A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Kim Ir Sen 김일성 | ||||||||
Prezident KĽDR (od 5. septembra 1998 Večný prezident) | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 28. december 1972 – 8. júl 1994 | ||||||||
| ||||||||
1. generálny tajomník Kórejskej strany práce | ||||||||
V úrade 30. jún 1949 – 8. júl 1994 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 15. apríl 1912 Mangjongde, Japonská Kórea | |||||||
Úmrtie | 8. júl 1994 (82 rokov) Pchjongjang, KĽDR | |||||||
Politická strana | Kórejská strana práce | |||||||
Profesia | Politik | |||||||
Národnosť | Kórejec | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Kim Čong-suk (†1949) Kim-song-ae | |||||||
Deti | Kim Čong-il Kim Man-il Kim Kyong-hui | |||||||
Odkazy | ||||||||
Kim Il-song (multimediálne súbory) | ||||||||
Kim Ir Sen (z ruskej transkripcie Ким Ир Сен; vlastným menom: Kim Song-džu[1][2][3]; * 15. apríl 1912 − † 8. júl 1994) bol politický vodca Severnej Kórey, predstaviteľ stalinistickej komunistickej diktatúry so silným kultom vodcu.
Kim Ir Sen sa narodil v apríli roku 1912 v roľníckej obci Mangjongde neďaleko Pchjongjangu. Od roku 1924 pravdepodobne býval v Číne, kde sa detailne oboznámil s myšlienkami marxizmu a stalinizmu. Počas japonskej okupácie sa zúčastnil protijaponského odboja na severe krajiny. Od roku 1934 bol vodcom revolučnej ľudovej armády. S prvou ženou Kim Jong-suk mal syna Kim Čong-ila (* 16. februára 1942), ktorý sa stal jeho politickým nástupcom.
Život
Kim Ir Sen sa narodil 15.apríla 1912 v obci Mangjŏngde neďaleko Pchjongjangu. Od roku 1924 pobýval v Mandžusku, kde sa po prvýkrát zoznámil s myšlienkami marxizmu a komunizmu. Bol členom Komunistickej strany Číny a v rámci jej armády podporovanej Kominternou sa od polovice 30.rokov zúčastňoval protijaponského boja. V roku 1935 sa stal politickým komisárom skupiny skladajúcej sa zo 100 až 200 mužov. V tom istom roku prijal meno Kim Ir Sen (v preklade: Kim „dosiahol slnko“). V partizánskych bojoch s Japoncami na severe Kórei sa stal veliteľom a koncom roku 1940 jediným preživším najvyšším veliteľom Prvej kórejskej armády. Pod tlakom Japonska sa koncom roku 1940 a začiatkom roku 1941 s ostatnými vojakmi uchýlil do bezpečia Sovietskeho zväzu. Preplávali rieku Amur a v tábore v obci Vjatskoje (rusky: Вя́тское) 70 km severovýchodne od Chabarovska bola jeho jednotka dozbrojená aby sa stala súčasťou Červenej armády a on získal hodnosť kapitána. Na stretnutiach v Chabarovsku, ktoré sa konali od decembra 1940 do marca 1941, sa Kim prvý krát osobne stretol so svojimi budúcimi blízkymi spolupracovníkmi Kim Chaekom a Choi Yong Gongom, kórejskými veliteľmi zo severného Mandžuska, ktorí neskôr obsadili kľúčové vojenské a stranícke posty v KĽDR. V záverečnej fáze na stretnutia dohliadal nový šéf spravodajského oddelenia veliteľstva Červenej armády na ďaleko-východom fronte plukovník Naum Sorkin (Соркин Наум Семёнович). Sorkin a predchádzajúci šéf spravodajského oddelenia vystupujú v zápisoch Kim Ir Sena pripravených počas stretnutí.[4][5] Sorkin vystupoval aj ako zástupca Kominterny vyžadujúcej spojenie "proletárov" a preto novovytvorená 88. zvláštna strelecká brigáda sa skladala z etnických Číňanov aj Kórejcov. Z celkového počtu asi 1500 vojakov len kórejská časť, umiestnená vo Vjatskoje, bola pod Kim Ir Senovým velením. Pôvodní Kimovi spolubojovníci boli doplnení etnickými Kórejcami zo ZSSR. Jednotka nikdy nezasiahla do priamych bojov a bola určená na sabotážne a výzvedné akcie proti Japonsku. Kim bol v ZSSR aj s rodinou. Jeho prvá žena Kim Jong-suk (alebo Kim Čŏng-suk) mu v Chabarovskom kraji porodila najstaršieho syna Kim Čong-ila (* 16. február 1941, podľa severokórejských zdrojov 16. február 1942 - 17. december 2011).
Vodca Severnej Kórey
Začiatkom septembra 1945 začali Američania obsadzovať južnú časť polostrova. Demarkačná línia medzi sovietskymi a americkými vojskami sa stanovila okolo 38. rovnobežky. Na juhu Američania umožnili vznik viacerých politických strán a položili základy veľmi krehkej demokracie. Sovietsky zväz začal na severe budovať komunistický štát. Tesne po oslobodení začali po celej krajine vznikať ľudové výbory, ktoré mali snahu prevziať iniciatívu po predchádzajúcich kolonialistoch do vlastných rúk. Keďže išlo o široké hnutie ľudu, malo tendencie viac doľava, s cieľom odstrániť Japoncov a kórejských kolaborantov od vplyvu v spoločnosti. Sovieti privítali túto iniciatívu a „pomáhali“ Kórejčanom. Časom však odstránili umiernené, alebo dokonca pravicové sily a nahradili ich ultraľavicovo zmýšľajúcimi komunistami. Keď na jeseň 1945 prišiel Kim zo ZSSR späť do vlasti, bol predstavený ako národný hrdina bojujúci za kórejské záujmy, hoci doma bol úplne neznámy. Kim s časom získaval čoraz väčšiu popularitu a bol schopný odstraňovať akúkoľvek opozíciu nielen v štáte, ale dokonca aj vo vlastnej strane. Tak sa stal „jediným“ vodcom severokórejského ľudu a postupne začal budovať svoj kult osobnosti.
Kim Ir Sen stál na čele Severnej Kórey od roku 1946 až do svojej smrti. Po vzniku Strany práce Severnej Kórey v roku 1946 sa stal jej podpredsedom. Vo februári 1946 bol vybraný do funkcie predsedu Dočasného ľudového výboru, fakticky fungujúceho ako severokórejská vláda a v roku 1949 sa stal taktiež predsedom KSP (Kórejskej strany práce), ktorá vznikla zlúčením severokórejskej strany práce s jej juhokórejským náprotivkom. (Neskôr bola v Južnej Kórei zakázaná.)
V roku 1947 Valné zhromaždenie OSN zriadilo Dočasnú komisiu OSN pre Kóreu (UNTCOK) a poverilo ju dohľadom nad priebehom slobodných, demokratických volieb. Sovietsky zväz však komisiu označil za ilegálnu a sovietska okupačná správa odmietla jej členov vpustiť na severokórejské územie. Demokratické voľby pod dohľadom medzinárodného spoločenstva sa teda 10. mája 1948 uskutočnili len na juhu polostrova, kde žili dve tretiny populácie. Zvolení poslanci prijali ústavu Kórejskej republiky, zvolili prezidenta Li Syn-mana (I Sung-mana) a pri príležitosti tretieho výročia oslobodenia Kórey 15. augusta 1948 oficiálne Kórejskú republiku vyhlásili. V decembri 1948 Valné zhromaždenie OSN uznalo jej vládu za jedinú legitímnu vládu v Kórei. Medzitým sovietske a severokórejské orgány oznámili, že sa v krajine 25.augusta 1948 uskutočnili voľby, v ktorých 99 % obyvateľov hlasovalo pre jednotnú kandidátku tzv. demokratické fronty (Jednotný demokratický vlastenecký front pre zjednotenie krajiny, v českom prepise Choguk t'ongil minju chuŭi chŏnsŏn), a 9. septembra 1948 bola vyhlásená Kórejská ľudovodemokratická republika na čele s Kim Ir Senom ako predsedom vlády. Hlavným cieľom Severnej Kórey bolo zjednotenie celej Kórey pod komunistickú vládu.
Po založení štátu začal Kim Ir Sen rokovať s hlavnými komunistickými vodcami svojej doby, Stalinom a Mao Ce-tungom, o napadnutí Kórejskej republiky. Bol teda priamym iniciátorom kórejskej vojny v roku 1950. Kimovi vojaci prepadli Južnú Kóreu 25. júna 1950 na úsvite a už za tri dni dobyli hlavné mesto Soul. Američania narýchlo sťahovali vojská z Japonska, ale tie neboli ani dobre vyzbrojené, ani vycvičené. Na výzvu OSN šestnásť štátov vyslalo vojakov proti útočníkovi. Vojna však skončila až v 1953 a Kim nesie hlavnú zodpovednosť za niekoľko miliónov obetí.
V priebehu kórejskej vojny a v dekáde po jej skončení Kim Ir Sen a jeho skupina zlikvidovali všetkých vnútorných oponentov, zakázali náboženstvá a kampaňou čchŏllima od roku 1958 začali decimovať hodnotový systém severokórejského obyvateľstva. V období rokov 1945 až 1958 nechali zavraždiť, popraviť alebo uväzniť všetky významné osobnosti, vrátane predstaviteľov náboženských obcí v krajine a proti všetkým veriacim zaviedol tvrdé represie. Došlo k najhoršiemu ťaženiu proti kresťanom v 20. storočí. Do tej doby kresťania tvorili 13 % z celkového počtu obyvateľov a Pchjongjang bol kedysi nazývaný ako „Jeruzalem Východu“. V duchovnom vákuu, ktoré nastalo, zaviedol monolitický myšlienkový systém Čučche.
V roku 1972 bola vydaná nová ústava, a Kim Ir Sen sa usadil do novozriadenej funkcie prezidenta. Jeho mandát mal päťročné cykly − každých 5 rokov bol opätovne volený. Po jeho smrti mu bol priznaný titul "večný prezident", a tak funkcia "pozemského" prezidenta ústavou zanikla.
Kim Ir Sen posledné roky života dožíval v atómovom kryte, pretože sa v dobe rozpadu komunistického bloku v strednej a východnej Európe obával o svoje postavenie. Dnes je jeho telo uložené v mauzóleu.
Návštevy Česko-Slovenska
Česko-Slovensko navštívil v roku 1956, keď jeho návšteva Prahy začala 21. júna. O dva dni neskôr sa presunul do Bratislavy, kde si prezrel priemyselný závod a rozostavaný panelák, zajazdil na vidiek a absolvoval plavbu loďou po Dunaji. Potom nasadol do lietadla a odletel do Bulharska.[6]
Kim Ir-sen navštívil Česko-Slovensko ešte v roku 1984. Zvláštnosťou tejto návštevy bolo, že Kim cestoval vlakom. Najskôr išiel tisíce kilometrov cez Čínu a Sovietsky zväz, potom navštívil Poľsko, východné Nemecko, Československo, Maďarsko, Juhosláviu, Bulharsko a nakoniec Rumunsko. V Československu, kam vtedy prišiel 4. júna 1984, nesmeli po plánovanej trase prejsť bežné vlaky dve hodiny pred a dve hodiny po severokórejskej delegácii. V rámci programu potom Kim Ir-sen napríklad večeral na Pražskom hrade a navštívil podnik Avia v Letňanoch. A hoci ho jeho oficiálne fotky zobrazovali v oveľa mladšej verzii, vtedajší československý prezident Gustáv Husák bol od neho o necelý rok mladší.[6][7]
Referencie
- ↑ Kim Ir-sen. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 337.
- ↑ Pyramída, encyklopedický časopis moderného človeka, č. 61, strana 1926 (heslo: Kim Ir Sen)
- ↑ http://www.kldr.info/zakladni-udaje-o-kldr/ (Poznámka pod čiarou 4))
- ↑ Соркин Наум Семёнович. Биография и послужной список (недоступная ссылка). Дата обращения: 31 марта 2012.Архивировано 19 августа 2014 года.
- ↑ 和田春樹『金日成と満州抗日戦争』平凡社、1992年 (HARUKI, Wada. Kin Nissei to Manshü könichi sensö. Харуки Вада. Ким Ир Сен и антияпонская война в Маньчжурии. Токио, 1992, Haruki Wada: Kim Ir Sen a protijaponská vojna v Madžusku. Tokio 1992, japonsky)
- ↑ a b Kim Ir-sen se děsil létání, do Československa dojel obrněným vlakem | Zprávy | Tiscali.cz . zpravy.tiscali.cz, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Kim Ir-sen v Československu (1984) . . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kim Il-song
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Luscoň
Štefan Polakovič (filozof)
Štokholm
Štrbské Pleso
Švédsko
0. roky 20. storočia
1. december
1. máj
10. august
10. november
10. roky 20. storočia
10. september
11. december
12. jún
13. august
13. december
13. november
13. september
14. február
14. máj
15. apríl
16. september
17. júl
17. január
17. október
17. september
18. apríl
18. október
1822
1836
1840
1842
1843
1845
1846
1847
1849
1851
1852
1853
1854
1855
1859
1863
19. december
19. január
19. november
19. storočie
1907
1908
1909
1910
1910 na Slovensku
1911
1912
1913
1914
1915
1916
1917
1942
1943
1944
1950
1954
1956
1963
1976
1977
1978
1979
1983
1986
1991
1992
1994
1995
1996
1997
1999
2. jún
2. marec
20. august
20. február
20. roky 20. storočia
20. september
20. storočie
2000
2001
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
21. august
21. január
21. október
21. storočie
22. január
22. marec
22. november
23. august
23. jún
23. marec
24. máj
24. november
25. august
25. november
26. jún
27. júl
28. január
28. november
29. január
29. máj
29. september
30. júl
30. jún
30. január
30. máj
30. marec
31. júl
31. október
4. december
4. marec
5. august
5. máj
5. november
5. október
5. september
6. júl
6. jún
6. marec
7. december
8. apríl
8. január
8. marec
9. september
Abbé Pierre
Alan Mathison Turing
Albánsko
Andrej Alakša
Andrej Sokolík
Arizona
August Strindberg
Bernard Berelson
Bořivoj Zeman
Bohuslav Březovský
Boris Bálent
Bram Stoker
Carlo Ponti
Desaťročie
Doprava
Erich Honecker
Eugen Pauliny
Ferdinand Gregorovič
Frédéric Passy
František Švantner
František Dlouhý
František Fajtl
Frederik VIII. (Dánsko)
Fridrich Zavarský
George Emil Palade
George Howard Darwin
Gerhard Ebeling
Gerhart Hauptmann
Giulio Ricordi
Heikki A. Alikoski
Heinrich Friedrich Weber
Henri Poincaré
Horace Welcome Babcock
Iser Harel
Ján Karolček
Ján Nálepka
Ján Pavol I.
Júlia Arányiová
Jackson Pollock
Jaroslav Vrchlický
Jean Améry
John Cage
Jorge Amado
José Ferrer
Jozef Šucha
Jozef Antošík
Jozef Gabčík
Jozef Kostka
Jozef Locka
Južný pól
Jules Massenet
Julije Rorauer
Julius Axelrod
Karl Malden
Karl May
Karol Borhy
Kim Il-song
Klement Šimončič
Konrad Emil Bloch
Kultúra (spoločenské vedy)
Ladislav Dutka
Lawrence Alma-Tadema
Leonid Vitalievič Kantorovič
Letné olympijské hry
Lewis Boss
Louis Cyr
Martin Kvetko
Michal Greisiger
Michelangelo Antonioni
Mikuláš Ferjenčík (banský inžinier)
Milton Friedman
Mossad
Mucuhito
Nezávislosť
Nils Gustaf Dalén
Nobelova cena
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Novarupta
Osmanská ríša
Paul Sabatier
Pavol Bajan
Piešťany
Pierre Boulle
RMS Titanic
Rudolf Cisarík
Slovensko
Spojené štáty
Starý Smokovec
Storočie
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Taliansko-turecká vojna
Tatranská elektrická železnica
Teréza Nováková
Thermia Palace
Toe Blake
Victor Grignard
Viktor Fischl
Vilém Mrštík
Wernher von Braun
Wu Ťien-siung
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk