Klavír
Steinway & Sons, model M-170
V iných jazykoch
tal. Pianoforte
nem. Klavier
angl. Piano
franc. Piano
špa. Piano
Klasifikácia
Podľa orchestrálnej praxe	Klávesové nástroje
Podľa spôsobu vzniku tónu	Chordofóny
Tónový rozsah
{{{poznámka}}}
Príbuzné nástroje
Zvuková ukážka
Klavír

Klavír z lat. Claves – kľúče, klávesy je rozmerný strunový bicí hudobný nástroj. Jeho zvuk vzniká chvením strún, zosilňovaným rezonančnou doskou (ozvučnicou), nad ktorou sú napnuté struny. Struna sa uvádza do znenia prostredníctvom pôsobenia na kláves a k nemu pridaný zložitý súbor klávesovej mechaniky zakončenej kladivkom. Klavirista pôsobí na klávesy (pokryté slonovinou či ebenovým drevom) a privádza do pohybu sústavu drevených kladiviek potiahnutých vrstvami plsti. Kladivká v rôznej rýchlosti narážajú do strún, ich kmitanie sa prenáša na rezonančnú dosku nástroja a vzniká znenie hudobných tónov. Klavír vďaka veľkému tónovému rozsahu, svojej rôznorodej kvalite zvuku i tónovej intenzite môže byť dosť všestranne používaný ako sólový i sprievodný nástroj, ako súčasť rozmanitých súborov komornej hry či ako súčasť orchestra. Slovo klavír znamená pôvodne rad klávesov čiže klaviatúru („klávesnicu“). V tomto význame sa používa napríklad ako synonymum na označenie manuálu pri organoch a iné (t. j. napr. trojmanuálové organy majú tri manuály, čiže tri klavíry, čembalo dve klaviatúry, čiže dva klavíry). V širšom slova zmysle sa tento termín začal v minulosti používať na všetky klávesové nástroje, akými sú napr. čembalo, spinet a pod., lebo hudobný skladateľ venoval svoju skladbu pre „klavír“ bez toho, aby bližšie špecifikoval, o aký nástroj ide. V súčasnosti sa týmto termínom myslí väčšinou fortepiano. Slová piano a pianoforte (a ich odvodeniny) pochádzajú z talianskych slov piano (potichu) a forte (nahlas) a vyjadrovala prednosť tohto nástroja meniť intenzitu produkovaného zvuku v závislosti od sily pôsobiaceho prsta, ruky či celého ramena na kláves. Hráč na klavíri sa nazýva klavirista, klaviristka.

Vynálezcom nástroja zo začiatku 18. storočia bol Bartolomeo Cristofori pôsobiaci vtedy vo Florencii. Rozvoj nástroja sa datuje od čias hudobného baroka a tvorby mnohých talianskych, francúzskych či nemeckých skladateľov. Po baroku nasledovali ďalšie hudobné obdobia a klavíru sa začala venovať čoraz väčšia pozornosť. Zažíval rozkvet v tvorbe velikánov hudobného klasicizmu i romantizmu. Jeho rýchly rozvoj nastal v 30. rokoch 19. storočia, keď získal podobu, akú si zachoval dodnes. V 19. storočí sa rozvíjala aj priemyselná výroba nástroja, ktorá v mnohých krajinách sveta sledovala jeho narastajúcu obľubu. V danom období nechýbal takmer v žiadnom meštianskom dome. Narastal počet profesionálnych klaviristov, hudobných amatérov, obľube nástroja zodpovedal i vývoj počtu súkromných pedagógov ako aj inštitucionalizovaného umeleckého školstva konzervatoriálneho typu. Hudobní skladatelia boli z veľkej väčšiny vynikajúci klaviristi a tak nečudo, že nástroju venovali množstvo vlastnej tvorby. Ba niektorí skladatelia tvorili skladby takmer výlučne pre klavír, napr. John Field, Fryderyk Chopin. Ani s príchodom modernej hudby sa klavír neocitol v úzadí, práve naopak. Klavír je mimoriadne obľúbený nástroj, preto ho môžete počuť vo viacerých hudobných štýloch, pre jeho vynikajúci zvuk, ktorý v mnohých ľuďoch evokuje zaujímavý pocit.

Je to dokonalý hudobný nástroj, ktorý si zaslúži maximálnu úctu a pozornosť. Aktívna životnosť klavíra je v podstate neobmedzená. Tá je podmienená nielen úrovňou konštrukcie a kvalitou výroby, ale aj osobnou starostlivosťou.

Učiť sa hrať na klavíri je v mnohom dosť ťažké, vzhľadom na to, že človek musí koordinovať hru desiatich prstov. Preto treba začať postupne, od základov až po bezchybnú hru. A to rozhodne nejde rýchlo a bez trpezlivosti a dobrého učiteľa. Dôležitá je totiž schopnosť improvizácie, rozvoj harmonického cítenia atď.

Podľa reprezentatívneho prieskumu prieskumnej agentúry Go4insight z októbra 2018, na Slovensku ovláda hru na klavíri, resp. obdobných klávesových nástrojoch približne 6% populácie.^[1]

Vynašlo sa už viac zaujímavých spôsobov výučby hry na klavíri, ako napríklad skupinové.

Klaviatúra sa skladá z radu čiernych a bielych klávesov, ich stlačením vytvára klavirista tóny. Takmer všetky súčasné klavíry majú 88 klávesov (sedem oktáv a časť ôsmej), predtým sa vyrábali klavíry s 85 klávesmi a začínalo sa na 4 a 1/2 oktávovej, 54 tónovej klávesnici. Existujú aj špeciálne klavíry, najmä koncertné, s väčším počtom klávesov.

Klavír patrí k nástrojom s bohatými dynamickými možnosťami. Najnižšia hladina intenzity, ktorú nástroj dosahuje (s použitím ľavého pedálu), je okolo 44 dB. Bez použitia ľavého pedálu stúpa dolná medza hladiny intenzity v priemere o dva dB. Vo fortissime dosahuje hladina intenzity hodnotu okolo 80 – 89 dB. Dynamické rozpätie je teda približne 40 dB.

Struny sa v klavíri rozkmitávajú údermi kladiviek. Rezonančná skriňa klavíra má značnú veľkosť. Struny sú v nej napäté na pevnom ráme, ktorý musí zniesť veľké sily v ťahu (v priemere okolo 150 000 N – 15 000 kg). Každá struna je podrobená napínajúcej sile od 400 – 500 N.

Viedenský/Anglický (Rozlišovali sa podľa mechaniky)

Hlavné rozdiely:

• Kostra: Majú podobný tvar (tvar krídla), ale kostra anglického nástroja je prispôsobená na znižovanie napätia strún, kým viedenský nástroj má kostru skôr ako dekoráciu.
• Struny: Anglickí výrobcovia dávali prednosť použitiu troch strún na tón, viedenskí uprednostňovali struny dve, vo výnimočných prípadoch používali tri na vyššie tóny. Drôt na struny bol v prípade viedenského nástroja o 50 % tenší.
• Kladivká: Oveľa ťažšie sú použité v anglickom nástroji.

Moderný klavír má dve základné podoby: krídlo a pianino. Obidva tieto druhy môžu mať veľa rôznych druhov, v závislosti na veľkosti, tvaru či použitom materiále. Okrem toho sa v minulosti vyskytovali iné, špecifické konštrukcie, od ktorých sa dnes už upustilo. U menších klavírov býva pri obidvoch podobách kríženie strún a delená kobylka.

V skrini krídla sú rám a struny uložené vodorovne. Struny sú ťahané kolmo ku klaviatúre a ležia vedľa seba. Veľkosť krídla sa líši, jeho dĺžka môže dosahovať od zhruba 1,5 m až ku 3 metrom. To kladie značné nároky na priestor, v ktorom je krídlo umiestnené, a to nielen na plochu, ale i výšku miestnosti, keďže pre patričnú rezonanciu zvuku je potrebná aj určitá výška stropu. Vo svete sa dosiaľ vyrábajú aj krídla tvaru písacieho stolu.

Pianino sa od krídla líši rozmermi aj konštrukciou. Rám a struny sú umiestnené vo vertikálnej polohe, tak isto aj kladivká majú v kľudovom stave vertikálnu polohu, struny sa pre úsporu miesta krížia. Najväčšími prednosťami pianina sú jeho menšia veľkosť a nižšie výrobné náklady.

Ukážky zručných hráčov na klavíri z modernej hudby:

• Jordan Rudess (Dream Theater)
• Yann Tiersen
• Rick Wakeman (Yes)

V poslednom videu je naznačené, že klavír sa vyvinul do modernejšej podoby – do syntetizátoru. Je možné na ňom meniť zvuk kláves. Na výber je nespočetné množstvo zvukov a funkcií.

• Preparovaný klavír
• Hudobný nástroj
• Klávesové nástroje

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Klavír
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klavír