A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Konodonty | |
![]() Rekonštrukcia vzhľadu konodonta. | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
konodonty Eichenberg, 1930 | |
Synonymá | |
Conodontia, Conodontophora | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |

Konodonty (lat. Conodonta, Conodontophorida) alebo konodontochordáty (lat. Conodontochordata) sú vyhynutý taxón (obyčajne trieda) morských organizmov s tradične sporným systematickým zaradením. Dnes (cca. 2023) sa zaraďuje v rámci stavovcov do bezčeľustnatcov ako sesterská skupina kruhoústnic (Cyclostomata) v najužšom zmysle.
Existujú tri rôzne široké definície taxónu konodonta/konodontochordáty; podrobnosti pozri nižšie.
Konodonty žili od kambria po vrchný trias (pred asi 542 až 200 miliónmi rokov). Kondontové telieska sú dôležitou indexovou (mikro-)fosíliou.
Význam
Dlhú dobu boli známe iba ako mikroskopické fosfatizované zvyšky zubov, známe ako konodontové telieska, pozostatky mäkkých častí týchto organizmov sú veľmi zriedkavé (známe iba z dvoch lokalít Južnej Afriky a Škótska). Konodonty, predovšetkým konodontové telieska sú významné zo stratigrafického hľadiska.
Konodontové telieska sú úspešne používané pri zisťovaní teplotnej alterácie usadených hornín. Používa sa tzv. farebný alteračný index (colour alteration index – CAI). Jeho podstatou je fakt, že na základe zmien farieb konodontov od svetlo jantárovej po čiernu možno odlíšiť teplotné postihnutie hornín, v ktorých boli fosílie nájdené, zodpovedajú teplotám od 50 – 350 °C.[1]
Stavba tela
Mali úzke a dlhé telo (väčšinou 3 – 4 cm, zriedkavo do 10 cm). V chvostovej časti sa nachádzala plutva. Najčastejšie nachádzané konodontové telieska majú priemer 0,1 až 2 mm, zriedkavo do 7 mm. Sú to prevažne fosfatické telieska, rôzneho kónické až listovitého tvaru, ktoré tvorili zrejme súčasť ich ústneho aparátu. Konodontové telieska sa získavajú rozpúšťaním sedimentu v kyselinách. Z karbonátov sa získavajú rozpúšťaním v kyseline octovej alebo mravčej. Z kremitých hornín pomocou kyseliny fluorovodíkovej.
Spôsob života
Konodonty boli morské organizmy, ktorých pozostatky sú nachádzané v najrôznejších prostrediach, od hlbokovodného po plytkovodné.
Dejiny výskumu
Objavené v Rusku v 40. rokoch 19. storočia paleontológom nemeckého pôvodu Ch. I. Panderom v ordovických horninách okolia Petrohradu, devónskych horninách v Lotyšsku, karbóne okolia Moskvy a Tuly. Po prvýkrát vedecky opísané v roku 1856.[2] Na Slovensku sa ich výskumu venoval ako prvý R. Mock.
Systematika
Tri definície konodontov
Tradične sa rozlišujú tri taxóny: Protoconodonta, Paraconodonta a Euconodonta (autorom tohto delenia je Bengtson 1976 [3]) - podrobnejšie pozri nižšie. Taxón konodonty/konodontochordáty môže v závislosti od autora zahŕňať:
- Protoconodonta + Paraconodonta + Euconodonta, alebo
- len Paraconodonta + Euconodonta [4][5], alebo
- len Euconodonta [6][3][7].
Zaradenie v systéme
Dnes (stav okolo roku 2023) sa konodonty (Euconodonta) zaraďujú do stavovcov, presnejšie do bezčeľustnatcov ako sesterská skupina kruhoústnic (Cyclostomata) v najužšom zmysle (čiže ako sesterská skupina mihúľ a sliznatiek) [8][9]. Na začiatku 21. storočia (zhruba pred rokom 2020) sa konodonty zaraďovali najčastejšie (a) v rámci stavovcov - bezčeľustnatcov, a to buď tak ako dnes (pozri vyššie) alebo ako sesterský taxón ostrakodermov, (b) alebo sa (najmä Euconodonta) zaraďovali mimo stavovcov ako ich sesterský taxón (presnejšie: ako sesterský taxón črepovcov (Craniata)). Podľa niektorých autorov Protoconodonta patria na úplne iné miesto v systéme než Paraconodonta+Euconodonta, obyčajne sa uvádza, že Protoconodonta patria pod alebo sú sesterskou vetvou taxónu štetinatoústky. [10][11][3][12][13][6][14][15][5][4][16]
Predtým boli bežné aj rozličné iné zaradenia konodontov, napr.:
- jeden z hlavných taxónov chordátov (klasifikovaný mimo stavovcov) [17],
- predchodcovia úhorov alebo kruhoústnic.[2]
- príbuzní sliznatiek [18]
- taxón patriaci (ako celok) pod alebo úzko príbuzný s týmito taxónmi [14]:
- ryby v zmysle rybovité stavovce (alebo sesterská skupina tohto taxónu [4])
- štetinatoústky (pre všetky konodonty, nie len pre Protocondonta)
- mäkkýše (obyčajne ulitníky alebo červovce)
- obrúčkavce
- článkonožce (trilobity alebo kôrovce)
- chytadlovce
- mechúrniky
- rôzne nižšie prvoústovce
- rasliny
Vnútorná systematika
Systematika primárne podľa Sweet a Donoghue (A, B... označuje rôzne významy toho istého názvu; / oddeľuje úplné synonymá)[3][7][11][19]:
Conodonta (A):
- Paraconodontida:
- Protoconodonta
- Paraconodonta - niekedy spolu s Euconodonta označované ako Conodonta (B)
- Conodonta (C)/Euconodonta:
- Proconodontida (A)/Cavidonti:
- rad Proconodontida (B)
- rad Belodellida
- Conodonti:
- bez mena (príp. Protopanderodontida (A) ):
- rad Protopanderodontida (B) - vrátane rodu Teridontus
- rad Panderodontida
- bez mena (príp. Prioniodontida (A) ):
- rad Prioniodontida (B)
- rad Prioniodinida
- rad Ozakodinida
- bez mena (príp. Protopanderodontida (A) ):
- Proconodontida (A)/Cavidonti:
Podrobnosťami klasifikácie vyšších konodontov sa zaoberá práca Donoghue et al. 2008 [20].
Systematika, ktorá bola uvedená na anglickej wikipédii v taxoboxe v rokoch 2009 - 2017 v hesle Conodont:
- Protoconodonta
- Conodonta
- Paraconodonta
- Euconodonta
- Panderodontida
- Prioniodontida
- Prioniodinina
- Ozarkodinina

R. J. Aldridge (2005) konodonty (presnejšie Euconodonta) člení takto:[1]
- rad Proconodontida
- rad Belodellida
- rad Protopanderodontida
- rad Panderodontida
- rad Prioniodontida
- rad Prioniodinida
- rad Ozarkodinida
Matoušek-Trnka 1997 má nasledujúce delenie [17]:
podkmeň konodontochordáty (Conodontochordata) - jediná trieda konodonty (Conodontophorida) :
- rad konodontotvaré (Conodontiformes)
- rad vláknozubcotvaré (Neurodontiformes)
Referencie
- ↑ a b Aldridge, R. J., 2005, Conodonts. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 440 – 448
- ↑ a b Makridin, V.L., Barskyj, I.S. (Editori) 1995, Paleontologia i paleoekologia Slovar spravočnik.[nefunkčný odkaz Nedra, Moskva, s. 166
- ↑ a b c d SWEET, W. C, DONOGHUE P. C.J.: Conodonts: Past, present, future. J. Paleont., 75(6), 2001, pp. 1174–1184, najmä S. 1179-1181 Archivované 2019-02-15 na Wayback Machine
- ↑ a b c MORRIS, S. C. The fossil record and the early evolution of the Metozoa. In: Nature, vol. 361, 21.1.1993, S. 219-223
- ↑ a b LEE et al. Conodont fauna of the Machari Formation (Middle and Upper Cambrian), Yeongweol area, Gangweon Province, Korea. In: Ameghiniana vol.46 no.2 Buenos Aires abr./jun. 2009
- ↑ a b Turner S., Burrow C. J., Schultze H.-P., Blieck A., Reif W.-E.†, Rexroad C. B., Bultynck P. & Nowlan G. S. 2010. — False teeth: conodont-vertebrate phylogenetic relationships revisited. Geodiversitas 32 (4): 545-594
- ↑ a b SWEET, Walter C.. The Conodonta (morphology, taxonomy, paleoecology, and evolutionary history of a long-extinct animal phylum). : Clarendon Press, 1988. 212 s. ISBN 978-0-19-504352-5. S. (najmä Appendix A).
- ↑ GEOL431 - Vertebrate Paleobiology . geol.umd.edu, . Dostupné online.
- ↑ Jon Mallatt, Vertebrate origins are informed by larval lampreys (ammocoetes): a response to Miyashita et al., 2021, Zoological Journal of the Linnean Society, Volume 197, Issue 2, February 2023, Pages 287–321, https://doi.org/10.1093/zoolinnean/zlac086
- ↑ DONOGHUE, P. C. J., KEATING, J. N. Early Vertebrate Evolution. In: Palaeontology, 2014, pp. 1–15 dostupné online
- ↑ a b DONOGHUE, P. C. J. et al. Conodont affinity and chordate phylogeny. In: Biol. Rev. (2000),75,pp. 191-251 Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
- ↑ HAARAMO, M.. Mikko's Phylogeny Archive . Helsingin Yliopisto (University of Helsinki), .
- ↑ NELSON, Joseph S.; GRANDE, Terry C.; WILSON, Mark V. H.. Fishes of the World. : John Wiley & Sons, 2016. 707 s. ISBN 978-1-118-34233-6. S. 17.
- ↑ a b Blieck, A., Turner, S., Burrow, C. J., Schultze, H. P., Rexroad, C. B., Bultynck, P., Nowlan, G. S., 2010, Fossils, histology, and phylogeny: Why conodonts are not vertebrates. Episodes, 33, 4, s. 234 – 241
- ↑ Szaniawski, H. (2002). "New evidence for the protoconodont origin of chaetognaths" (PDF). Acta Palaeontologica Polonica. 47 (3): 405.
- ↑ GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha : Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 237.
- ↑ a b MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
- ↑ Krejsa - Slavkin 1987, citované in: Nelson 2016
- ↑ HAARAMO, M.. Mikko's Phylogeny Archive . Helsingin Yliopisto (University of Helsinki), . (Poznámka: Pozor, v texte je preklep: Namiesto Protoconodontida má byť Proconodontida.)
- ↑ DONOGHUE, P. C. J. et al. The interrelationships of ‘complex’ conodonts (Vertebrata). In: Journal of Systematic Palaeontology 6 (2): 119–1537 Archivované 2017-08-11 na Wayback Machine
Externé odkazy
upraviť | upraviť zdrojIné projekty
upraviť | upraviť zdrojCommons ponúka multimediálne súbory na tému Konodonty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk