Kačica chrapačka
Stupeň ohrozenia
(globálne[1]) (na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) zúbkozobce (Anseriformes) Čeľaď (familia) kačicovité (Anatidae) Rod (genus) kačica (Spatula) Druh (species) kačica chrapačka (S. querquedula)
Vedecký názov
Spatula querquedula Linnaeus, 1758
Synonymá
chrapačka väčšia, kačica chrapľavá, chrapačka Anas querquedula
Mapa rozšírenia kačice chrapačky       Hniezdiaca, výskyt v letnom období       Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Kačica chrapačka (iné názvy: chrapačka väčšia, kačica chrapľavá, chrapačka^[3][4][5]; lat. Spatula querquedula^[6][7][8], staršie Anas querquedula) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Obýva otvorené oblasti Palearktídu s plytkými vodami.^[9] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kačica chrapačka patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, európska populácia klesla o 25% za obdobie troch generácií (19,5 rokov).^[1]

Hlas

Káčer sa ozýva trrrr, ako keď ihlou prejdeme po hrebeni. Tento typický hlas počuť počas toku a za letu. Samička vydáva krátke kvákanie, podobne ako kačica chrapka.^[10]

Výskyt a stav na Slovensku

Na Slovensku hniezdi, migruje a ojedinele aj zimuje.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 100 - 200, zimujúcich jedincov 0 - 30. Hniezdenie bolo dokázané na 4,9 % a pravdepodobné na 8,6 % mapovacích kvadrátov. Migrácia bola zistená na 33,1 % mapovacích kvadrátov. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala vykazovali mierny pokles od 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 LR:cd - menej ohrozený druh. V roku 2001 LR - menej ohrozený.^[11] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.^[9]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 30 – 60 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli klesajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov bola stabilná, z pohľadu dlhodobého trendu bola klesajúca.^[12] V roku 2014 NT* D1 - takmer ohrozený.^[2][13][14]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 50 – 100 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli klesajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola klesajúca.^[15]

Hniezdenie

Na svojich zimoviskách sú radi v skupinách. Na hniezdisku sú prísne teritoriálne. Energicky obhajujú pomerne rozsiahly revír. Počas toku vykonávajú rituálne pohyby čistenia sa a pitia. Káčer zakláňa hlavu dozadu tak, že sa temenom dotkne chrbta a zobák smeruje k oblohe. Toto sú pomerne nezvyčajné gestá pre zástupcov rodu Anas ale časté u potápavých kačíc (rody Aythya, Netta a Marmaronetta).

Začiatok hniezdenia je daný polohou. V južnejších oblastiach začína uprostred apríla, v severných regiónoch koncom mája. Hniezdia raz do roka na brehoch plytkých vôd.

Hniezdo je tvorené priehlbinou vystlanou trávou a páperím v hustej vegetácii neďaleko brehu. Samička kladie 8 až 11 béžových vajíčok, ktoré zahrieva 21 až 23 dní. Po 35 až 42 dňoch sú už mláďatá letuschopné.

Potrava

Potravu kačice chrapačky tvorí hmyz, kôrovce, mäkkýše, semienka a vodné rastliny. Uprednostňujú živočíšnu potravu. Zbierajú ju priamo z hladiny alebo tesne pod hladinou tak, že kývajú dookola s hlavou mierne ponorenou pod vodu a s vystretým krkom.

Ochrana

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 920 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).^[16]

Galéria

• 
  Ilustrácia, samčeky a samičky
• Plávajúce na vode
• 
  Vajíčka
• 
  Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie

1. ↑ ^{a b} IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.
2. ↑ ^{a b} Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. . vtaky.sk, 2014, . Dostupné online.
3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta . Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2016-10-23, . Dostupné online.
4. ↑ Časopis Poľovníctvo a rybárstvo – Najmenšia európska kačica . SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, 16.2.2010, . Dostupné online. Archivované 2016-10-28 z originálu.
5. ↑ chrapačka. In: Slovník súčasného slovenského jazyka H – L, 2011. dostupné online
6. ↑ IOC World Bird List v 9.1 by Frank Gill & David Donsker (Eds). Screamers, ducks, geese, swans . worldbirdnames.org © 2019 IOC World Bird List, Creative Commons Attribution 3.0 Unported License, . Dostupné online.
7. ↑ Carboneras, C. & Kirwan, G.M. (2019). Garganey (Spatula querquedula). In: del Hoyo, J., Elliott, A., Sargatal, J., Christie, D.A. & de Juana, E. (eds.). Handbook of the Birds of the World Alive. . Lynx Edicions, Barcelona., . Dostupné online. (En)
8. ↑ Ekstrom, J., Butchart, S., Malpas, L., Symes, A., Ashpole, J. Garganey (Spatula querquedula) - BirdLife species factsheet . datazone.birdlife.org, . Dostupné online. (En)
9. ↑ ^{a b} DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Alžbeta Darolová, Štefan Danko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kačica chrapačka/Kačica chrapľavá, s. 136 - 138.
10. ↑ JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
11. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
12. ↑ Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. . Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, . S. 790. Dostupné online.
13. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online .
14. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry . Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, . Dostupné online.
15. ↑ Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. online. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, cit. 2019-10-05. Dostupné online.
16. ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 online. epi.sk, cit. 2020-02-18. Dostupné online.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kačica chrapačka
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kačica chrapačka

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Hlas kačice chrapačky na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou.(po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Spatula querquedula na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Spatula querquedula na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Knäkente na nemeckej Wikipédii.