Kamala Harrisová - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Kamala Harrisová
Kamala Harrisová
49. viceprezident Spojených štátov
Harrisová v roku 2021
Harrisová v roku 2021
Kamala Harrisová, podpis
49. viceprezident Spojených štátov
V úrade
20. január 2021 – 20. január 2025
PrezidentJoe Biden
Predchodca Mike Pence JD Vance Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoKamala Devi Harris
Narodenie20. október 1964 (60 rokov)
Oakland, Kalifornia, USA
Politická stranaDemokratická strana
Alma materHoward University
University of California San Francisco
Profesiapolitička
Rodina
RodičiaDonald J. Harris, Shyamala Gopalan
Manžel
Douglas Emhoff (od 2014)
Deti2 nevlastné[1]
Odkazy
Kamala Harrisová na kamalaharris.com
Spolupracuj na CommonsKamala Harrisová
(multimediálne súbory)

Kamala Devi Harrisová (angl. Kamala Devi Harris; * 20. október 1964, Oakland, Kalifornia, USA) je americká politička a advokátka,[2] ktorá bola v rokoch 20212025 počas funkčného obdobia prezidenta Joea Bidena 49. viceprezidentom Spojených štátov ako prvá žena v tejto funkcii.

Je členkou Demokratickej strany. V rokoch 20042010 pôsobila ako štátna zástupkyňa (prokurátorka) za 27. okres (San Francisco) a v rokoch 20112017 ako generálna prokurátorka Kalifornie. V senátnych voľbách v roku 2016 porazila úradujúcu kongresmanku Lorettu Sanchezovú a v Senáte vystriedala dlhoročnú senátorku Barbaru Boxerovú. Stala sa tak len treťou senátorkou za štát Kalifornia, prvou s indickým alebo jamajským pôvodom a druhou afroamerickou senátorkou.[3][4]

prezidentských voľbách v roku 2020 bola ako spolukandidátka Joea Bidena zvolená za viceprezidentku Spojených štátov. Vo funkcii viceprezidentky pôsobí ako prvá žena a prvá osoba ázijskoamerického a afroamerického pôvodu. Vo voľbách v roku 2024 kandidovala proti Donaldovi Trumpovi, po tom, ako Joe Biden ukončil svoju kandidatúru na znovuzvolenie. Trump ju napokon vo voľbách porazil.

Životopis

Narodila sa v meste Oakland v štáte Kalifornia. Jej rodičia boli imigranti, jej matka Shyamala Gopalan sa narodila v Indii a jej otec na Jamajke. Svoju matku považovala za mentorku. Má tiež sestru Mayu, právničku a politologičku.[5]

Prezidentská / viceprezidentská kandidatúra

2020

Už v januári 2019 oznámila Harrisová svoj plán kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2020.[6] Po tom, čo bola predvolebná kampaň silne ovplyvnená pandémiou koronavírusu, bol vedením Demokratickej strany ako víťazný kandidát určený Joe Biden. Harrisová bola čoskoro považovaná za jednu z vážnych čakateliek na pozíciu Bidenovej spolukandidátky (tzv. Running mate). To sa potvrdilo 11. augusta 2020, keď Biden oznámil, že Harrisovú oficiálne nominoval ako kandidátku na post viceprezidentky Spojených štátov.[7]

Podľa niektorých pozorovateľov je nominácia Harrisovej na viceprezidentku historickou udalosťou. Táto energická žena by mohla oživiť kandidatúru „skôr pokojného Bidena“. Dôležitý je však fakt, že 55-ročná Harrisová má šance sa stať nástupkyňou eventuálneho prezidenta Bidena, ktorý má 77 rokov. Dokonca možno predčasne, ak by Biden na funkciu prezidenta rezignoval. Harrisová by mohla byť kandidátkou na 47. prezidenta už v roku 2024 po Bidenovom jedinom funkčnom období.[8]

2024

22. júla 2024, menej ako 4 mesiace pred prezidentskými voľbami v tom istom roku, oznámil úradujúci prezident Joe Biden, že ukončí svoju kampaň a nebude sa uchádzať o znovuzvolenie, pričom vyjadril podporu Harrisovej, svojej viceprezidentke. Jeho rozhodnutie prišlo po tom, ako viacero demokratických politikov začalo spochybnovať jeho vysoký vek a schopnosť vyhrať vo voľbách, najmä po nezvládnutej televíznej debate proti Donaldovi Trumpovi 27. júna.[9]

2. augusta sa Kamale Harrisovej podarilo získať si podporu 99% straníckych delegátov a stať sa tak predpokladanou demokratickou nominantkou.[10] 6. augusta si po rýchlom výbrerom procese vybrala ako svojho spolukandidáta guvernéra Minnesoty Tima Walza.[11] 22. augusta oficiálne prijala nomináciu Demokratickej strany na Demokratickom národnom zhromaždení (DNC).[12]

Harrisová napokon 5. novembra, napriek tesným prieskumom, prehrala proti Trumpovi, ktorý vyhral v kľúčových štátoch a získal potrebné množstvo voliteľov.[13]

Názory

Harrisová podporuje povinné rozvážanie detí odlišných rás do škôl v iných štvrtiach, aby bola podporená rasová diverzita na amerických školách (tzv. Desegregation Busing).[14] Počas prezidentskej televíznej debaty 27. júna 2019 Harrisová vyčítala Bidenovi, že v minulosti spolupracoval s poprednými segregacionistickými politikmi a bol proti rozvážaniu černošských detí autobusmi do verejných škôl s prevahou bielych detí v rámci politiky desegregácie škôl nariadenej v 70. rokoch Najvyšším súdom, ktorý stanovil, že federálna vláda môže zaviesť povinnú školskú autobusovú dopravu, aby bola zaistená rasová rovnováha na amerických školách.[15][16] Cieľom tejto politiky bol boj proti dobrovoľnej rasovej segregácii medzi belochmi a černochmi.[17] Po prvej prezidentskej debate popularita Harrisovej výrazne vzrástla.[18]

Harrisová podporuje pozitívnu diskrimináciu (tzv. Affirmative action) na amerických univerzitách, ktoré sa pri prijímaní študentov rozhodujú podľa rasového kľúča a zvýhodňujú černochov a Hispáncov.[19]

Vyjadrila podporu pre "sanctuary cities", teda ochranárske či azylová mesta, medzi ktoré patrí napríklad San Francisco, ktoré odmietajú uplatňovať federálne zákony týkajúce sa imigrácie a chránia nelegálnych imigrantov, ktorých sa na území "sanctuary city​​" polícia nesmie pýtať na ich imigračný status ani uplatňovať voči nim americké imigračné zákony.[20]

Harrisová sa prezentuje ako jednoznačný stúpenec Izraela.[21] Bola spoluautorkou senátnej rezolúcie kritizujúcej rezolúciu RB OSN č. 2334 z 23. decembra 2016, ktorá odsudzuje výstavbu nelegálnych izraelských osád na okupovanom Predjordánsku, ktoré má byť budúcim jadrom samostatného štátu Palestína.[22]

V júni 2019 Harrisová vyhlásila, že v prípade víťazstva v prezidentských voľbách začne trestné stíhanie Donalda Trumpa.[23] Pre nedostatok finančných prostriedkov kampaň ukončila 3. decembra 2019.[24]

Zastáva tvrdší postoj voči ľuďom, ktorí páchajú drobnú kriminalitu, napríklad záškoláctvo.[25] Podporuje legalizáciu marihuany a štátom hradené zdravotné poistenie.[26][27] Nesúhlasí s odporcami využívania tzv. samotiek vo väzniciach.[28]

Patrí medzi liberálnejších politikov, nie však k ľavému krídlu Demokratickej strany.[25]

Referencie

  1. Kamala Harris Kamala Harris is a United States Senator from California.. Sen. Kamala Harris on Being 'Momala' . elle.com, 2019-05-10, . Dostupné online.
  2. Kamala Devi Harris #146672 - Attorney Licensee Search, San Francisco, CA: The State Bar of California, c2020, http://members.calbar.ca.gov/fal/Licensee/Detail/146672, dost. 2020-11-16 
  3. Congresswoman Loretta Sanchez finally concedes Senate race to Kamala Harris . abc7.com, 2016-11-09, . Dostupné online.
  4. Election Day 2016 updates: Trump defeats Clinton to become next president of U.S. . latimes.com, . Dostupné online.
  5. STRAUSS, Daniel. Kamala Harris makes history as first woman of color elected US vice-president. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2020-11-07. Dostupné online . ISSN 0261-3077.
  6. Americká senátorka Kamala Harrisová oznámila kandidaturu na prezidentku. Aktuálně.cz (Praha: Economia), 2019-01-21. Dostupné online .
  7. Biden si za viceprezidentku vybral senátorku Harrisovou, první ženu tmavé pleti v historii . Praha: Česká televize, . Dostupné online.
  8. Kamala Harris: Joe Bidens Vizekandidatin – die US-Senatorin aus Kalifornien . t-online.de, 2020-08-12, . Dostupné online.
  9. AKTUALITY.SK. Joe Biden oznámil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie na post prezidenta USA. Nahradiť ho chce Kamala Harrisová . Aktuality.sk, 2024-07-21, . Dostupné online.
  10. Kamala Harris formally chosen as Democratic nominee . www.bbc.com, . Dostupné online. (po anglicky)
  11. FERGUSON, Dana. Harris taps Minnesota Gov. Tim Walz as her running mate . NPR, 2024-08-06, . Dostupné online. (po anglicky)
  12. YILEK, Caitlin. 12 highlights from the 2024 Democratic National Convention - CBS News online. www.cbsnews.com, 2024-08-23, cit. 2024-11-08. Dostupné online. (po anglicky)
  13. TERAZ.SK. POTVRDENÉ: Donald Trump zvíťazil v prezidentských voľbách v USA online. TERAZ.sk, 2024-11-06, cit. 2024-11-08. Dostupné online.
  14. Kamala Harris Calls for Federally Mandated Busing. National Review, 1. července 2019. Dostupné online.
  15. Harris challenges Biden in breakout U.S. debate performance online. 27. června 2019. Dostupné online.
  16. Kamala Harris and Classmates Were Bused Across Berkeley. The Experience Changed Them.. The New York Times, June 30, 2019. Dostupné online.
  17. Joe Biden’s record on school desegregation busing, explained online. vox.com, 2019-06-28, cit. 2020-08-12. Dostupné online.
  18. František Kalenda | 4. 7. 2019 | Vstoupit do diskuze – 6 komentářů. Harrisová „sestřelila“ bývalého viceprezidenta. Půjde na Trumpa? online. finmag.penize.cz, 2019-07-04, cit. 2020-08-12. Dostupné online.
  19. Kamala Harris’ support of public university affirmative action defies the will of California voters online. latimes.com, 2016-06-29, cit. 2020-08-12. Dostupné online.
  20. Jesse McKinley (16. decembra 2006), "Immigrant Protection Rules Draw Fire", The New York Times.
  21. 5 Jewish things to know about Kamala Harris online. Jewish Telegraphic Agency, 11. ledna 2019. Dostupné online.
  22. Record at a Glance: California Presidential Candidate Sen. Kamala Harris on Jewish Issues. JNS News Service, 22. ledna 2019. Dostupné online.
  23. Quinta Jurecic Contributing writer at The Atlantic and managing editor of Lawfare. Kamala Harris’s Mistake online. theatlantic.com, 2019-06-14, cit. 2020-08-12. Dostupné online.
  24. Kamala Harris ends White House bid, citing lack of funding online. apnews.com, 2019-12-03, cit. 2020-08-12. Dostupné online.
  25. a b Kamala Harris Is Biden’s VP Pick — Here’s What It Means For The Election And Beyond online. fivethirtyeight.com, 2020-08-11, cit. 2020-08-12. Dostupné online.
  26. CNN staff. Joe Biden is the only Democrat left running for president. These are the others who were once in the race. online. edition.cnn.com, 2019-01-21, cit. 2020-08-12. Dostupné online.
  27. Tami Luhby and Gregory Krieg, CNN. Harris backs 'Medicare-for-all' and eliminating private insurance as we know it online. edition.cnn.com, 2019-01-29, cit. 2020-08-12. Dostupné online.
  28. Who is Kamala Harris? online. aljazeera.com, cit. 2020-08-12. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť | upraviť zdroj

Externé odkazy

upraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kamala Harris na anglickej Wikipédii a Kamala Harrisová na českej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Kamala Harrisová

Írán
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Časová osa války Izraele s Hamásem
Čelistovky
Česká Wikipedie
Česko
Šerm na Letních olympijských hrách 2024
Žhářské útoky na francouzskou železnici (2024)
1. srpen
1524
1914
1944
2. srpen
2004
2014
2024 Russian prisoner exchange?oldid=1238109622
26. červenec
27. červenec
29. červenec
3. srpen
31. červenec
Alexandra Skočilenková
Alexej Navalnyj
Alsu Kurmaševová
Andrej Pivovarov
Bělorusko
Belgie
Benešovy dekrety
Bičík
Boris Němcov
Brigády Izz ad-Dína al-Kassáma
Canadair CL-415
Chálid Šajch Muhammad
Commons:Featured pictures/cs
Dívčí hrady (Praha)
Drúzové
Druhá světová válka
Edmundo González Urrutia
Edna O'Brienová
Edvard Beneš
Encyklopedie
Evan Gershkovich
Federální služba bezpečnosti
Francie
Franziska Diana Sternbergová
Fylogenetika
Genom
Golanské výšiny
GRU
Guantánamo (základna)
Hamás
Hizballáh
Hlavní strana
Horizontální přenos genetické informace
Ilja Jašin
Irving Saladino
Ismáíl Haníja
Izrael
Izraelské obranné síly
Józef Szmidt
Jün-nan
Jiří Beran (šermíř)
Jitka Vysekalová
Joseph Conrad
Kůň Převalského
Kašpar z Logau
Kamala Harrisová
Karel Sýs
Kateřina Siniaková
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Klonování
Kryptobióza
Kuba
Leon Uris
Lesní požár v Českosaském Švýcarsku
Letiště Ankara-Esenboğa
Letní olympijské hry 2024
Libanon
Lilia Čanyševová
Londýn
Madždal Šams
Main Page/cs
Mechy
MediaWiki
Memorial
Merkur (planeta)
MESSENGER
Mezinárodní výměna vězňů (2024)
Milada (jezero)
Milan Mišovič
Mnichovská bezpečnostní konference
Muhammad Dajf
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Německé císařství
Německý kancléř
Německo
Nadace Wikimedia
NASA
Nicolás Maduro
Norsko
Občanská válka v Sýrii
Obojživelné letadlo
Oknozubky
Olaf Scholz
Oldřich Janota
Oleg Orlov
Pásmo Gazy
Předseda vlády Slovinska
Paříž
Palestinci
Parazitismus
Partenogeneze
Pijavenky
Ploidie
Ploutvenky
Politbyro
Polsko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Prezidentské volby ve Venezuele 2024
První světová válka
Prvoústí
Pseudocoel
Robert Golob
Robin Warren
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Sídliště Invalidovna
Slovinsko
Soubor:I-DPCN at work 03 (4203528315).jpg
Soubor:Messenger.jpg
Soubor:Osaka07 D5M Irving Saladino.jpg
Soubor:Rotifera 1.JPG
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené státy americké
Sportovní šerm
Stát Palestina
Studená válka
Svobodná Evropa
Syrská rada revolučního velení
Teherán
Tenis na Letních olympijských hrách 2024 – smíšená čtyřhra
Teroristické útoky 11. září 2001
Tomáš Macháč
Trest smrti
Turecko
Válka Izraele s Hamásem
Vířníci
Venezuela
Viceprezident Spojených států amerických
Vladimír Novák (malíř)
Vladimir Kara-Murza
Vladimir Putin
Volba prezidenta Československa 1968
Vrtejši
Washington, D.C.
Wiki
Wikicesty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/srpen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Zdeněk Prokeš (fotbalista)
Zelimchan Changošvili
Zemětřesení v Lu-tienu 2014




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk