Knieža Koceľ v parlamente Srbska v Belehrade

Koceľ (Kocelj, Gozil, Chozil, Chezilo, Chezul) (* ? – † 876) bol v rokoch 861 – 876 kniežaťom Blatenského kniežatstva.

Koceľ bol synom nitrianskeho kniežaťa Pribinu a jeho bavorskej manželky. Dostal bavorské meno Gozil (Chozil), ktoré užíval v slovienskej podobe Koceľ.

Po smrti svojho otca sa asi v roku 861 stal kniežaťom v Blatenskom kniežatstve, predtým (najneskôr roku 850) bol grófom, pravdepodobne Blatenského grófstva (časť Blatenského kniežatstva).

Zohral významnú rolu v podpore kresťanstva, keď v roku 867 vo svojom sídle na Blatnohrade v Panónii hostil Konštantína-Cyrila a Metoda. Solúnski bratia získali Koceľa pre myšlienku šírenia slovienskej liturgie a na Blatnohrade vyučili asi päťdesiat žiakov.

Na prelome rokov 869/870 pápež Hadrián II. aj na žiadosť Koceľa vysvätil Metoda za arcibiskupa Panónie. Pozornosti kúrie na jeho panstvo sa nevyhol ani v nasledujúcich rokoch. Pred 14. májom 873 mu poslal nový pápež Ján VIII. list, v ktorom ho osobitne upozorňuje, aby sa jeho panstvo očistilo od smilstva a iných zvyšných pohanských zvykov. Medzitým poslal mu ešte jeden osobitný list v ktorom menuje dvoch mužov, zrejme jeho veľmožov, ktorí podviedli svoje ženy. Žiada od Koceľa aby zamedzil ich rozvedeniu a podobne postupoval aj v iných podobných prípadoch. Z oboch listov je zrejmé, že kúria mala veľmi dobre zmapovanú situáciu v Panónii. Tá jednak súvisí aj so zahraničnopolitickou situáciou. Koceľ bol podriadený Východofranskej ríši a tým ľahšie prechádzali informácie do Ríma, než z iných, neobsadených oblastí ako napr. z Veľkej Moravy.

Príčina smrti kniežaťa Koceľa je zahalená tajomstvom. Po jeho smrti zdedili jeho kniežatstvo synovia Viliama a Engelšaka. Nie však na dlho, v rokoch 882 – 884 vykonal kráľ Svätopluk niekoľko politických čistiek na bývalom Koceľovom panstve a následne i toto jeho územie pripojil k Veľkomoravskej ríši.