Ján Pavol Kazimír Sapieha
vojvoda z Vilniusu, litovský hajtman, súdny pokladník a poľný hajtman
Narodenie	marec 1637, (alebo 1642)
Úmrtie	13. marec 1720 Grodno
Odkazy
Commons	Kazimír Sapieha
Biografický portál

Ján Pavol Kazimír Sapieha (* marec 1637, alebo 1642)  –  † 13. marec 1720, Grodno) bol vojvoda z Vilniusu, litovský hajtman, súdny pokladník a poľný hajtman. Bol synom Jána Pavla Sapiehu a Anny Barbary Kopecovej. Mal troch bratov: Františka Štefana, Pavla Benedikta, a Leoša Bazila.

Životopis

Od roku 1663 bol súdny pokladník, od 1671 polotský vojvoda, od roku 1676 žemiatsky guvernér.

V roku 1682 sa stal guvernérom Vilniusu, v roku 1683 veľkým hajtmanom Litvy.^[1] Napokon v roku 1684 odišiel do opozície voči kráľovi Jánovi III. Sobieskemu.

18. apríla 1694 vilniansky biskup Konštantín Brzotovský na Kazimíra Sapiehu uvalil cirkevnú kliatbu, pretože bol nespokojný s jeho nariadením aby Sapiehova armáda prezimovala v cirkevných objektoch.^[2]

Počas občianskej vojny v Litve roku 1700 sa stal Kazimír hlavou rodu Sapiehovcov v snahe udržať si výsadné postavenie vo veľkovojvodstve. Dňa 18. novembra 1700 bol porazený v bitke pod Olkienikmi litovskou šľachtou, ktorú viedol Michal Servác Višňovecký. V roku 1708 Kazimír odovzdal funkciu veľkého hajtmana svojmu synovcovi Jánovi Sapiehovi.

Manželstvo

• Kristína Barbara Hlebovicová,
• Tereza Korvínová - Gosiewska,
• Antonína Sibylla Walldtein-Arnau

Deti

• s Kristínou Stanislav Juraj Sapieha, Michal František Sapieha, Alexander Pavol Sapieha, Katarína Školastika Sapiehová

Podľa sporného a nepodloženého tvrdenia Stanislava Poniatovského, krakovského kastelána, najstarší Stanislav mal byť v skutočnosti nemanželským synom veľkého hajtmana Litvy Jána Kazimiera Sapiehu a Židovky, ktorého si adoptovali manželia František Poniatovský a Helena Nieviarovaská.^[3]

Sapiehov litovský oddiel na území dnešného Slovenska

Počas vojenskej výpravy smerujúcej na pomoc obrancom obliehanej Viedne v septembri roku 1683 prikázal litovský hajtman Kazimír Sapieha a veliteľ Ogiňský vypáliť 27 evanjelických oravských dedín. Litovské pomocné oddiely v počte okolo desaťtisíc žoldnierov sa najskôr zhromaždili pri Janove Podlaskom na sever od Bialystoku, ale s presunom sa oneskorili. Na Oravu prišli až v októbri, keď už bolo o bitke pri Viedni rozhodnuté. Uložili si preto nový cieľ: po rozprášení kuruckého povstania v Hornom Uhorsku prispieť Habsburgovcom k úplnej likvidácii Tököliho oddielov.
Sapiehove oddiely vypálili ako prvú hlavnú župnú obec Veličná, ktorá bola od roku 1520 sídlom Oravskej stolice. Stoličný zápis týkajúci sa obce (vtedajšia Veľká Ves) z nasledujúceho roku po udalostiach, dňa 15. októbra 1684 uvádza: „W tento rok wssecko mesto do hlawne, w kostol, y weže zhoreli, y zvony se roztopili, který oheň wogsko litwánske schwálne roznjítilo, a wukol mesta podpalowalo, a to sýce z príčiny teg, že nékterý T. Porubszsky gegich regiments – pátera za mostom zastrelil a to pak gisté wogsko zo Žasskowa se wrátilo a na newinném meste pre gedného mrcha čloweka Porubszkyeho ohnem podpáleným a roznjiceným se vymstilo.“^[4]

Referencie

Externé odkazy

Hospodárske pomery vo Veličnej na základe urbárov zo 17. a prvej polovice 18. storočia. Ľudmila Maslíková.