Justinovská dynastia

	Justinovská dynastia
Krajina	Byzantská ríša
Tituly	východorímski (/byzantskí) cisári
Zakladateľ	Justín I.
Rok založenia; dynastie	518
Zosadenie dynastie; z trónu	602 / 610
Posledný panovník	Maurikios I. / Fókas

Justinovská dynastia^[1] alebo Justinovci^[2] bola dynastia vládnuca v rokoch 518 až 610 (/ 602) v Byzantskej ríši. Jej zakladateľom bol veliteľ cisárskej gardy, Justín I. Najvýznamnejším panovníkom dynastie bol Justinián I., ktorý dokázal znovu ovládnuť rozsiahle územia v Itálii, severnej Afrike a v južných Pyrenejách, ktoré ríša pred tým stratila. Za vlády Justiniána I. došlo tiež ku konečnej kodifikácii rímskeho práva (Corpus iuris civilis) a k prerodu ranokresťanského umenia do svojbytného byzantského umenia.^[1] Niekedy býva dynastia označovaná práve po tomto panovníkovi (Justiniánova dynastia^[3]^[4]^[5], justiniánska dynastia^[6] či Justiniánovci^[7]). Po Justínovi II. sa k moci dostali cisári, ktorí do dynastie (de facto) patrili len odvodene, prostredníctvom sobáša či adopcie. Toto obdobie bolo charakteristické bojmi so Sásánovskou Perziou a Avarmi.^[1] V roku 610 začala v Byzancii vládnuť hérakleiovská dynastia.^[8]

Panovníci^[4]
Panovník	Roky vlády	Poznámka
Justín I.	518 – 527
Justinián I.	527 – 565	synovec Justína I.; manželka Teodora
Justín II.	565 – 578	synovec Justiniána I.
Tiberios I. (Konštantín)	578 – 582	člen dynastie len nepriamo: sobášom s cisárovnou
Maurikios I.	582 – 602	člen dynastie len nepriamo: adopciou Tiberiom I.
Fókas	602 – 610	uzurpátor; býva radený do dynastie^[4]^[5]

Referencie

↑ ^a ^b ^c Byzantská ríša. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 2. Bel – Czy. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2001. ISBN 80-224-0671-6. S. 419.
↑ KAMENICKÝ, Miroslav, et al. Lexikón svetových dejín. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. ISBN 80-08-01120-3. S. 175.
↑ MARINČÁK, Šimon. Úvod do dejín byzantskej hudby. Prešov : Petra, 2003. ISBN 80-89007-37-6. S. 113.
↑ ^a ^b ^c LAWLER, Jennifer. Encyclopedia of the Byzantine Empire. Jefferson, London : McFarland & Company, 2004. ISBN 0-7864-1520-7. S. 323.
↑ ^a ^b GIBBON, Edward. Úpadok a zánik Rímskej ríše. Preklad Viktor Krupa. Bratislava : Premedia, 2012. ISBN 978-80-89594-15-3. S. 291.
↑ HRYCH, Ervín. Velká kniha evropských panovníků. Praha : Regia, 1998. ISBN 80-902484-3-8. S. 428.
↑ KAMENICKÝ, Miroslav, et al. Lexikón svetových dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. ISBN 80-10-00001-9. S. 174.
↑ hérakleiovská dynastia. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 5. Galb – Hir. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-224-0982-7. S. 605.

Pozri aj

Byzantský portál

Zoznam vládcov Byzantskej ríše

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Beliana-1] Byzantská ríša. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 2. Bel – Czy. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2001. ISBN 80-224-0671-6. S. 419.

[2] KAMENICKÝ, Miroslav, et al. Lexikón svetových dejín. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. ISBN 80-08-01120-3. S. 175.

[3] MARINČÁK, Šimon. Úvod do dejín byzantskej hudby. Prešov : Petra, 2003. ISBN 80-89007-37-6. S. 113.

[EBE-4] LAWLER, Jennifer. Encyclopedia of the Byzantine Empire. Jefferson, London : McFarland & Company, 2004. ISBN 0-7864-1520-7. S. 323.

[:0-5] GIBBON, Edward. Úpadok a zánik Rímskej ríše. Preklad Viktor Krupa. Bratislava : Premedia, 2012. ISBN 978-80-89594-15-3. S. 291.

[6] HRYCH, Ervín. Velká kniha evropských panovníků. Praha : Regia, 1998. ISBN 80-902484-3-8. S. 428.

[7] KAMENICKÝ, Miroslav, et al. Lexikón svetových dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2003. ISBN 80-10-00001-9. S. 174.

[Beliana-H-8] érakleiovská dynastia. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 5. Galb – Hir. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-224-0982-7. S. 605.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]