Karel František Köcher
československý špión a prekladateľ
Karel (uprostred) s manželkou Hanou a novinárom Ronaldom Kesslerom v Prahe v roku 1987
Iné mená	Karl Koecher
Narodenie	21.09.193421. september 1934 (90 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko
Známy vďaka	úspešná infiltrácia CIA
Alma mater	Karlova univerzita Columbia University
Manželka	Hana, rod. Pardamcová
Biografický portál

Karel František Köcher, alebo tiež Karl Koecher, (* 21. september 1934, Bratislava, Česko-Slovensko) je bývalý československý agent ŠtB a špión, ktorý počas studenej vojny úspešne infiltroval CIA. Dodnes zostáva jediným známym agentom, ktorému sa to podarilo.

Narodil sa v Bratislave do rodiny Čecha narodeného vo Viedni a židovskej matky pochádzajúcej z Trnavy. Kvôli narastajúcemu antisemitizmu v uliciach Bratislavy v predvečer druhej svetovej vojny sa rodina presídlila do Prahy.

Köcherov otec bol zanietený anglofil, preto Karel vyrastal obkolesený anglickým jazykom, ktorý sa mu v neskoršom profesijnom živote stal veľkou devízou. Navštevoval anglickú základnú školu a neskôr francúzske lýceum. Po zložení maturitnej skúšky študoval na matematicko-fyzikálnej fakulte na Karlovej univerzite a neskôr aj na filozofickej fakulte.

Ako adolescent sa dostal pod drobnohľad Štátnej bezpečnosti, ktorá jeho správanie vyhodnotila ako protištátne a jednu noc strávil vo väznici Pankrác. V neskorších rokoch spomínal, že z cely mal výhľad na dvor s šibenicou, na ktorej bola rok nato obesená Milada Horáková.

Po doštudovaní vystriedal hneď niekoľko zamestnaní, krátky čas vyučoval matematiku na strednej škole a privyrábal si aj ako vyhadzovač v nočnom podniku. Taktiež pracoval ako reportér v televízii, či ako satirik v rádiu. Práve kvôli ostrým publikáciám uťahujúcim si zo štátneho systému mal byť častým terčom domových prehliadok. Neustála pozornosť ŠtB mala byť tiež dôvodom, prečo často menil povolania.

Köcher vstúpil do komunistickej strany v roku 1958, údajne tak konal v nádeji, že potom dostane od ŠtB pokoj. Pretože ovládal hneď tri svetové jazyky, anglický, francúzsky a ruský, tak sa stal terčom záujmu československej rozviedky, s ktorou spolupracoval od roku 1962.

V roku 1965 bol vyslaný na misiu do Spojených štátov, jeho úlohou bolo infiltrovať CIA. Na ceste ho sprevádzala manželka a do zámoria sa dostali cez Rakúsko. V novej domovine sa Köcherovci prezentovali ako disidenti, čomu dodávala na dôveryhodnosti Karlova historka z pankráckej väznice, či údajné domové prehliadky. Z tohto dôvodu dostal pracovnú ponuku v rádiu Slobodná Európa, pričom započal štúdiá na Indiana University. Neskôr prestúpil na Columbia University, kde sa venoval filozofii a tiež ruskému jazyku. Po úspešnej obhajobe doktorandského titulu začal vyučovať na vysokej škole, jeho manželka získala pracovnú pozíciu v klenotníctve. Köcherovci sa usadili v New Yorku a v roku 1971 získali americké občianstvo.

V rodnom Česko-Slovensku medzitým dochádzalo k rozsiahlym čistkám personálu v ŠtB v dôsledku normalizácie. Kvôli tejto príčine kontakt medzi Köcherom a jeho nadriadenými v Prahe výrazne ochabol, až takmer úplne vyschol. V tomto období izolácie sa Köcher rozhodol kontaktovať FBI, pričom bol rozhodnutý vyzradiť pôvod svojej tajnej misie v Spojených štátoch a prejavil ochotu slúžiť ako dvojitý agent pre Američanov. Spravodajská služba FBI, ktorá sa sústredila na domáci zločin a nie na zahraničnú špionáž, Köcherove služby odmietla.

V novembri 1972 prešiel testom na detektore lži a obdržal pracovnú ponuku od CIA. O svojom úspechu informoval Prahu, s ktorou obnovil pravidelný kontakt. V CIA zastával pozíciu prekladateľa a analytika. Rukami mu prechádzalo kvantum prísne tajných dokumentov, ktoré posúval ŠtB, cez ktorú spravodajské informácie putovali ďalej do Moskvy ku KGB. Práve vďaka Köcherovej podvratnej aktivite vyšlo na povrch, že sovietsky diplomat Aleksandr Ogorodnik roky pracoval pre Američanov. Ogorodnik pri zatýkaní spáchal samovraždu prehltnutím kyanidovej pilulky. Martha Petersonová, americká agentka nasadená v Moskve, obvinila Köchera, že má na rukách Ogorodnikovu krv, no ten do dnešného dňa vehementne odmieta podiel na Rusovej smrti.

Hoci sa Köcher vypracoval na jeden z najdôležitejších československých a sovietskych zdrojov v USA, v roku 1976 dostal príkaz rezignovať v CIA. Stalo sa tak v dôsledku stretnutia s veliteľom sovietskej kontrarozviedky Olegom Kaluginom počas Köcherovej krátkej návštevy Prahy. Kalugin nadobudol presvedčenie, že Köcher sa spriahol s Američanmi a silno odporúčal Moskve spáliť všetky mosty s česko-slovenským prekladateľom. Na základe Kaluginovho posudku sa ŠtB rozhodlo vyzvať Köchera k rezignácii v CIA, inak mu hrozila fyzická likvidácia. Köcher uposlúchol a vrátil sa k práci na univerzite.

Začiatkom osemdesiatych rokov bol Oleg Kalugin degradovaný v hierarchií KGB a kvôli tomu došlo k prehodnoteniu jeho negatívneho hodnotenia Köchera. V roku 1982 Jan Fila, česko-slovenský agent ŠtB, kontaktoval v New Yorku Köchera a privítal ho späť v službe. Köcher sa vrátil do CIA na čiastočný úväzok, no jeho dôležitosť v spravodajskej službe klesala, čím väčšmi sa nad ním rozprestieral tieň podozrenia.

Karel Köcher a jeho manželka Hana boli zatknutí v novembri 1984. Zatykaču predchádzalo dlhodobé odpočúvanie ich bytu na Manhattane. FBI do dnešného dňa neodhalila zdroj, ktorý Köchera vyzradil. Samotný špión ako aj KGB sa zhodujú, že ho musel zradiť samotný Oleg Kalugin, ktorý prebehol ku Američanom. Do úvahy pripadá aj Jan Fila, ktorý je od roku 1989 nezvestný a v súčasnosti s najväčšou pravdepodobnosťou žije v Spojených štátoch pod novou identitou.

Karel Köcher bol odsúdený na doživotie. Počas odpykávania trestu bol obeťou pokusu o vraždu, keď ho nožnicami bodol iný spoluväzeň, útok zmaril Sandy Alexander, člen motorkárskeho gangu Hells Angels. Köcher tvrdí, že útočníka presunuli do inej väznice rok po incidente, v čom videl nespochybniteľný dôkaz, že sa jednalo o pokus americkej vlády zmárniť ho.

Pretože sa obával o svoju bezpečnosť, adresoval nadriadeným v KGB list, v ktorom žiadal, aby sa príslušné sovietske orgány usilovali o jeho výmenu. Správa doputovala do Moskvy skrze Köcherovho právnika a svokra (ktorý zastával dôležitú funkciu v KSČS) a Vladimir Kriučkov, vedúci KGB, sa rozhodol svojmu agentovi vyhovieť.

K výmene zajatcov došlo 11. februára 1986 na Glienickom moste, ktorý spája Berlín a Postupim (prezýva sa Most špiónov, pretože kedysi sa na ňom uskutočnila významná výmena ruského špióna Rudoľfa Abeľa za amerického pilota Francisa Powersa). Karel a Hana Köcherovci boli vymenení za niekoľko disidentov, medzi ktorými bol Natan Šaranský.

Köcherovci sa vrátili do Prahy, Karel dostal prácu na Ministerstve vnútra, Hana začala pracovať na Veľvyslanectve Veľkej Británie. Na pozícii vydržala dva roky, než boli jej zamestnávatelia upovedomení o jej minulosti v USA, kvôli čomu s ňou ukončili spoluprácu. Köcher istý čas pracoval aj v Prognostickom ústave po boku budúcich prezidentov Česka Václava Klausa a Miloša Zemana. Po odchode do dôchodku sa stiahol do úzadia svojej vily v Dolních Břežanoch u Prahy, kde žije dodnes.

• ŠEVELA, Vladimír. Český krtek v CIA: cesta Karla Köchera z StB přes americké tajné služby do Prognostického ústavu. 1. vyd. Praha : Prostor, 2015. 397 s. ISBN 978-80-7260-320-6. (po česky)