Kondak

Ikona Romana Sladkopevca, zakladateľa klasickej formy

Kondak^[1] alebo kondák^[2] (starogr. κοντάκιον – kontakion) je jeden z druhov bohoslužobných hymnov v byzantskom obrade. Šlo o prvú byzantskú básnickú formu. Ide o poetickú homíliu alebo kázeň, ktorá sa skladá z 18 až 30 strof. Sú spievané a riadia sa štruktúrnym vzorom stanoveným prvou slohou. Všetky slohy spája refrén. Sólista spravidla spieva hlavné slohy a zbor naňho reaguje spevom refrénu. Pôvod formy možno hľadať v sýrskych mémroch a madrášoch. Zakladateľom kontakionu v byzantskej liturgii bol Roman Sladkopevec v 6. storočí. Forma prekvitala, až kým sa koncom 7. a 8. storočia nestala výraznejšou nová forma - kánon. Samotný grécky pojem kontakion pochádza z 9. storočia. ^[3]

Kondáky sa dnes vyskytujú napr. na božskej liturgii spolu s tropárom, v kánone a na iných miestach v bohoslužbách. Kondákom sa nazývajú aj niektoré časti akatistu.

Referencie

↑ kondak In: Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N z r. 2006, 2011, 2015. . Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online.
↑ Slovanské štúdie. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1994. Dostupné online. ISBN 978-80-85665-57-4. S. 11.
↑ Kontakion In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)

Tento článok týkajúci sa kresťanstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] In: Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N z r. 2006, 2011, 2015. . Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online.

[2] Slovanské štúdie. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1994. Dostupné online. ISBN 978-80-85665-57-4. S. 11.

[bri-3] Kontakion In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]