Kęstutis
litovské veľkoknieža
Panovanie
Dynastia	Gediminovci/Jagelovci
Panovanie	1345/1377 – 1382
Predchodca	Jaunutis (zvrhnutý v 1345) Algirdas (spoluvládca do 1377) Jogaila (spoluvládca od 1377)
Nástupca	Jogaila
Ostatné tituly	hrodnianske, podleské, žemaitské a trakaiské knieža
Biografické údaje
Narodenie	okolo 1300
Úmrtie	15. august 1382 Krevský hrad, dnes Kreva, Bielorusko
Pochovanie	Vilnius (pochovaný žiarovo)
Vierovyznanie	litovské náboženstvo
Rodina
Manželka	Birutė
Potomstvo	Vitold, Žygimantas, Danutė, a i.
Otec	Gediminas
Matka	Jaunė
Odkazy
	Kęstutis (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Kęstutis^[1] (biel. Kejstut, poľ. Kiejstut, lat. Kinstut; * okolo 1300 – † 15. august 1382, Krevský hrad) bolo posledné pohanské veľkoknieža Litvy. V rokoch 1345 – 1377 vládol spolu so svojim bratom Algirdasom, následne spolu so svojim synovcom Jogailom, ktorého zosadil a v rokoch 1381 – 1382 sám, až dokým nebol zajatý a popravený. Jeho otcom bol Gediminas,^[1] zakladateľ dynastie Gediminovcov (a Jagelovcov). Spolu s Kęstutisom sa uzatvára éra ranej pohanskej histórie Litvy.^[2]

Životopis

Kęstutis sa narodil ako štvrtý alebo piaty zo siedmich synov vládnuceho panovníka Litovského veľkokniežatstva Gediminasa. Po tom, čo Kęstutis dosiahol dospelosť mu bola jeho otcom do správy zverená oblasť Hrodnianskeho a Podleského kniežatstva, a od roku 1337 aj oblasť Žmuďu (Žemaitsko) a Trakai. Po tom, čo v roku 1341 zomrel Kęstutisov otec Gediminas, sa panovníkom Litvy stal jeho nevlastný brat Jaunutis. Spolu so svojim bratom Algirdasom Jaunutisa v roku 1345 z Vilniusu vyhnali a ujali sa moci, pričom si rozdelili sféry vplyvu, Kęstutis vládol na západe a bránil krajinu pred katolíkmi, Algirdas vládol na východe a rozširoval moc do ruských krajín. V období rokov 1345 – 1377 Kęstutis podľa niektorých názorov vládol len ako submonarcha a hlavnú moc mal držať jeho brat Algirdas.^[1]

Kęstutisova vláda je spojená s bojmi s kresťanmi na západe v Prusku a v Livónsku, kde pohanskú Litvu ohrozoval Rád nemeckých rytierov a Poľské kráľovstvo. Po tom čo sa rádu nepodarilo litovské územie obsadiť, prešiel na taktiku pravidelných nájazdov a rabovania litovských sídiel. Historici celkovo zaznamenali takmer 100 útokov rádových rytierov a 40 kampaní Litovcov. V roku 1361 mal byť Kęstutis dokonca zajatý, no podarilo sa mu zo zajatia utiecť a už o rok pomohol svojmu bratovi Algirdasovi poraziť Mongolov pri Modrých vodách.^[2] V roku 1370 Litovci znovu vtrhli na územie Teutóncov, boli však porazení v bitke pri Rudave. V tom istom roku sa však Kęstutisovi podarilo získať kontrolu nad Haličom a Volynskom na území dnešnej Ukrajiny a Bieloruska, o ktoré Litva dlho bojovala s Poľským kráľovstvom. V roku 1382 Litovci dobyli hrad Jurbarkas (nem. Georgenburg) na juhozápade Litvy.^[1][3]

Kęstutis s kresťanmi viackrát jednal o svojom pokrstení a poľský a uhorský králi mu v prípade, že prijme krst ponúkali aj kráľovskú korunu. V roku 1351 Kęstutis dokonca navštívil Budín, kde sľúbil prijatie krstu v prípade, že brat, volynské knieža Lubart, bude prepustené, Litve sa vrátia územia obsadené Teutóncami a a Litva bude povýšená na kráľovstvo. Z jednaní však zišlo po tom, čo cestou ušiel. Obdobne zlyhali aj pokusy cisára Karola IV. v roku 1358,^[1] keď Litovci ponúkli, že prijmú krst ak im bude prinavrátené územie Rádu teutónskych rytierov, a rytieri presídlia na východ, kde budú bojovať s Mongolmi.^[2]

Po tom, čo v roku 1377 zomrel Kęstutisov brat Algirdas sa moci v krajine ujal Jogaila (neskorší poľský kráľ Vladislav II.). Proti Jogailovi a Kęstutisovi sa postavili Jogailovi bratia, ktorí hľadali pomoc u rádových rytierov a v Moskovskom veľkokniežatstve, čo Kęstutisa prinútilo uzavrieť v roku 1379 s teutónskymi rytiermi mier. Už o rok sa však Kęstutisa pokúsil zvrhnúť za podpory Teutóncov jeho synovec a spoluvládca, čo sa mu však nepodarilo, a Kęstutis Jogailu v roku 1381 uväznil a začal vládnuť sám. Krátko na to však musel Kęstutis odísť do ruských krajín, kde vypuklo povstanie proti litovskej nadvláde, čo jeho synovec využil a proti Kęstutisovi povstal. Keď sa v auguste 1382 Kęstutis vrátil do Litvy, bol na hrade Trakai zajatý a na Krevskom hrade zaškrtený.^[1] Následne bol v hlavnom meste Vilniuse po pohansky žiarovo pochovaný.^[1][3] Niektorí historici sa skôr prikláňajú k samovražde. Kęstutisova smrť následne vyvolala desať rokov dlhý vnútorný konflikt medzi Jogailom a Vitoldom.^[2]

Referencie