Kluknava
obec
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Gelnica
Región	Spiš
Vodné toky	Dolinský potok, Hornád
Nadmorská výška	356 m n. m.
Súradnice	48°55′25″S 20°56′25″V / 48,9237°S 20,9404°V / 48.9237; 20.9404
Rozloha	33,95 km² (3 395 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 525 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	44,92 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1304
Starosta	Radovan Zimmermann[3] (KDH)
PSČ	053 51
ŠÚJ	543233
EČV (do r. 2022)	GL
Tel. predvoľba	+421-53
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Kluknava č. 177 053 51
E-mailová adresa	obec@kluknava.sk
Telefón	053 4473232
Fax	053 4473209
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kluknava
Webová stránka: kluknava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Kluknava (nem. Kluckenau, maď. Kluknó) je obec na Slovensku v okrese Gelnica. Nachádza sa v juhovýchodnej časti Spiša, v Kluknavskej kotline, ktorá je súčasťou Hornádskej kotliny.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1304, kedy sa spomína ako „CLICHNO“. V roku 1316 sa už spomína ako CLUCHNOW-CLYCHNOW,v roku 1336 ako KLUKNOW,v roku 1786 ako KLUKNAWA a v roku 1920 ako KLUKNAVA.

Slovenské meno má podľa kľuky Hornádu, ktorá je zavinená Dolinským potokom, ktorý obcou preteká. Kluknava ako samostatná obec vznikla na základoch staršej Richnavy.

• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1555. Pôvodne vznikol ako protestantská stavba. V roku 1710 prešiel rozsiahlou barokovou prestavbou, kedy došlo k rozšíreniu presbytéria. Ďalšie rozšírenie kostola bolo realizované v roku 1809, kedy rozšírili loď. Poslednou prestavbou prešiel v roku 1940, kedy bol nanovo zariadený podľa návrhu V. A. Zavarského. Interiér je zaklenutý krížovými klenbami. Nachádza sa tu murovaná empora. Vo veži sa nachádzajú dva zvony, z rokov 1599 od Urbana Spiegera a z roku 1645 od Juraja Wierda z Prešova.^[4] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a opornámi piliermi. Veža je členená pilastrami a ukončená barokovou helmicou s laternou.

• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na štvorcovom pôdoryse so segmentovým uzáverom z druhej polovice 18. storočia. Zaklenutá je valenou klenbou. Nachádza sa tu rokokový oltár s drevorezbou sv. Jána Nepomuckého. Fasáda kaplnky je členená pilastrami s trouholníkovou atikou.^[5] Ukončená je zvonovitou helmicou s laternou.

• 
  Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej a kaplnka sv. Jána Nepomuckého

• Kaplnka sv. Joachima a sv. Anny, jednoloďová stavaba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z roku 1632. Nachádza sa v lesoch nad obcou. Kaplnku nechala vybudovať Anna Čáki-Vešeléniová.^[6] Fasády má členené lizénami a polkruhovo ukončené okná. Kaplnka je dodnes miestom odpustov.

• Čákiovský kaštieľ, jednopodlažná štvorkrídlová baroková stavba z rokov 1715-1720.^[7] Pôvodne patril kluknavsko-iliašovskej vetve rodu Čákiovcov. Na stavbu kaštieľa bol použitý materiál zo zničeného richnavského hradu. Objekt má manzardovú strechu a štyri nárožné veže so zvonovitými helmicami. V súčasnosti sa tu nachádza hotel.

• Štefánska Huta, budova amalgamácie, technická pamiatka z rokov 1845-1848.^[8] Ide o prvú továreň v Európe na elektrolytickú výrobu medi. Ďalej sa v nej vyrábala ortuť, striebro a antimón. Z objektov huty ostali však už iba fragmenty.

• Derevený most spájajúci Kluknavu s osadou Štefánska Huta, technická pamiatka z roku 1832. V rokoch 1981-1984 prešiel obnovou.^[9]

Okolité lesy ponúkajú návštevníkom možnosť oddýchnuť si v peknom príjemnom prostredí. Z obce je možnosť výstupu na Roháčku (1 028 m n. m.), kde je postavená poľovnícka chata, v ktorej je možnosť ukrytia pred nepriazňou počasia. Každoročne sa organizuje výstup na tento vrch Čiernej hory.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kluknava

• Oficiálny web