A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Knin | ||
mesto | ||
|
||
Oficiálny názov: Knin | ||
Štát | Chorvátsko | |
---|---|---|
Región | Šibenicko-kninská župa | |
Nadmorská výška | 220 m n. m. | |
Súradnice | 44°02′18″S 16°11′41″V / 44,03833°S 16,19472°V | |
Obyvateľstvo | 15 190 (2001) | |
Primátor | Josipa Rimac | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 22300 | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Knin (lat. Tinin) je mesto v Chorvátsku v Šibenicko-kninskej župe v Dalmácii, na železnici Záhreb - Split, 56 km od pobrežia Jadranského mora. Leží na rieke Krka, ktorá pramení 3 km východne od mesta.[1] V roku 2001 tu žilo 15 190 obyvateľov.
Dejiny
V 1. storočí pred Kr. sa 18 km od dnešného Kninu nachádzal rímsky vojenský tábor Burnum. Dnešné mesto je spomínané až v 10. storočí byzantským cisárom Konštantínom VII.. V priebehu 11. storočia tu vznikla diecéza, v roku 1080 už bol Knin vyhlásený hlavným mestom štátu, za vlády kráľa Zvonimíra. Až do 13. storočia tu bola veľmi významná vojenská pevnosť, o ktorú v priebehu nasledujúcich storočí bojovali Turci, Maďari, Rakúšania a Francúzi. Roku 1522 mesto dobyli Turci, a Chorváti ho tak opustili. Pod Osmanskou nadvládou zostal Knin ešte ďalších 150 rokov, potom ho získala Benátska republika. Chorváti sa vrátili, roku 1709 tu postavili navyše aj kostol a františkánsky kláštor. Ku koncu 18. storočia, roku 1797 sa stal rakúskym majetkom, počas tejto doby prosperoval. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa stal súčasťou Kráľovstva SHS a neskôr Juhoslávie. Na začiatku 90. rokov 20. storočia, keď v Juhoslávii vypukla občianska vojna, stal sa Knin centrom protichorvátskeho odporu Srbov; tí tu počas vojny ustanovili hlavné mesto ich „Republiky Srbská Krajina“. Chorváti získali vládu nad mestom až roku 1995, počas Operácie Oluja (búrka).
Národnostné zloženie obyvateľstva
rok | spolu | Srbi | Chorváti | Juhoslovania | ostatní |
---|---|---|---|---|---|
1991 | 12,331 | 9,867 (80,01%) | 1,660 (13,46%) | 381 (3,08%) | 423 (3,43%) |
1981 | 10,933 | 6,516 (59,59%) | 1,701 (15,55%) | 2,421 (22,14%) | 295 (2,69%) |
1971 | 7,300 | 4,972 (68,10%) | 1,686 (23,09%) | 343 (4,69%) | 299 (4,09%) |
Referencie
- ↑ Jan Doubravnický. Největší pevnost Dalmácie a unikátní zřídlo Krky . 2007-08-09, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Knin
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čavle
Šestanovac
Škrip
Šolta (obec)
Žuta Lokva
Baška Voda
Bale
Biograd na Moru
Bjelovar
Bobovišća
Bobovišća na Moru
Bosiljevo
Brela
Brinje (obec)
Brloška Dubrava
Brtonigla
Buje
Buzet
Cernik
Cista Provo
Cres (mesto)
Crikvenica (mesto)
Delnice
Doli
Dol (Postira)
Donji Humac
Dračevica
Dugi otok
Dugopolje
Goričan
Gornja Lomnica (Chorvátsko)
Gornja Ploča
Gornji Humac
Gospić
Gračac
Gradac
Grožnjan
Hrvace
Hum (Chorvátsko)
Imotski
Janjina
Kaštela
Karlobag
Karlovec
Knin
Korčula (mesto)
Krk (mesto)
Kvarnerský záliv
Labin
Ličko Lešće
Lika
Lipice (Chorvátsko)
Lipik
Ložišća
Lopar (Chorvátsko)
Lopud
Lovinac
Lučko
Malinska-Dubašnica
Mali Lošinj
Marina (Chorvátsko)
Medvednica
Milna (Brač)
Mirca
Murter (mesto)
Murvica (Brač)
Nerežišća
Nova Gradiška
Novigrad (Istrijská župa)
Novi Vinodolski
Novo Selo (Selca)
Novsko ždrilo
Omiš
Orebić
Otočac
Pag (mesto)
Pag (ostrov)
Pazin
Perušić
Pirovac
Pisak
Plitvička Jezera
Ploče
Podgora
Podhume
Poreč
Posedarje
Povlja
Pražnica
Prgomet
Pučišća
Pula
Rab (ostrov)
Ravča
Rovinj
Selce (Crikvenica)
Senj
Sinj
Slavonski Brod
Slivno
Split
Splitska
Stari Grad
Sumartin
Supetar
Sutivan
Sveti Lovreč
Sveti Petar u Šumi
Sveti Rok (Lovinac)
Trogir
Trpanj
Tučepi
Umag
Vaganski vrh
Varaždin
Varaždinske Toplice
Velebit
Vidova gora
Virovitica
Vis (mesto)
Vodnjan
Vrgorac
Vrpolje (Šibenik)
Vrsar
Vučevica
Wikipédia:Šablóny/Výhonky
Záhreb
Zadar
Zadvarje
Zmijavci
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk