Koncert pre pozostalých
Originálny názov	Koncert pre pozostalých
Žáner	dráma, psychologický
Dĺžka	86 minút
Štát	Česko-Slovensko
Pôvodný jazyk	slovenský
Rok	1976
Filmový štáb
Réžia	Dušan Trančík
Scenár	Tibor Vichta
Hudba	Karel Svoboda
Kamera	Vincent Rosinec
Obsadenie
Obsadenie Juraj Kukura ako Peter Korta Vladimír Pavlar ako generál Korta Marek Franckowiak ako Boris Miroslav Macháček ako Dr. Machala Kamila Magálová ako Mária Spurná Jana Paulová ako Jana Luděk Kopřiva ako Dr. Varaj
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD
Pozri aj Filmový portál

Koncert pre pozostalých je celovečerný hraný debut slovenského režiséra Dušana Trančíka z roku 1976. Hlavným motívom filmu je konfrontácia rozdielnych životných postojov dvoch generácii – rodičov a detí.

Dej

Preskočiť obsah diela

Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

Charakteristika filmu

Napriek tomu, že film Koncert pre pozostalých je debut Dušana Trančíka, dajú sa v ňom nájsť mnohé postupy, ktoré Trančík využíval aj vo svojich neskorších dielach. Predovšetkým ide o fragmentárnosť samotného príbehu a často sa opakujúcu ústredný motív (osud jednotlivca v skorumpovanej spoločnosti a jeho postoj). Trančík vo svojom debute kombinuje psychoanalýzu s ľudskou drámou. Základný námet filmu Koncert pre pozostalých vytvoril sám Dušan Trančík, neskôr sa na prepracovaní celého scenára podieľal známy scenárista Tibor Vichta.

Film okrem úvodného „filmu vo filme“ pôsobí veľmi civilne, za čo vďačí práve Trančíkovej skúsenosti s dokumentárnymi filmami. Dopomáhajú k tomu aj herecké výkony, predovšetkým hlavného predstaviteľa Petra Korta, ktorého stvárnil Juraj Kukura. Ten za svoj herecký výkon získal dokonca ocenenie na Festivale českých a slovenských filmov. Obsadenie - Boris = Marek Frąckowiak

Reakcie na film

Film sa vo svojej dobe stretol s rozporuplnými názormi. Mal svojich priaznivcom aj odporcov. Avšak najviac na názory vplývalo to, že šlo o debut režiséra, ktorého meno už bolo známe vďaka jeho úspešným krátkometrážnym snímkam a dokumentom. Preto každý mal určité očakávania, čo sa týka jeho celovečerného hraného debutu. Ako skonštatoval Jozef Puškáš vo svojom dobovom článku: „...riziko celkom nevyšlo.“ A s podobnými názormi prichádzali aj mnohí ďalší. Terčom kritiky bola predovšetkým samotná kompozícia. Ako spomína Peter Mihálik: „Mozaikovité rozprávanie sa zmenilo na rozbitú kompozíciu, v ktorej sa téma rozdrobila do množstva motívov, vytratila sa dostredivá dejová línia a ostal súbor epizód, v ktorom postavy visia vo vzduchu.“A ako dodáva: „V perfektne vystavanom scenári bolo povedané všetko, nebolo treba nič dodávať. Trančík však začal improvizovať, chcel ísť nad scenár, no dostal sa niekde mimo.“ To isté mu vytýkal aj český novinár Alois Humplík: „Trančík chtěl maximálně postihnout vnitřní svět svých hrdinů a tak vznášet vážné etické otázky. Ale právě v této úporné psychologické drobnokresbě se běh příběhu ztrácí. Někdy se zdá jako by sám režisér byl udiven spletitostí a složitostí lidských osudů.“

Pri príležitosti MFF v Bratislave sa uvádzal znova aj filmový debut Dušana Trančíka. „Pri tejto príležitosti si režisér na zaspomínal na natáčanie a predovšetkým sa snažil svoju prácu obhájiť a ospravedlniť chyby: „ Pri spätnom hodnotení filmu vidím problém v tom, že sa musel vyrovnávať film s cenzúrnymi zásahmi. Boli nám dané isté mantinely, napríklad nám bolo povedané, kde má v príbehu prísť ospravedlnenie staršej generácii. Pochopiteľne, v tom duchu sa pracovalo veľmi zle, až tak zle, že pôvodná téma sa utopila vo formálnych digresiách, a zrazu sa vo filme objavili veci, ktoré som si mohol aj odpustiť.“

Ocenenia

• Rok: 1977 - Cena za mužský herecký výkon pre Juraja Kukuru na 15. Festivale československého filmu - FČSF Bratislava 1977
• Rok: 1977 - Čestné uznanie za debut pre Dušana Trančíka na 15. FFM Špindlerův Mlýn 1977
• Rok: 1978 - Čestný diplom poroty na 19. Prehliadke avantgardných neorealistických filmov Avellino 1978

Zaujímavosti

• Film bol pri premiére vo svojej dobe označený ako mládeži neprístupný.
• Presný dátum premiéry je 25. február 1977.
• S filmom boli uvádzané aj dva krátke filmy - slovenský Pamäť (r. Ivan Húšťava; 13 minút) a bulharský Celkom obyčajný vrabec (13 minút).

Recenzie a články o filme

• Horečná, A. O etike a morálke. In: Festivalový denník MFF BA, 8.12.1999, s.3
• Humplík, A. Koncert pre pozostalých. In: Rudé právo, 8.4.1977, s.5
• Mihálik, P. Poučenie z jedného filmu. In: Smena, 24.3.1977, s.6
• Puškáš, J. Riziko celkom nevyšlo. In: Pravda, 11.2.1977, s.5
• Rejžek, J. Koncert pre pozostalých. In: Tvorba, 40/1977, s.18-19

Externé zdroje

• Csfd.cz
• Sfd.sfu.sk
• Fdb.cz
• Programy.pravda.sk

Knižné zdroje

• MACEK, V. , PAŠTÉKOVÁ J. Dejiny slovenskej kinematografie. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1997. 600s.
• ŠMATLÁKOVÁ R., ŠMATLÁK M., Filmové profily. Bratislava: SFU, 2005.
• ULMAN M., ULMAN P. Sprievodca klubovým filmom. Bratislava: ASFK, 2003.