A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Konštantín Kővári | |
slovenský výtvarník | |
Rod. meno | Konštantín Kačmarík |
---|---|
Narodenie | 19. september 1882 Košice, Slovensko |
Úmrtie | 16. jún 1916 (33 rokov) Košice, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Konštantín Kővári |
Konštantín Kővári[1] (pôvodným menom do 1898 Kačmarík[1], maď. Kővári Szilárd) (* 19. september 1882, Košice – † 16. jún 1916, Košice) bol slovenský maliar. Patril k prvým umelcom na Slovensku, ktorí sa snažili formulovať program moderného výtvarného umenia 20. storočia. Jeho odvážne a svoju dobu predstihujúce, predčasne ukončené dielo malo svojich pokračovateľov v predstaviteľoch košickej moderny 20. rokov.[2]
Jeho maľba sa pohybuje na rozhraní secesného impresionizmu a syntetizmu. Ako motívy si zvolil impresionistické námety, prevláda figúra alebo mestská krajina zaliata slnkom, hra svetla a tieňa je využitá k práci s premyslenou farebnosťou. K syntetickému ponímaniu farebnej škvrny a plochy sa priklonil najmä v záverečnej tvorbe v jeho autorskej technike pastelu na lúpanej lepenke, ktorá priznávala svojbytnosť maliarskym prostriedkom a potláčala iluzívnosť.[3]
Štúdium
V rokoch 1902 – 1906 študoval na Vysokej škole pre vzdelávanie profesorov kreslenia a geometrie v Budapešti (prof. Hegedűs, Edvi-Illés, Székely). V roku 1907 získal Nádanyiho cenu a štipendium, ktoré mu umožnilo pobyt v maliarskej kolónii v Szolnoku a v tom istom roku absolvoval krátky študijný pobyt v Paríži. Venoval sa i voľnej a úžitkovej grafike (plagáty, exelibrisy). Samostatne vystavoval v Košiciach (1912). Súborné výstavy mal v Košiciach (1920, Východoslovenské múzeum; 1957, Východoslovenská galéria).[4]
Tvorba
Bol najrýdzejším predstaviteľom secesie u nás. Jeho tvorba, skoncentrovaná do rokov 1907 – 1914, smerovala od svojsky ponímaného luminizmu, ovplyvneného K. Férenczym. Prvú samostatnú výstavu v Kruhu košických obchodníkov predstavil v roku 1909. V júni 1911 vystavoval vo Viedni. V roku 1913 usporiadal poslednú samostatnú výstavu, na ktorej predstavil svoju najnovšiu tvorbu. Výstava sa konala v priestoroch Právnickej akadémie v Košiciach. Materiálne nezabezpečený umelec, rozčarovaný prílišným konzervativizmom Košíc, žiada mesto v roku 1913, aby odkúpilo jeho dielo venujúce sa Košiciam. V roku 1914 mesto dielo odkupuje. Popri krajinárskej tvorbe sa Kővári venoval aj figurálnym kompozíciám, najmä maľbe ženských figúr, ktoré markantnejšie vystupujú v kresbovej časti diela s prízvukom dobovej módnosti až karikatúry. Po roku 1914 nasleduje niekoľko autorských výstav a náhla smrť.[2]
Od roku 1909 začína Kővári uplatňovať i techniku pastelu, v ktorej dospieva – najmä spočiatku – k značnej uvoľnenosti od tvarov vizuálnej reality. Koncentruje sa v nej na čisto výtvarné problémy hľadania základu geometrických foriem (Staré Košice, pastel, 1910; Ulička na predmestí, pastel, 1909), neskôr na harmóniu farieb, najčastejšie v súzvuku žltých tónov. Pastely spätne ovplyvňujú aj niektoré tvarovo uvoľnené kompozície maľované v plenéri (Veľká Lodina pod mrakom, olej, 1910). V krátkom, niekoľkoročnom sústredenom umeleckom zaujatí, sa mu podarilo urobiť rozhodujúci krok cez prah moderny v jej „európskom“ zmysle. Pritom jeho umenie nachádzalo svoje zdroje takmer výlučne len v sprostredkovaných príkladoch súdobej maďarskej maľby.
On sám malomestské, jeho radikálnemu maliarstvu neprajné Košice na dlhší čas nikdy neopustil. Prvé svojprávne plody jeho umeleckých úsilí však pochádzajú už z čias budapeštianskych štúdií (V letnom slnku, 1902; Maliarka pri stojane, okolo 1905; Žena v červenom s bielizňou, okolo 1905). V týchto prácach je jasný vplyv dekorativizmu nagybánskej školy, najmä jej protagonistu Károly Ferenczyho – v štylistike štetcového rukopisu, kontraste súvislých plôch oranžovej, žltej a doplnkových zelených tónov, či prevládajúcich modrých a fialových.
Rok po skončení budapeštianskeho vysokoškolského učiteľského štúdia oboslal siedmimi školskými obrazmi výstavu v budapeštianskom Műcsarnoku. Za jeden z nich dostal cenu a štipendium, ktoré mu umožnilo pobyt v szolnockej maliarskej kolónii (1907). V duchu vtedajšieho programu jej priekopníkov Köváriho paleta načas tmavla, ťah štetca bol expresívnejší (Lode v szolnockých dokoch, 1907; Interiér kuchyne, 1907; Ráno na ulici, 1908; Starý dvor v Szolnoku, 1908; Kuchynské zákutie szolnockej samoty, 1908; Dáma so slnečníkom, 1908; Maliarka, 1908). V závere szolnockého pobytu (1908) dostal ďalšie štátne štipendium. Nakrátko odcestoval do Paríža, aby tak uzavrel prípravnú etapu vlastnej tvorby a pripravil jej košické vyvrcholenie.
Výrazové krajnosti Köváriho modernizmu by sa dali opísať protirečením medzi jemným naturalizmom Ferenczyho secesného impresionizmu a syntetizmom škvrnovitého maliarstva maďarského nabistu Ripla-Rónaia. Hoci túto štýlovú dilemu Kövári vlastne nikdy jednoznačne nevyriešil, predsa len možno tvrdiť, že v najlepších olejomaľbách a lúpaných pasteloch záverečného obdobia tvorby rokov 1909 – 1913 kládol dôraz skôr na časnejší príklad Ripla-Rónaia. Celkom však upustil od akýchkoľvek literárnych podtextov. Tomuto zámeru možno pripísať i to, že z jeho záverečných obrazov mizne figúra (alebo má len funkciu stafáže), ktorá viac než neutrálny obraz krajiny, mestskej periférie, by mohla navodzovať nejaké, pre maliara už vtedy nadbytočné znakové významy (Maliarka pri stojane v plnom slnci, 1909; Slnečné odpoludnie na predmestí, 1909; Dedinský dvor – V rannom slnku, okolo 1910; Košické predmestie, okolo 1910; Staré Košice, okolo 1910; Na dvore, 1911; Kežmarská radnica 1912; Brána v Kežmarskej ulici, 1911; Pri kostole, 1912; Z košickej kalvárie, 1910 – 1913; Pred Mikušovou väznicou v Košiciach, 1911 – 1913; Košická ulička s domami, 1911 – 1913).[5]
Skupinové výstavy
- 2014
- Impresionizmus.sk - Slovenská Národná Galéria, Bratislava
- Klukatými cestami I / Moderné slovenské umenie... - Šarišská galéria, Prešov
- 2013
- Košická moderna a jej presahy - Východoslovenská galéria, Košice
- 2012
- Maliarstvo 19. storočia a prvej tretiny 20. storočia na východnom Slovensku zo zbierky Východoslovenskej galérie - Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica
- 2006
- Klenoty slovenského moderního malířství 1910-1949 - České muzeum výtvarných umění v Praze
- 2000
- Slovak Visual Art in 20th Century - Esterházyho palác, Bratislava[6]
Referencie
- ↑ a b KŐVÁRI, Konštantín. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok V Km – L. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2013. 852 s. ISBN 978-80-8149-011-8. S. 273-274.
- ↑ a b Konštantín Kővári (Kačmarik) . Aukčná spoločnosť DARTE. Dostupné online.
- ↑ Výtvarníci : Konštantín Kővári (Kačmarik) . www.artgallery.sk. Dostupné online.
- ↑ Aukcie : 100. jubilejná večerná aukcia : KŐVÁRI-KAČMARIK KONŠTANTÍN (SZILÁRD) (1882 - 1916) : Velká Lodina pod mrakom . SOGA. Dostupné online.
- ↑ Košická moderna a jej presahy (katalóg). Ed. Zuzana Bartošová, Lena Lešková. Košice : Východoslovenská Galéria, 2013. 147 s. ISBN 978-80-85745-69-6.
- ↑ . Dostupné online.
Literatúra
- Košická moderna a jej presahy (katalóg). Ed. Zuzana Bartošová, Lena Lešková. Košice : Východoslovenská Galéria, 2013. 147 s. ISBN 978-80-85745-69-6.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Ferko
Ľubomír Goč
Ľubomír Longauer
Ľudovít Čech
Ľudovít Čordák
Ľudovít Bebjak
Ľudovít Feld
Ľudovít Fulla
Ľudovít Hološka
Ľudo Lehen
Šimon Organista
Štefan Bednár
Štefan Belička
Štefan Nécsey
Štefan Nejeschleba
Štefan Petic
Štefan Polkoráb
Adam Friedrich Oeser
Adolf Holesch
Adolf Medzihradský
Albín Brunovský
Alexander Bugan
Alexander Buzna
Alexander Eckerdt
Alojz Klimo
Alojz Rigele
Andor Borúth
Andrej Barčík
Andrej Dúbravský
Andrej Kuc
Andrej Nemeš
Anton Dvornický
Anton Hollý
Anton Jasusch
Beňo Malec
Blažej Baláž
Bohumír Gottfried Mind
Cyprián Majerník
Cyril Kutlík
Danglár
Dezider Castiglione
Dezider Milly
Dionýz Holesch
Dušan Mravec
Edmund Gwerk
Edmund Massányi
Eduard Antal
Emil Makovický (maliar)
Eugen Bárkány
Eugen Dodek
Eugen Lehotský
Fedor Klimáček
Ferdinand Hložník
Florián Klimkovič
František Klimkovič
František Meissl
František Reichentál
František Viktor Podolay
Gejza Angyal
Gustáv Mallý
Herman Kvasnica
Ignác Klimkovič
Ignác Kolčák
Igor Benca
Imrich Barta
Imrich Oravecz
Ivan Pavle
Ivan Pavlisko
Ján Bartko
Ján Gálus
Ján Guráň
Ján Janoška
Ján Kostra
Ján Kupecký
Ján Matejko
Ján Mráz (maliar)
Ján Mudroch
Ján Paľo
Ján Rojko (maliar)
Július Bencúr
Július Flache
Július Jakoby
Július Jonáš
Július Nemčík
Július Považan
Jakub Bauernfreund
Jakub Bogdan
Jakub Khien
Janko Alexy
Jan Hála (maliar)
Jaroslav Knil
Jozef Balogh
Jozef Beňo
Jozef Božetech Klemens
Jozef Cesnak
Jozef Cincík (maliar)
Jozef Czauczik
Jozef Dóka ml.
Jozef Fedora
Jozef Hanula
Jozef Majkut
Jozef Miklóši
Jozef Murgaš
Jozef Práznovský
Jozef Teodor Mousson
Jozef Vojtech Kasanický
Juraj Krutek
Karol Ľudovít Libai
Karol Ondreička (1898)
Karol Ondreička (1944)
Koloman Leššo
Konštantín Bauer
Konštantín Kővári
Laco Déczi
Ladislav Čech
Ladislav Čisárik
Ladislav Berák
Ladislav Guderna
Ladislav Medňanský
Leopold Štefan Horowitz
Luka Brase
Majster MS
Marcel Dúbravec
Marián Čunderlík
Martin Benka
Martin Gartner
Martin Guderna
Matej Fabrici
Michal Dubay
Mikuláš Bánovský
Mikuláš Fischer
Mikuláš Jordán
Mikuláš Klimčák
Mikuláš Lovacký
Mikuláš z Levoče
Milan Laluha
Milan Lukáč
Milan Paštéka
Milan Thomka Mitrovský
Miloš Alexander Bazovský
Miloš Kopták
Miroslav Bárdi
Miroslav Brooš
Miroslav Cipár
Miroslav Knap
Miroslav Kudzia
Oldrich Majda
Ondrej Adler
Orest Dubay (1919)
Orest Dubay (1954)
Palo Macho
Pavel Čáni
Pavel Maňka
Pavol Kráľ
Pavol Szinyei Merse
Peter Bartoš (maliar)
Peter Július Kern
Peter Kocák (maliar)
Peter Matejka
Peter Michal Bohúň
Rastislav Podoba
Robert Almási
Roman Lazar
Rudolf Bunček
Rudolf Cigánik
Rudolf Kárpáty
Rudolf Kloska
Rudolf Krivoš
Rudolf Likavčan
Rudolf Rabatin
Samuel Gottlieb Hanrich
Samuel Láni
Samuel Letač
Stanislav Balko
Stanislav Dusík
Stanislav Filko
Stano Lajda
Teodor Csontváry-Kostka
Tibor Gáll
Vít Bojňanský (umelec)
Vavrinec Dunajský
Vavrinec Mussinger
Viktor Olgyai
Viliam Chmel
Viliam Hornáček
Viliam Loviška
Vincent Hložník
Vladimír Kadera
Vladimír Kompánek
Vladimír Ossif
Vladimír Popovič
Vojtech Klimkovič
Vojtech Löffler
Vojtech Mensatoris
Záboj Bohuslav Kuľhavý
Zoltán Palugyay
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk