Klin je spojovacia súčiastka, ktorá slúži buď k pevnému ľahko rozoberateľnému spojeniu iných súčiastok, alebo k presnému nastaveniu polohy dvoch súčastí. Podľa polohy klinu voči ose spájaných súčiastok sa kliny rozlišujú na pozdĺžne a priečne. Kliny sú často normalizované, tie sa vyrábajú z ocele 11 600.

Používajú sa na prenos krútiaceho momentu medzi hriadeľom a nábojom.

1. V hriadeli je vytvorené osadenie alebo plocha a v náboji drážka s úkosom. Pri správne nastavenej polohe hriadeľa voči náboju sa do vytvorenej medzery zasunie a zarazí klin. Jedna plocha klinu má úkos 1:100, ktorý zabezpečuje samosvornosť spoja. Typy klinov:
   • kliny drážkové bez nosa - rozmery určuje norma STN
   • kliny drážkové s nosom - rozmery určuje norma STN
   • kliny vsadené - rozmery určuje norma STN
   • kliny ploské bez nosa - rozmery určuje norma STN
   • kliny ploské s nosom - rozmery určuje norma STN
2. Pre kliny tangenciálne je v náboji vytvorená drážka bez úkosu a používa sa dvojica klinov, ktoré sú montované skosenými stranami proti sebe.

Používajú sa k axiálnemu spojeniu súčiastok. obe spájané súčiastky majú vytvorený otvor vhodného tvaru kolmo na ich os. Pri správne nastavenej polohe súčasti sa do vytvorenej medzery cez obe súčasti zasunie a zarazí klin. Plocha klinu má úkos od 1:15 až po 1:50 podľa typu a účelu použitia.

• pero (spojovacia súčiastka)

• FIALA, Jaromír; SVOBODA, Pavel; ŠIMONOVSKÝ, Miroslav. Strojnické tabulky, časť 2. Základní strojní prvky a součásti. Praha : SNTL, 1988.
• Slovenský ústav technickej normalizácie Archivované 2011-09-09 na Wayback Machine

Tento článok týkajúci sa techniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.