A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kassia | |
Ikona Kassie, byzantskej poetky, hymnografky a mníšky | |
Narodenie | okolo 800, 805, prípadne 810 |
---|---|
Úmrtie | medzi 843 – 867 |
Odkazy | |
Commons | Kassia |
Kassia (iné mená: Kasia[1], Eikasia[2], Ikasia, Kassiané[3], Kassiána[4]; po grécky: Κασσία, Κασία, Εικασία, Ικασία, Κασσιανή; * začiatok 9. storočia[pozn 1] – † medzi 843 – 867)[6] bola byzantská poetka, hymnografka a mníška. V dejinách byzantskej literatúry predstavuje ako žena-autorka ojedinelý jav.[7][8] Jej tvorba patrí k vrcholom byzantskej poézie.[9]
Životopis
Kassia sa narodila pravdepodobne v rodine vysokého byzantského úradníka.[10] Podľa legendy sa v roku 830 zúčastnila prehliadky neviest, ktorú usporiadala cisárovná Eufrosyne. Chcela nájsť nevestu pre svojho syna Teofila.[11] Pri výbere ho zaujali Kassia a Theodora. Kassia svojou slobodomyseľnou odpoveďou odradila mladého cisára a tak si nakoniec za manželku vybral Theodoru.[12][pozn 2] Následne vstúpila do kláštora.[5] Pravdepodobne patrila medzi ikonofilov a bola za svoje názory prenasledovaná.[10] Neskôr, pravdepodobne po roku 843 sama založila kláštor a venovala sa literárnej činnosti.[7]
Tvorba
Kasia písala verše s tématikou cirkvi, epigramy o ženách, šťastí, bohatstve, kráse a živote v kláštore, sentencie o priateľstve.[3] Gnómické verše svedčia o jej inteligencii a samostatnom myslení.[5] Venovala aj skladaniu hymnov. Zachovalo sa z nich 23, ďalších 37 sa jej pripisuje.[10] Za zmienku stojí text s názvom Peri Christú gennéseós (dosl. O Kristovom zrodení), Kassia nadväzuje na koncepciu Eusebia (vzostup rímskeho cisárstva a kresťanstva ako navzájom súvisiace skutočnosti).[5] V terajších bohoslužobných knihách sa nachádzajú tieto hymny:[4]
- irmosy prvých piatich piesní kánona na utreni Veľkej Soboty
- stichira na Slava, i nyni na Hospodi vozzvach na večerni sviatku Narodenia Isusa Christa
- stichira na stichovne na utreni Veľkej stredy[pozn 3]
- stichira na stichovne na večerni sviatku Narodenia svätého Jána Krstiteľa
- dve chvalitné stichiry na utreni 13. decembra
Skutočnosť, že jej hymnografická tvorba sa dostala do liturgických textov na sviatky ako sú Vianoce a Veľká noc svedčí o vysokej úrovni týchto hymnov.[4]
Poznámky
- ↑ Udávaný rok narodenia sa v literatúre pohybuje okolo 800, 805, prípadne 810[5].[6]
- ↑ Existujú dve verzie. V prvej Teofilos rozdá kandidátkam jablká. Na ďalší deň si ich vypýta späť. Ale až na Theodoru ich všetky ostatné zjedli. V druhom podaní rozhodne krátky rozhovor, v ktorom Teofilos tvrdí, že ženy sú príčina všetkého zla. Na čo Kassia reaguje protitvrdením, že žena je zdroj väčšieho dobra. Šlo o narážku na prvotný hriech (ktorý prišiel cez Evu) a Pannu Máriu, vďaka ktorej sa narodil Boží syn.[11]
- ↑ V origináli Το Τροπάριο της Κασσιανής (dosl. Tropar Kassie), v rukopise zachovaný pod názvom Έις τέν πόρνην (dosl. O prostitútke).[10] Ide o jej najznámejšie dielo.
Referencie
- ↑ MARINČÁK, Šimon. Úvod do dejín byzantskej hudby. Prešov : Petra, 2003. 119 s. ISBN 80-89007-37-6. S. 88.
- ↑ Byzantine women : varieties of experience, 800 – 1200. Ed. Linda Garland. Aldershot, Hants, England; Burlington, VT : Ashgate, 2007. Dostupné online. ISBN 978-0-7546-5737-8. S. 17.
- ↑ a b KASIA. In: BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. S. 302.
- ↑ a b c KOCVÁR, Vladimír. KASSIA A BYZANTSKÁ HYMNOGRAFIA. In: Byzantská revue 2009. Ed. Ján Husár. Prešov : Prešovská univerzita, 2009. 256 s. . ISBN 978-80-555-0036-2. S. 246 – 250.
- ↑ a b c d DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Vyd. 2. Praha : Vyšehrad, 2003. 413 s. (Kulturní historie.) ISBN 80-7021-409-0. S. 154 – 155.
- ↑ a b KASSIA. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2232 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1109 – 1110.
- ↑ a b Kasia. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2. S. 247.
- ↑ The Oxford Handbook of Byzantine Studies. Ed. Elizabeth Jeffreys, John F. Haldon, Robin Cormack. 1st pub. Oxford : Oxford University Press, 2008. 1021 s. (Oxford handbooks.) ISBN 978-0-19-925246-6. S. 646.
- ↑ BORECKÝ, Bořivoj; DOSTÁLOVÁ, Růžena, a kol. Slovník řeckých spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2006. 663 s. ISBN 80-7335-066-1. S. 38.
- ↑ a b c d KASIA. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 474.
- ↑ a b HERRINOVÁ, Judith. Ženy v purpuru. Preklad Vladimír Vavřínek. Vyd. 1. Praha : Mladá fronta, 2005. 349 s. (Kolumbus; zv. 173.) ISBN 80-204-1191-7. S. 221 – 222.
- ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 410.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk