A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Konštantín Čulen | |
slovenský publicista, historik a politik | |
Narodenie | 26. február 1904 Brodské |
---|---|
Úmrtie | 7. apríl 1964 (60 rokov) New York, New York, USA |
Odkazy | |
Commons | Konštantín Čulen |
Konštantín Čulen (* 26. február 1904, Brodské [1] – † 7. apríl 1964, New York, New York, USA) bol slovenský publicista, historik a politik aktívny v Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a v období Slovenského štátu, po 1945 funkcionár exilových organizácií v Amerike, redaktor Kanadského Slováka.
Život
Konštantín Čulen bol synom Štefana Čulena a Rozálie Gulíškovej. V čase jeho narodenia bol otec v Spojených štátoch amerických, kam za ním odišla aj manželka so synom. V USA rodina ostala štyri roky, v roku 1909 sa vrátila na Slovensko. Konštantín navštevoval základnú školu v Brodskom a následne gymnázium v Skalici. V čase jeho štúdia skalické gymnázium navštevovali aj ďalšie významné postavy slovenského kultúrneho života, ako František Šubík (alias Andrej Žarnov), Vladimír Clementis alebo Imrich Karvaš.
Po maturite v roku 1924 nastúpil základnú vojenskú službu, ale po polroku z nej bol prepustený. Po odchode z armády mal problém nájsť si vhodné zamestnanie. Neskôr vystriedal rozličné pracovné profesie (bol "diurnistom" nemocenskej poisťovne, redaktorom denníka Slovák, pracoval v Ústrednej katolíckej kancelárii a najdlhšie na riaditeľstve Československých štátnych dráh ako tlačový referent). Od roku 1933 bol redaktorom časopisu Rozvoj (časopis slovenských stredoškolských študentov), pracoval v redakcii Nového sveta, viedol knižnú edíciu Spolku sv. Vojtecha Prameň. Neskôr sa stal aj členom Historického odboru Matice slovenskej a členom výboru MS.
V roku 1935 až 1936 bol členom matičnej delegácie do USA (spolu s J. Cígerom-Hronským, K. Plickom a J. Cincíkom). Ako publicista sa zaujímal o dejiny slovenskej komunity v USA, z dojmov a poznatkov získaných počas cesty po USA napísal publicisticko-historické dielo Slováci v Amerike (vydané v roku 1938).
V decembri 1938 bol zvolený za poslanca do Slovenského snemu. Ale ešte pred zaujatím miesta poslanca bol menovaný za kultúrneho atašé pri Česko-slovenskom vyslanectve vo Washingtone. V tejto funkcii pôsobil len tri mesiace - do zániku druhej česko-slovenskej republiky. Čulen v marci 1939 opustil budovu vyslanectva a prijal miesto redaktora periodika Slovenská obrana v mestečku Passaic, Pensylvánia.
V decembri 1939 sa vrátil na Slovensko a v januári 1940 bol menovaný za tlačového šéfa pri predsedníctve vlády Slovenskej republiky. Zároveň sa ujal svojho poslaneckého postu v sneme. V marci 1940 bol prezidentom J. Tisom poverený vedením Úradu propagandy. Po Salzburskom diktáte bol Čulen odvolaný z funkcie šéfa Úradu propagandy a mal zakázené publikovať. Publikoval však naďalej pod pseudonymom K. Záhorský. Jeho články a prejavy sa vždy niesli v duchu obrany slovenskej samostatnosti. V 40-tych rokoch Čulen publikoval niekoľko svojich najvýznamnejších diel, väčšinou historického a politického charakteru.
Za zásluhy v oblasti kultúrnej mu prezident Tiso v roku 1944 udelil rad kniežaťa Pribinu. V marci 1945 Čulen odišiel do emigrácie. Spolu s inými predstaviteľmi režimu sa utiahol do rakúskeho kláštora v meste Kremsmünster, kde ich zastihol koniec vojny. Tu bol Čulen zatknutý americkými vojakmi a umiestnený do zaisťovacieho tábora (o tejto kapitole jeho života pojednávajú jeho spomienky V amerických zaisťovacích táboroch). Na rozdiel od iných prominentov režimu nebol Čulen vydaný orgánom povojnového Československa a v marci 1946 bol prepustený na slobodu. V povojnovej Československej republike bol v neprítomnosti ľudovým súdom 29. mája 1948 odsúdený na 30 rokov väzenia, 15 rokov straty občianskych práv a konfiškáciu celého majetku.
Po prepustení sa niekoľko mesiacov zdržiaval v Rakúsku a Bavorsku a v septembri 1946 sa presťahoval do Ríma. Tu mu pomáhal najmä Karol Sidor, bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici. Čulen Sidorovi pomáhal pri založení Slovenskej národnej rady v zahraničí, ktorá združovala slovenských emigrantov v rôznych krajinách a snažila sa diplomatickou cestou o obnovenie nezávislej Slovenskej republiky. V tejto organizácii bol Čulen podpredsedom a zároveň regionálnym predsedom talianskej odbočky.
V lete roku 1949 sa presídlil do Kanady. Usadil sa v meste Montreal, kde začal pracovať v redakcii Kanadského Slováka. Zároveň bol aktívny v Kanadskej slovenskej lige. Montreal sa stal po roku 1950 centrom kultúrneho života severoamerických Slovákov. V roku 1952 sa Čulen presťahoval do Winnipegu, kam sa presunula redakcia a tlačiareň Kanadského Slováka.
V roku 1956 sa presťahoval do amerického Clevelandu. Po smrti Františka Hrušovského sa stal predsedom Slovenskej ligy v Amerike. Pre svoje nekompromisné názory a výbušnú povahu sa dostal do konfliktu s mnohými činiteľmi Ligy a napokon bol 1. septembra 1958 pozbavený predsedníctva. Na krátky čas sa vrátil do Kanady, kde manuálne pracoval v uránových baniach, začiatkom roku 1959 sa ale vrátil späť do Clevelandu. Odtiaľ odišiel na kratšie obdobie na Floridu, do Pittsburghu a napokon do New Yorku, kde od roku 1962 pracoval ako domovník. Žil vo veľmi skromných podmienkach, ale naďalej sa venoval štúdiu a písaniu. Mnohé z jeho posledných prác ostali v rukopisoch.
Zomrel po krátkej chorobe dňa 7. apríla 1964. V roku 2003 boli jeho telesné pozostatky prenesené na Slovensko a pochované na Národnom cintoríne v Martine.
Dielo
- Roky slovenských nádejí a sklamaní. Trnava 1932
- Novinár a pedagóg. Trnava 1933
- Cesta k našej Bratislave. Bratislava 1934
- Slovenské študentské tragédie. 2. zväzky. Bratislava 1935
- Pittsburghská dohoda. Bratislava 1937
- Slováci v Amerike. Turčiansky Sv. Martin 1938
- Memorandum národa slovenského. Bratislava 1940
- Dejiny Slovákov v Amerike. Bratislava 1942
- Karol Salva. Liptovský Sv. Mikuláš 1943
- Boj Slovákov o slobodu. Bratislava 1944
- Pohľady na dnešok. Bratislava 1944
- Česi a Slováci v štátnych službách Č-SR. Bratislava 1944
- Die Haltung der Amerika-Slowaken Beneš gegenüber. Bratislava 1945
- Nech žije neodvislé Slovensko! Bratislava 1945
- Politické strany v ľudovo-demokratickom Čeko-slovensku. 2. zväzky. (pod pseudonymom J. Polhora) Mníchov 1946
- Po Svätoplukovi druhá naša hlava. 2 zväzky. Middletown, Pa., 1947, 1948
- Vznik a zánik Demokratickej strany na Slovensku, Middletown, Pa., 1950
- Trpký smiech spoza železnej opony. Winnipeg, Man., 1953
- Janko Slovenský. Winnipeg, Man., 1954
- Brodské. Winnipeg, Man., 1955
- V zajatí falošných legiend a nenávistného srdca, 1960
- Slovenské časopisy v Amerike. Cleveland, OH, 1970
- V amerických zaisťovacích táboroch. Z denníkov Konštantína Čulena (6. jún 1945 - 30. apríl 1946). (Editori: F. Vnuk a F. Michalovič) Martin : Matica slovenská, 2008.
Referencie
- ↑ Konštantín Čulen . Literárne informačné centrum, . Dostupné online.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Haraksim
Ľudovít Holotík
Ľudovít Ondrej Kirkai
Ľudovít Petránsky
Štefan Adamovič
Štefan Bačkor
Štefan Butkovič
Štefan Cisko
Štefan Jastrabík
Štefan Kankovský
Štefan Korčmároš
Štefan Krčméry
Štefan Lángoš
Štefan Mišík
Štefan Rakovský (historik)
Adam František Kollár
Adolf Kobela
Alžbeta Gácsová
Alexander Avenarius
Alexander Húščava
Alexander Lombardini
Alojz Miškovič
Andrej Kavuljak
Andrej Kliman
Andrej Kmeť
Anna Magdolenová
Anton Augustín Baník
Anton Hreblay
Anton Hrnko
Anton Petrovský-Šichman
Béla Angyal (historik)
Bartolomej Krpelec
Belo Polla
Bohuslav Graca
Ctibor Ján Handzo
Cyril A. Hromník
Dávid Cvitinger
Dávid Fröhlich
Dagmar Čierna-Lantayová
Daniela Dvořáková
Daniela Kodajová
Daniel Rapant
Darina Lehotská
Dušan Čaplovič
Dušan Kováč
Eduard Friš
Eduard Nižňanský
Elemír Rákoš
Eliáš Berger
Emília Hrabovec
Endre Arató
Eva Ľuptáková
Eva Botťánková
Eva Kowalská
Eva Kurjaková
Filip Glocko
Florián Červeň
František Bokes
František Hrušovský
František Novosád
František Přikryl
František Psotka
Gabriela Dudeková
Gejza Balaša
Gyula Popély
Igor Graus
Imrich Kružliak
Imrich Michnovič
Ivan Bohuš
Ivan Chalupecký
Ivan Kamenec
Ján Čaplovič (etnograf)
Ján Baltazár Magin
Ján Beblavý
Ján Bobák
Ján Brodňanský
Ján Cselényi
Ján Dekan
Ján Gašpar
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Hučko
Ján Hudák
Ján Klempa
Ján Kluch
Ján Kováč (historik)
Ján Loisch
Ján Milan Dubovský
Ján Mocko
Ján Nadáni
Ján Novák (historik)
Ján Oberuč
Ján Radomil Kvačala
Ján z Turca
József Gyönyör
Július Alberty
Július Barták
Július Bodnár
Július Botto
Július Gašparík
Július Hozák
Július Mésároš
Jakub Drábik
Jakub Jakobeus
Jaroslav Dubnický
Jozef Bošiansky
Jozef Butvin
Jozef Haľko (mladší)
Jozef Hrozienčik
Jozef Jablonický
Jozef Jurovský
Jozef Kiss
Jozef Kočiš
Jozef Leikert
Jozef M. Kirschbaum
Jozef Moravčík (archeológ)
Jozef Novák (heraldik)
Juraj Bohuš (evanjelický kňaz)
Juraj Dolinský
Juraj Marušiak
Juraj Papánek
Juraj Pray
Karol Anton Medvecký
Karol Ivan Kiszely
Karol Markovič (historik)
Karol Rapoš
Klára Kubičková
Konštantín Čulen
Kristián Genersich
Ladislav Čisárik
Ladislav Belás
Ladislav Bohuslav Bartholomeides
Ladislav Deák
Lajos Abafi-Aigner
Lajos Gogolák
Libuša Franková
Lucia Laudoniu
Marián Hronský
Martin Pekár
Matúš Kučera
Michal Ďurčo
Michal Barnovský
Michal Elefant
Michal Kocák
Michal Kušík
Michal Matunák
Michal Otčenáš
Mikuláš Jančura
Mikuláš Mišík
Milan Podrimavský
Milan Stanislav Ďurica
Miloš Gosiorovský
Miroslav Glejtek
Miroslav Kmeť
Miroslav Kropilák
Miroslav Pekník
Nora Baráthová
Ondrej Richard Halaga
Oskár Formánek
Pavel Dvořák
Pavel Horváth (historik)
Pavol Florek
Pavol Korpeľ
Pavol Križko
Pavol Lukáč
Pavol Martuliak
Peter Fedorčák
Peter Horváth (1943)
Peter Huba (historik)
Peter Kónya
Peter Kellner-Hostinský
Peter Mulík
Peter Ratkoš
Róbert Letz
Rastislav Kožiak
Richard Marsina
Robert J. Büchler
Roman Holec
Rudolf Hažlinský
Samuel Štefan Osuský
Samuel Falťan
Stanislav Kmeť (osvetový pracovník)
Stanislav Mikolaj
Svetoslav Bombík
Tivadar Ortvay
Václav Mencl
Viliam Judák
Viliam Plevza
Vincent Múcska
Vladimír Matula (historik)
Vladimír Oleríny
Vojtech Čelko
Vojtech Dangl
Vojtech Ondrouch
Zoltán Balassa
Zoltán Fábry
Zora Mintalová Zubercová
Zoznam vybraných historikov a diel z oblasti slovenských dejín
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk