Justinián II.

	Justinián II.
	byzantský cisár
Panovanie
Dynastia	Hérakleiovci
Panovanie	685 – 695 a 705 – 711
Korunovácia	681/682 (ako spolucisár)
Predchodca	Konštantín IV. a Tiberios III.
Nástupca	Leontios II. a Filippikos
Biografické údaje
Narodenie	669; Konštantínopol/Cyprus
Úmrtie	7. november 711; (iné zdroje uvádzajú úmrtie v decembri); Damatrys, Bitýnia
Pochovanie	more
Rodina
Manželka	I. Eudokia; II. Theodora
Potomstvo	Anastázia, Tiberios
Otec	Konštantín IV.
Matka	Anastázia
Odkazy
	Justinián II.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Portál Byzantskej ríše; Biografický portál

Justinián II.^{[pozn. 1]} zvaný Rhinotmétos alebo po latinsky Rhinotmetus (* okolo 668, Konštantínopol/Cyprus – † 7. november / december 711, Damatrys, Bitýnia)^[1]^[2]^[3] bol byzantský cisár v rokoch 685 – 695 a 705 – 711. Ako spolucisár bol ustanovený už jeho otcom Konštantínom IV. v roku 681/2. Jeho vláda sa spája s bojmi s Arabmi a Slovanmi, ako horlivý zástanca ortodoxie zvolal v roku 691 Trulánsku synodu, ktorá prijala rad významných uznesení. Hoci bol v roku 695 zvrhnutý, vrátil sa k moci a tvrdo potrestal svojich protivníkov. V roku 711 bol počas druhej vzbury popravený. Prezývka Rhinotmétos znamená v preklade beznosý, pretože po vzbure o nos prišiel a údajne nosil zlatú protézu.^[1]^[2]^[4]

Životopis

Justinián sa narodil ako syn byzantského cisára Konštantína IV. a cisárovnej Anastázie. Ako spolucisár bol svojim otcom korunovaný už v niekedy v roku 681/682.^[1] Po Konštantínovej smrti v roku 685 sa ako šestnásťročný stal cisárom.^[5]

Počiatočné úspechy

Justiniánova vláda začala úspešným ťažením proti Arabom (686 – 687). Byzantské vojsko napadlo a vyplienilo Arméniu a potom vtrhlo do Gruzínska a Sýrie. V roku 688 požiadal kalifa Abdulmalika o obnovenie mierovej zmluvy. na ktorej základe Arabi navýšili svoje poplatky Byzantíncom a rozdelili sa taktiež príjmy z Cypru a arménsko-kaukazských oblastí. Cyprus sa stal na ďalších 280 rokov demilitarizovanou nárazníkovou oblasťou, ktorá zostala na dlhý čas ušetrená od búrlivých udalostí byzantsko-arabských vojen.^[6]

V tom istom roku (688/689) porazil aj macedónskych Slovanov ohrozujúcich južný Balkán a významný prístav Solún. Pokračoval v politike rozširovania thémskej organizácie. Na Balkáne bola na obranu proti Bulharom a Slovanom zriadená thema Hellas v strednom Grécku a kleistúra Strymón v Macedónsku.^[4] Predtým spustošené časti ríše začali osídľovať roľníci a vojaci - stratioti. Búriaci sa Slovania boli z okolia Solúna presídľovali do maloázijskej themy Opsikion, vydrancovanej Arabmi. Do európskej časti ríše a na západné pobrežie Malej Ázie naopak presťahovali lúpežných kresťanských Mardaitov z byzantsko-arabskej hranice v Sýrii a Kilíkie. Keď sa roku 691 cisár pokúsil presídliť aj obyvateľstvo Cypru, vyvolal nový vojnový konflikt s Arabmi.^[1]^[6]

V roku 693 proti Byzancii povstali aj Slovania v Malej Ázii. Slovanský vodca Neboulos (iný prepis Nebulos) sa spojil s Arabmi a po porážke v bitke pri Sebastopole^[5] v Malej Ázii sa Byzancia musela stiahnuť z Arménie.^[1]

Vnútorná politika a pád

Justinián bol prívržencom koncilovej ortodoxie. V roku 686 usporiadal synodu, ktorá opätovne odsúdila stále živý monotheletizmus a potláčal herézy ako arménske paulikánstvo. Keďže Tretí konštantínopolský koncil neprejednal niektoré disciplinárne ustanovenia, zvolal v rokoch 691/692 synodu/koncil nazvaný podľa kupolovitej sály paláca in Trullo - Trulánsky koncil. Koncil položil právne základy dnešného kresťanského usporiadania na Východe a Pravoslávnou cirkvou je uznávaný ako súčasť šiesteho ekumenického koncilu. Pápež Sergius I. jeho závery (namierené aj proti západným tradíciám) odmietol uznať.^[5] Podporoval tiež stavebnú činnosť ako napríklad prestavbu Veľkého paláca. Pre svoj stavebný program avšak potreboval peniaze, čo viedlo k zavádzaniu nových daní.^[1]^[4] Ako prvý cisár zaviedol zobrazovanie Krista na minciach, cisársky portrét sa dostal na zadnú stranu mince.^[1]

Pri presadzovaní svojich politických opatrení postupoval despotický Justinián II. veľmi brutálne, čím vzbudzoval stále väčší odpor. Výraznú nevôľu spôsobovala aj tvrdá daňová politika. Situácia vyvrcholila v roku 695, keď bol zosadený stratégom hellaskej thémy Leontiom. Bol mu odrezaný nos (odtiaľ jeho prezývka) a bol poslaný na Krym do vyhnanstva.^[1]^[4]

Návrat na trón a smrť

Na Kryme sa druhýkrát oženil s chazarskou princeznou, ktorá prijala meno Theodora. Chazari avšak Justiniána zradili a ten len vďaka svojej manželke z Krymu včas utiekol.^[4]^[5] Pomoc hľadal v Bulharsku, kde získal podporu bulharského vládcu Tervela. V roku 705 spolu s Bulharmi pritiahol pred Konštantinopol^[4] a ľsťou prenikol do mesta, kde od Tiberia III. znovu získal trón. Tervelovi sa Justinián bohato odmenil. Udelil mu titul kaisar dovtedy vyhradený len pre členov panovníckej rodiny a odstúpil mu mesto Zagora, ktoré malo dôležitý strategický význam na zabezpečenie hraníc ich krajiny.^[6]

V zahraničnej politike udržiaval následne priateľské vzťahy ako s Bulharmi, tak aj s Longobardami a pápežmi. Pápeža Konštantína I. dokonca prijal v roku 711 v Nikomédii a podporil ho proti vzbure ravennských šľachticov a arcibiskupa.^[1]

Inú politiku zvolil proti svojim protivníkom. V krajine v snahe pomstiť sa zaviedol teror. V roku 711 ho možno pomsta pohnala k výprave na Krym. Byzantské loďstvo však proti nemu povstalo a za cisára zvolilo svojho vodcu Filippika. Justinián bol znovu zvrhnutý a na úteku do Malej Ázie bol lapený a popravený.^[4]^[5] Jeho telo bolo hodené do mora a hlava vystavovaná v Konštantínopole a Ravenne.^[1]

Poznámky

↑ Iné mená: Justinian II., Justinianos II./Justiniános II./Jústiniános II., I(o)ustinianos II./I(o)ustiniános II./Iústiniános II., Justianianus II., Iustinianus II.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j JUSTINIAN II In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1084. (po anglicky)
↑ ^a ^b Justinián II. Rinotmétos In: Encyclopaedia Beliana . Slovenská akadémia vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
↑ STRATOS, Andreas Nicolaou. Justinian II, Leontius and Tiberius, 685-711. : Adolf M. Hakkert, 1980. Dostupné online. ISBN 0521264928. S. 43. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Justinián II. Rhinotmetos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 240.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Justinian II In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 103 – 105.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Justinián II.

Externé odkazy

Cisárova biografia (po anglicky)

Vladárske tituly
Justinián II. Dynastia Herakleiovcov
Predchodca Konštantín IV.	cisár 685 – 695	Nástupca Leontios II.

Vladárske tituly
Justinián II. Dynastia Herakleiovcov
Predchodca Tiberios III.	cisár 705 – 711	Nástupca Filippikos

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Iné mená: Justinian II., Justinianos II./Justiniános II./Jústiniános II., I(o)ustinianos II./I(o)ustiniános II./Iústiniános II., Justianianus II., Iustinianus II.

[:KZD-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j JUSTINIAN II In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1084. (po anglicky)

[:0-3] Justinián II. Rinotmétos In: Encyclopaedia Beliana . Slovenská akadémia vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.

[4] STRATOS, Andreas Nicolaou. Justinian II, Leontius and Tiberius, 685-711. : Adolf M. Hakkert, 1980. Dostupné online. ISBN 0521264928. S. 43. (po anglicky)

[:VV-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Justinián II. Rhinotmetos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 240.

[:1-6] Justinian II In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)

[:DB-7] ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 103 – 105.

[pozn. 1]

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]