A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Katedrálny chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky | |
pravoslávny katedrálny chrám | |
pohľad zo severozápadu zo schodov vedúcich ku katedrále
| |
Patrocínium: presvätá Bohorodička | |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Oblasť | Plovdiv |
Okres | Plovdiv |
Mesto | Plovdiv (mesto) |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
- cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev |
Súradnice | 42°08′52″S 24°45′02″V / 42,147811°S 24,750642°V |
Dĺžka | 32 m |
Šírka | 17 m |
Ďalšie údaje | |
- počet lodí | 3 |
- počet veží | 1 |
Architekti | majstri bracigovskej staviteľskej školy (chrám), Josef Schnitter (zvonica) |
Výstavba | 1844 |
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: Holy Mother of God Church, Plovdiv | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Katedrálny chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (bulh. Катедрална църква „Успение на Пресвета Богородица“ – Katedralna cărkva „Uspenie na Presveta Bogorodica“),[1] je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4][5][6][7]
Iné názvy
Chrám je známy aj pod názvami: Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (bulh. Катедрален храм „Успение Богородично“ – Katedralen chram „Uspenie Bogorodično“),[2][6][7] Katedrálny chrám svätej Bohorodičky (bulh. Катедрален храм „Света Богородица“ – Katedralen chram „Sveta Bogorodica“),[3] prípadne len Katedrála svätej Bohorodičky (bulh. Катедрала „Света Богородица“ – Katedrala „Sveta Bogorodica“),[4] Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (bulh. Църква „Успение на Пресвета Богородица“ – Cărkva „Uspenie na Presveta Bogorodica“),[1] alebo Chrám svätej Bohorodičky (bulh. Църква „Света Богородица“ – Cărkva „Sveta Bogorodica“).[5]
Poloha
Katedrála sa nachádza v centre mesta Plovdiv,[1] v hraniciach tzv. Trojpahorčia[1] na ulici „Săborna“.[5]
Dejiny a súčasnosť
Na mieste súčasnej katedrály sa už v minulosti nachádzal chrám zasvätený svätej Bohorodičke,[2][4][7] pričom na mieste stál pravdepodobne už prelome 9. a 10. storočia.[2][4][7] Tento chrám bol v roku 1189 povýšený na katedrálny chrám[3][4] a neskôr okolo neho vznikol aj kláštor,[3][4] Chrám spolu s kláštorom však boli zničené po tom, čo Plovdiv v roku 1371 padol pod nadvládu Osmanskej ríše.[2][3][4][7] Následne bol postavený druhý chrám zasvätený svätej Bohorodičke, severne od vtedajšieho centra mesta v blízkosti rieky, ten bol však zbúraný v roku 1444 pri výstavbe do dnešných dní existujúcej mešity Imaret.[2] V roku 1688 bol chrám presvätej Bohorodičky obnovený na pôvodnom (teda dnešnom) mieste.[4]
V časoch bulharského národného obrodenia však už tento chrám prestal postačovať počtu veriacich a tak bola budova zbúraná a na jej mieste[2][4] bol bracigovskými majstrami v roku 1844 postavený nový chrám.[1][2][4][7] 25. decembra[7] 1859 sa v tomto chráme konala prvá božská liturgia v Plovdive, ktorá bola odslúžená v bulharskom jazyku[2][3][4][7] a ďalšia liturgia v bulharčine, ktorej sa zúčastnilo viac ako 40 duchovných z hlavných sídiel plovdivskej eparchie sa konala 12. marca 1860,[3] pričom tieto udalosti prispeli k počiatkom hnutia za autokefálnu bulharskú pravoslávnu cirkev.[2][3][4] Na počesť oslobodenia Bulharska bola[1][3] v roku 1881[4][3] na západnej strane chrámu pristavaná zvonica,[1][4][3] ktorej autorom je architekt Josef Schnitter.[1][4][3] Zvonica bola posvätená ruským vojskám, ktoré v januári roku 1878 oslobodili Plovdiv.[4][3] V roku 1930 prebehla prestavba okolia chrámu pri ktorej bol zväčšený chrámový dvor a taktiež bolo postavené mohutné schodisko vedúce k budove. Na prelome 2. a 3. tisícročia prebehla pri príležitosti 2000 rokov od narodenia Ježiša Krista reštaurácia chrámu.[2]
Dnes je chrám plne funkčný a slúži veriacim ako katedrálny chrám bulharskej pravoslávnej cirkvi.[1]
Charakteristika
Budova bola postavaná bracigovskými majstrami v roku 1844,[7][1] mená konkrétnych staviteľov sa však nedochovali.[2] Samotná budova chrámu je postavená ako trojloďová[2][7][1] pseudo–bazilika[2][7] s apsidou,[7][1][2] dlhá 32 a široká 17 metrov.[7][2] Naos chrámu je rozdelený na tri lode 6 pármi stĺpov.[2] Stĺpy sú kamenné, masívne s vzhľadom typickým pre bracigovskú architektonicko–staviteľskú školu.[1] Strecha budovy je klenutá.[2] Chrám bol pôvodne z dôvodu v dobe výstavby platiacich právnych ohraničení pri výstavbe kresťanských chrámov,[7] postavený bez kupoly, zvonice, vonkajších galérií, alebo predsiení.[1][7] Na západnom konci budovy sa nachádza neskôr pristavaná zvonica, ktorej autorom je architekt Josef Schnitter.[1][4][3] Zvonica je trojposchodová a je postavená v štýle ruského pseudo–klasicizmu[7][4][3] so štyrmi mohutnými pylónmi, ktoré ju podopierajú a so zakončením veže vo forme kupoly.[2][3] Celý architektonický ansámbel ešte pozostáva z 10 metrov vysokého múra, ktorý ohraničuje chrámový dvor z juhu a bol postavený v roku 1873,[7] a samotného rozľahlého nádvoria, ktoré bolo rozšírené v roku 1930,[2][7] kedy bolo postavené aj mohutné schodisko vedúce k chrámu, ktoré celý komplex doplňuje.[2] V južnej a východnej časti chrámového nádvoria sa nachádza malý cintorín, kde boli pochovávaní duchovní, ako aj predstavitelia farnosti, ktorí bojovali za autokefálnu bulharskú pravoslávnu cirkev.[2][3]
Ikonostas má rozmery 14,3 x 3,75 metra, bol spolu s ikonami zhotovený v rokoch 1875 – 1876,[7] nemá však vysokú umeleckú hodnotu.[1] Je vyrezaný v empírovom slohu a jeho autorom je rezbár Anton Stanišev z debarskej drevorezbárskej školy.[2] Veľká časť ikon bola namaľovaná známym umelcom Nikolom Odrinčaninom z Edirne.[2] Fresky v interiéri pochádzajú z druhej polovice 20. storočia.[1][2]
Patrocínium
Chrám je zasvätený Zosnutiu presvätej Bohorodičky.[2][7]
Chrámový sviatok: 15. augusta na sviatok Zosnutie presvätej Bohorodičky.[2][7]
Malé chrámové sviatky:
- 14. august – večer pred chrámovým sviatkom sa koná bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke a liturgia, ktorá sa koná v priestranstve okolo chrámu.[7]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[5]
Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995 – ako dôvody ochrany boli uvedené architektonická a umelecká, rovnako ako aj historická hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveta Bogorodica“ s memorialni pametnici v dvora (bulh. Църква „Света Богородица“ с мемориални паметници в двора, doslova Chrám svätej Bohorodičky s memoriálnymi pamätníkmi vo dvore).[5]
Galéria
Pohľad ku katedrále z pahorku Nebet tepe
Pohľad ku katedrále z východu od chrámu svätého Demetera
Pohľad ku katedrále zo západu od chrámu svätého Mikuláša
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r KOEVA Margarita; JOKIMOV, Petăr; STOILOVA, Ľubinka. 2000 godini christijanstvo - Pravoslavni chramove po bălgarskite zemi. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin Drinov". 2002. 540 s. ISBN 9544308792. S. 274. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa PIŽEV, Aleksandăr; LINKOV, Krasimir. Orthodox Churches in Plovdiv. Plovdiv : Lettera. 2004. 152 s. ISBN 9545165243. S. 25 – 30. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q PIŽEV, Aleksandăr. Starijat Plovdiv. Varna : Izdatelstvo "Slavena". 48 s. ISBN 9545793368. S. 17 – 18. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 228. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e mc.government.bg
- ↑ a b visitplovdiv.com
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v plovdivskamitropolia.bg
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk