Koniarovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Topoľčany
Región	Ponitrie
Nadmorská výška	156 m n. m.
Súradnice	48°25′49″S 18°05′36″V / 48,430278°S 18,093333°V / 48.430278; 18.093333
Rozloha	3,6 km² (360 ha) [1]
Obyvateľstvo	666 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	185 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1264
Starosta	Miroslav Konštiak[3] (nezávislý)
PSČ	956 13
ŠÚJ	543063
EČV (do r. 2022)	TO
Tel. predvoľba	+421-38
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: obeckoniarovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Koniarovce sú obec na Slovensku v okrese Topoľčany. Obec Koniarovce leží v nadmorskej výške 152 m n. m., v údolí rieky Nitra, 16 km od Topoľčian. Má 649 obyvateľov (stav k 31. 12. 2015) a pozostáva zo zlúčených obcí Lovasovce a Somorová.

Dejiny

V roku 1903 boli obce Somorová a Lovasovce spojené. Písomné zmienky sú zachytené názvami Lovaszisomorfalu, 1920 Somorová - Lovasovce, 1945 Koniarovce.

Lovasovce

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1264. Obec sa spomína ako majetok premonštrátov zo Žitného ostrova, ale už v 11. storočí bola sídlom kráľovských koniarov. V roku 1295 patrila ostrihomskému arcibiskupstvu, v 15. – 16. storočí panstvu Jelenec, v 17. storočí panstvu Preseľany. V 18. storočí obec vlastnili Batthyányovci, Halussovci, Bartakovicsovci, Berényiovci a Lipovniczky.^[4]

Somorová

Obec sa spomína v roku 1356. Patrila Zomorovcom, od 16. storočia nitrianskemu biskupstvu, neskôr zemianskym rodinám Tompa, Buzásy, Charada, Ordódy, časť obce patrila paulínom z Lefantoviec.

Pamiatky

Socha Piety

Na miestnom cintoríne sa nachádza kaplnka z 19. storočia, v ktorej je umiestnená socha Piety - ľudová kamenárska práca.

Kúria

Pôvodne baroková, neskôr neoklasicisticky prestavaná kúria.

Kúriu dali postaviť členovia rodu Batthyány de Gereshál v druhej tretine 18. storočia. Po Batthyányovcoch bola postupne vo vlastníctve rodov Haluss a Zsarnóczay. V roku 1815 sa vlastníkom stal Wenzel von Hohenstögh. V 1825 bola kúria čiastočne poškodená požiarom.

V polovici 19. storočia dal Adolf von Hohenstögh objekt prestavať do tvaru L v neoklasicistickom slohu s portikom smerovaným do novovybudovanej okrasnej záhrady, ktorej súčasťou bola malá súkromná kaplnka. V roku 1884 predali dedičia Adolfa von Hohenstögh kúriu Jakobovi Leopoldovi Siebertovi pochádzajúcemu z Hadamaru v Prusku. Nový vlastník v rokoch 1884-85 vykonal na objekte menšie stavebné úpravy.

V rokoch 1903-05 bola pôvodná okrasná záhrada novo prebudovaná podľa vzoru záhrady pri vile Monrepos v Geisenheime. Počas týchto úprav bola pôvodná kaplnka prestavaná na filagóriu.^[5]

Od roku 1993 bola kúria so záhradou evidovaná ako kultúrna pamiatka a od roku 2002 ako národná kultúrna pamiatka.^[6]

Rekonštrukcia kúrie s areálom a historickou záhradou bola ukončená v roku 2017. V roku 2018 jej  bolo Ministerstvom kultúry SR udelené ocenenie Fénix a titul Kultúrna pamiatka roka.^[7]

Tradície

V obci sa každoročne poriadajú tradičné oslavy Troch smutných Kráľov. V tento deň navštevuje krojovaný sprievod mládencov príbytky občanov a zdobí ratolesťami domy panien. Sprievod doprevádza ľudová hudba a deň sa končí spoločnou veselicou. Oslavy pripadajú na Svätodušnú nedeľu (Turície máj-jún).

Referencie