A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Karen Horneyová | |
nemecko-americká psychiatrička a psychoanalytička | |
Rod. meno | Karen Danielsen |
---|---|
Narodenie | 16. september 1885 Eilbek, Nemecko |
Úmrtie | 4. december 1952 (67 rokov) New York, USA |
Alma mater | Albert-Ludwigs-Universität Freiburg |
Rodičia | Berndt Henrik Wackels Danielsen Clotilde „Sonni", rod. van Ronzelen |
Manžel | Oskar Horney |
Deti | 3 |
Odkazy | |
Commons | Karen Horneyová |
Karen Horneyová (* 16. september, 1885, Eilbek, Nemecko – † 4. december, 1952, New York, USA) bola nemecko-americká psychiatrička a psychoanalytička.
Životopis
Jej otec Berndt Henrik Wackels Danielsen, pôvodom Nór, bol uznávaný námornícky kapitán a o devätnásť rokov mladšia matka Sonni bola dcérou architekta z Amsterdamu. Karen mala o tri roky staršieho brata Berndta. V období dospievania stranila hlavne matke proti otcovi. Matka Karen je často popisovaná ako „zbožňovaná“. Už v trinástich rokoch bola pevne rozhodnutá, že sa stane lekárkou, i keď jej otec vzdelanie žien neschvaľoval. Nedalo sa teda očakávať, že by jej štúdium podporil. Otca však napriek tomu obdivovala a ako dieťa ho sprevádzala na niekoľkých dlhých cestách. Za veľkej podpory matky sa Karen podarilo nastúpiť na gymnázium v Hamburgu.
Manželstvo Kareniných rodičov sa po pretrvávajúcich nezhodách definitívne rozpadlo v roku 1904. Po gymnáziu Karen nastúpila v roku 1907 vo Freiburgu na lekársku fakultu. Karen často utekala k večnému „zamilovávaniu sa“. Po niekoľkých nevydarených vzťahoch na strednej škole nadviazala nový vzťah so spolužiakom medicíny Louisom Grotom. Medzitým si Karen začala aj s Grotovým priateľom Oskarom Horneyom, ktorý študoval politickú ekonómiu. V roku 1909 sa zosobášili.
Karen zároveň študovala na berlínskej neuropsychiatrickej klinke. Tu sa zoznámila s Karlom Abrahamom, ktorý bol prvý uznávaný berlínsky psychonalytik a k nemu nastúpila kvôli pretrvávajúcim depresiám a sexuálnym problémom. V roku 1910 zomrel Karenin otec. I keď sa po smrti otca Karenine depresie ešte viac prehĺbili, psychoanalýzu u Abrahama ukončila. Karen sa nepovažovala za krásnu (i keď bola považovaná za veľmi peknú ženu) a snažila sa, ako hovorievala, „upútať svojou inteligenciou“. V roku 1911 zomrela jej matka Sonni a mesiac nato sa jej narodila prvá dcéra Brigitte. V roku 1913 sa jej narodila druhá dcéra Marianne a v roku 1916 dcéra Renate.
V roku 1920 vznikla v Berlíne 1. psychoanalytická klinika a v tom istom roku 1. psychoanalytický inštitút, kde sa Karen stala prvou členkou - ženou. Horneyová napísala 5 kníh. Medzi jej najvýznamnejšie prínosy do oblasti psychoanalýzy patrí polemika s Freudovým pojmom závisť penisu, prirodzená identifikácia dcéry s matkou, odmietanie biologicky determinovaného ženského masochizmu, autoanalýza, psychologické dôsledky nerovnoprávnosti pohlavia. Medzi ďalšie názory patrí i to, že muži ženám závidia materstvo. Vo svojich neskorších publikáciách stále viac zdôrazňuje veľký spoločenský tlak, ktorý je vyvíjaný na rodičov a ako negatívne ovplyvňuje individualitu detí. Na základe toho potom vypracovala tzv. model interpersonálnych štýlov a zaviedla pojem bazálna úzkosť. Ovplyvnila mnoho psychoanalytikov a psychiatrov i mnohé feministické hnutia.
Karen Horneyová zomrela 4. decembra 1952 v New Yorku na rakovinu.
Externé odkazy
- Janet Sayersová. Matky psychoanalýzy. Praha: Triton, 1999
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. apríl
1. august
1. december
1. júl
10. november
10. september
11. november
11. október
11. september
12. august
12. február
13. apríl
13. február
13. jún
13. máj
13. marec
13. november
13. október
14. apríl
15. apríl
16. máj
16. september
17. apríl
17. február
17. jún
1794
18. apríl
18. február
18. september
18. storočie
1802
1809
1813
1817
1818
1822
1828
1857
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1889
1890
19. júl
19. storočie
1922
1923
1925
1930
1935
1936
1938
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1958
1959
1961
1962
1963
1966
1967
1968
1971
1972
1973
1977
1978
1981
1982
2. december
2. február
20. november
20. storočie
21. február
21. január
21. máj
22. jún
22. máj
22. október
22. september
23. júl
23. marec
23. október
24. február
24. október
25. apríl
25. november
26. august
26. júl
26. jún
26. október
27. január
28. december
28. máj
28. október
29. október
3. máj
30. august
30. júl
30. január
30. október
4. jún
4. marec
4. september
5. december
5. máj
6. júl
7. február
7. november
7. október
70. roky 19. storočia
8. júl
8. november
80. roky 19. storočia
9. február
9. jún
9. november
90. roky 19. storočia
Alban Berg
Alexander Albrecht
Alexandr Alexandrovič Vesnin
Alfonz XII. (Španielsko)
André Maurois
Andrej Kavuljak
Aristides de Sousa Mendes
Arturo Rawson
Besnota
Bess Trumanová
Boehringer Ingelheim
Carl Auer von Welsbach
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Chester Nimitz
Christian Friedrich Freyer
Cigánsky barón
David Herbert Lawrence
Desaťročie
Dimitrios Lundras
Dora Pejačević
Eduard Künneke
Endre Szőnyi
Ernst Bloch
Ezra Pound
François Mauriac
Frank Knight
František Chvalkovský
František Kadeřávek
Franz Wimmer
Fridrich Weinwurm
George Richards Minot
George S. Patton
Grover Cleveland
György Hevesy
György Lukács
Hana Gregorová (spisovateľka)
Hans Cloos
Harry S. Truman
Ivan Gall
Július Adamiš
Jacob Friedrich Gustav Henle
Jan Czochralski
Johann Strauss ml.
John Edensor Littlewood
Jules Romains
Karen Blixenová
Karen Horneyová
Karl Benz
Karol Branislav Halenaj
Konžský slobodný štát
Konstantin Dmitrijevič Kavelin
Kultúra (spoločenské vedy)
Lajos Tihanyi
Leopold II. (Belgicko)
Lev Vladimirovič Rudnev
Louis Pasteur
Matica slovenská
Meteor
Michail Frunze
Michal Buzalka
Milan Vidmar
Neodým
New York (mesto)
Niels Bohr
Niels Erik Nörlund
Niels Henrick David Bohr
Nikolaj Jakovlevič Danilevskij
Očkovanie
Opereta
Otakar Sedloň
Pavol Dobšinský
Per Albin Hansson
Platt Adams
Prazeodým
René Baillaud
Romano Guardini
Rudolf Eitelberger
Semion Konstantinovič Timošenko
Semion Michajlovič Buďonnyj
Sidonie Nádherná
Sinclair Lewis
Slovensko
Socha Slobody
Spojené štáty
Storočie
Tadeusz Kutrzeba
Ulysses S. Grant
Umberto Nobile
Václav Rabas (maliar)
Velemir Chlebnikov
Velimir Chlebnikov
Victor Hugo
Vladimír Roy
Vladimir Tatlin
Wallace Beery
Washington Monument
Yves Le Prieur
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk