A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Karol Strmeň | |
| slovenský básnik, prekladateľ, novinár, pedagóg a literárny kritik | |
| Narodenie | 9. apríl 1921 Palárikovo, Prvá ČSR |
|---|---|
| Úmrtie | 16. október 1994 (73 rokov) Cleveland, USA |
| Príbuzní | Karol Sidor |
| Súrodenci | Alexander, Ladislav, Július, Helena, Beatrica |
| Manželka | Oľga, rod. Sidorová |
| Deti | Peter, Kristína |
Karol Strmeň (vl. menom Karol Adam Bekényi) (* 9. apríl 1921, Palárikovo – † 16. október 1994, Cleveland, USA)[1][pozn 1], bol slovenský básnik katolíckej moderny, prekladateľ, novinár, pedagóg, literárny kritik, vysokoškolský profesor a osobnosť slovenského exilu.
Životopis
Vzdelanie získaval v Nových Zámkoch a Šuranoch, kde aj zmaturoval. Dva roky študoval teológiu v Ostrihome, odkiaľ však musel v roku 1942 kvôli národnému cíteniu odísť do Bratislavy na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (kombinácia slovenčina – filozofia). Spolu s prozaikom Milom Urbanom riadil kultúrnu rubriku týždenníka Gardista. V roku 1945 pred postupujúcou Červenou armádou emigroval na Západ. Počas úteku jeho vlak neďaleko Plzne zasiahol letecký útok. Strmeň utrpel zlomeninu nohy a zhoreli mu viaceré básne a preklady[2].
Po zastávkach v Nemecku a Taliansku v roku 1949 s manželkou Oľgou (rodenou Sidorovou) emigrovali do USA a definitívne sa usadili v americkom Clevelande. Spočiatku žili vo veľmi skromných podmienkach, spolu s rodinou mali prenajatú jedinú izbu. Strmeň postupne doštudoval a stal sa profesorom na Clevelandskej univerzite. Plne sa začal venovať jazykom (ovládal francúzštinu, taliančinu, nemčinu, angličtinu, maďarčinu, slovanské jazyky), literatúre, pedagogike, organizovaniu exilového života a redaktorskej práci v krajanských periodikách Ave Maria (od roku 1957), Most (v roku 1954 inicioval jeho vznik), Slovák v Amerike či Slovenské noviny. Významne prispel k založeniu Slovenského ústavu v Clevelande.
Po Nežnej revolúcii a páde komunizmu sa na Slovensko vracal, naposledy v roku 1993. Zomrel v Clevelande na následky autonehody, keď za volantom automobilu sedela Strmeňova dcéra.
Jeho meno nesie základná škola v Palárikove, v ktorej je tiež zriadená stála expozícia jeho literárneho diela.
Tvorba
Prvé literárne diela publikoval v študentskom časopise Rozvoj, neskôr prispieval i do časopisov Slovenské pohľady, Elán, Kultúra, Smer a ďalšie. Súčasťou jeho básnického diela (vydal osem zbierok reflexie, lyriky a duchovnej poézie) je jeho prekladateľská tvorba. Venoval sa prekladom z francúzštiny (Paul Claudel, Rainer Maria Rilke), angličtiny (Edgar Allan Poe), taliančiny (Dante Alighieri), ale tiež prekladal staršiu poľskú poéziu (Jan Kochanowski, Adam Mickiewicz, Juliusz Słowacki, Cyprian Kamia Norwid) a mladšiu poľskú poéziu (Leopold Staff, Kazimierz Wierzyński, Julian Tuwim, Janusz Minkiewicz, Tymoteusz Karpowicz, Tadeusz Różewicz, Bogdan Czaykowski). Asi jedenásť jeho diel ostalo len v rukopisnej podobe.
Ocenenia
Na Slovensku získal tieto vyznamenania:
- Rad Bieleho dvojkríža (1996)[3]
- Medaila Spolku slovenských spisovateľov
- Medaila Matice slovenskej
Za prínos do svetového kultúrneho dedičstva ho vyznamenalo Francúzsko aj USA.
Dielo
Poézia
- 1943 – Výžinok života
- 1945 – Testament
- 1950 – Putovné piesne, prvá exilová kniha (spoluautor Mikuláš Šprinc)
- 1963 – Čakajú nivy jar (Cleveland)
- 1963 – Žalm cyrilometodský (Cleveland)
- 1969 – Znamenie Ryby (Rím)
- 1977 – Preblahoslavená, zbierka lyricko-reflexívnych básní (Rím); druhé vydanie vyšlo v edícii rewind (vedie Ján Gavura) - Fintice: FACE, 2021. ISBN 978-80-89763-70-2 (Na knihe spolupracoval a doslov napísal Matúš Marcinčin)[4]
- 1991 – Sfinga spieva pri jasličkách, výber z celoživotnej tvorby
Preklady
- Nového zákona
- Rímsky misál
- Dante Alighieri: Nový život
- Dante Alighieri: Peklo (časť Božskej komédie)
- 1972 – Návštevy I-II. Antológia svetovej poézie, výber zo svetovej lyriky od najstarších čias po súčasnosť, (Rím)
Poznámky
- ↑ iné zdroje uvádzajú 14. alebo 21. október
Referencie
- ↑ Karol Strmeň . Bratislava: Literárne informačné centrum, . Dostupné online.
- ↑ DŽUNKOVÁ, Katarína. "A vykúpenie znamená mi práca..." Práca a mystika v tvorbe Karola Strmeňa. Verbum - časopis pre kresťanskú kultúru (Bratislava: Spoločenstvo Ladislava Hanusa), 2023, roč. 34, čís. 4/2023, s. 44 - 50. Dostupné online.
- ↑ Štátne vyznamenania udelené v rokoch 1993-1998 . Bratislava: Kancelária prezidenta SR, . Dostupné online. Archivované 2021-06-24 z originálu.
- ↑ Alena Brindová: Keď sú verše návratom domov . knihynadosah.sk, . Dostupné online.
Literatúra
- MARCINČIN, Matúš. Karol Strmeň - krištáľ na zabudnutom ostrove. Prvé. vyd. Bratislava : Post scriptum, 2022. 387 s. ISBN 978-80-8218-041-4.
- CHOVANCOVÁ, Mária. Karol Strmeň. [Komárno] : Komárňanské tlačiarne, 1998. 55 s. ISBN 80-8056-086-2.
Externé odkazy
- Karol Strmeň na stránkach Slovenského literárneho centra
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
