Konštantín Manasses

	Konštantín Manasses
	spisovateľ, historik, diplomat
	; stránka z opisu Manasseovej kroniky, Vatikánsky rukopis
Osobné informácie
Narodenie	1130
	Konštantínopol
Úmrtie	1187
	Nafpaktos
Národnosť	grécka
Dielo
Žánre	kronika
Témy	dejiny sveta a Byzantskej ríše
Významné práce	kronika, Aristandros a Kallithea, Hodoiporikon
Odkazy
	Konštantín Manasses; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Portál Byzantskej ríše; Biografický portál

Konštantín Manasses alebo Konštantín Manassés^[1] (gr.: Κωνσταντῖνος Μανασσῆς -Kónstantinos Manassés, iné prepisy: Kónstantínos Manassés, Konstantinos Manasses, Konstantinos Manassis; * 1130, Konštantínopol – † 1187, Nafpaktos) bol byzantský spisovateľ, historik a diplomat. Svoj život prežil na dvore cisára Manuela I. Ku koncu života bol ustanovený metropolitom v Nafpakte (na Západe neskôr známe ako Lepanto), kde aj zomrel.^[2]

Dielo

Hodoiporikon

Cestopis opisujúci autorovo putovanie do Jeruzalema v roku 1160 v rámci cisárskej diplomatickej misie. Obsahuje viacero zážitkov a komentárov.^[2]

Aristandros a Kallithea^[2] (Ek tón kata Aristandron kai Kallithean/O Aristandrovi a Kallithei)^[1]

Ľúbostný veršovaný román založený na antickej predlohe, zachoval sa len v zlomkoch. Písaný je päťnásťslabičným jambom, t.j. veršom ľudovej poézie.^[1]^[2]

kronika Chronike synopsis^[3]

Svetová kronika popisujúca historické udalosti do nástupu Komnénovcov na byzantský trón v roku 1081. Dielo je napísané veršovanou formou, skladá sa z 6733 päťnásťslabičných jambových veršov a vyznačuje sa najmä vysoko umeleckým rétorickým štýlom. Kronika vznikla na popud švagrinej Manuela I., princeznej Ireny. Dielo je pomerne hodnoverné, favorizuje ale byzantskú dvorskú aristokraciu (odsudzuje meštiansky orientovaného Nikefora III.) a nachádza sa v ňom aj niekoľko zidealizovaných pasáží (Zoe a Michal IV.). Dielo sa tešilo veľkej obľube a vyšla i jeho prozaická verzia a neskôr aj pokračovanie. V 14. storočí bolo dielo v Bulharsku preložené do slovanského jazyka a doplnené o miestne dejiny.^[1]^[2]^[3]

popisy umeleckých diel (ekfraseisy)^[2]
oslavné reči (panegyriky)^[2]

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 72, 209, 211, 236.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Manasses, Konstantinos. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 298.
↑ ^a ^b MANASSES, CONSTANTINE In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1280.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:BV-1] DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 72, 209, 211, 236.

[:VAV-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g Manasses, Konstantinos. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 298.

[:KZD-3] MANASSES, CONSTANTINE In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1280.

[1]

[2]

[3]