Konodonty
Rekonštrukcia vzhľadu konodonta.
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Deuterostomia) Nadkmeň (superphylum) Chordonia Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Trieda (classis) konodonty (Conodonta)
Vedecký názov
konodonty Eichenberg, 1930
Synonymá
Conodontia, Conodontophora
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál  Portál vied o Zemi

Konodonty (lat. Conodonta, Conodontophorida) alebo konodontochordáty (lat. Conodontochordata) sú vyhynutý taxón (obyčajne trieda) morských organizmov s tradične sporným systematickým zaradením. Dnes (cca. 2023) sa zaraďuje v rámci stavovcov do bezčeľustnatcov ako sesterská skupina kruhoústnic (Cyclostomata) v najužšom zmysle.

Existujú tri rôzne široké definície taxónu konodonta/konodontochordáty; podrobnosti pozri nižšie.

Konodonty žili od kambria po vrchný trias (pred asi 542 až 200 miliónmi rokov). Kondontové telieska sú dôležitou indexovou (mikro-)fosíliou.

Dlhú dobu boli známe iba ako mikroskopické fosfatizované zvyšky zubov, známe ako konodontové telieska, pozostatky mäkkých častí týchto organizmov sú veľmi zriedkavé (známe iba z dvoch lokalít Južnej Afriky a Škótska). Konodonty, predovšetkým konodontové telieska sú významné zo stratigrafického hľadiska.

Konodontové telieska sú úspešne používané pri zisťovaní teplotnej alterácie usadených hornín. Používa sa tzv. farebný alteračný index (colour alteration index – CAI). Jeho podstatou je fakt, že na základe zmien farieb konodontov od svetlo jantárovej po čiernu možno odlíšiť teplotné postihnutie hornín, v ktorých boli fosílie nájdené, zodpovedajú teplotám od 50 – 350 °C.^[1]

Mali úzke a dlhé telo (väčšinou 3 – 4 cm, zriedkavo do 10 cm). V chvostovej časti sa nachádzala plutva. Najčastejšie nachádzané konodontové telieska majú priemer 0,1 až 2 mm, zriedkavo do 7 mm. Sú to prevažne fosfatické telieska, rôzneho kónické až listovitého tvaru, ktoré tvorili zrejme súčasť ich ústneho aparátu. Konodontové telieska sa získavajú rozpúšťaním sedimentu v kyselinách. Z karbonátov sa získavajú rozpúšťaním v kyseline octovej alebo mravčej. Z kremitých hornín pomocou kyseliny fluorovodíkovej.

Konodonty boli morské organizmy, ktorých pozostatky sú nachádzané v najrôznejších prostrediach, od hlbokovodného po plytkovodné.

Objavené v Rusku v 40. rokoch 19. storočia paleontológom nemeckého pôvodu Ch. I. Panderom v ordovických horninách okolia Petrohradu, devónskych horninách v Lotyšsku, karbóne okolia Moskvy a Tuly. Po prvýkrát vedecky opísané v roku 1856.^[2] Na Slovensku sa ich výskumu venoval ako prvý R. Mock.

Tradične sa rozlišujú tri taxóny: Protoconodonta, Paraconodonta a Euconodonta (autorom tohto delenia je Bengtson 1976 ^[3]) - podrobnejšie pozri nižšie. Taxón konodonty/konodontochordáty môže v závislosti od autora zahŕňať:

• Protoconodonta + Paraconodonta + Euconodonta, alebo
• len Paraconodonta + Euconodonta ^[4][5], alebo
• len Euconodonta ^[6][3][7].

Dnes (stav okolo roku 2023) sa konodonty (Euconodonta) zaraďujú do stavovcov, presnejšie do bezčeľustnatcov ako sesterská skupina kruhoústnic (Cyclostomata) v najužšom zmysle (čiže ako sesterská skupina mihúľ a sliznatiek) ^[8][9]. Na začiatku 21. storočia (zhruba pred rokom 2020) sa konodonty zaraďovali najčastejšie (a) v rámci stavovcov - bezčeľustnatcov, a to buď tak ako dnes (pozri vyššie) alebo ako sesterský taxón ostrakodermov, (b) alebo sa (najmä Euconodonta) zaraďovali mimo stavovcov ako ich sesterský taxón (presnejšie: ako sesterský taxón črepovcov (Craniata)). Podľa niektorých autorov Protoconodonta patria na úplne iné miesto v systéme než Paraconodonta+Euconodonta, obyčajne sa uvádza, že Protoconodonta patria pod alebo sú sesterskou vetvou taxónu štetinatoústky. ^{[10][11][3][12][13][6][14][15][5][4][16]}

Predtým boli bežné aj rozličné iné zaradenia konodontov, napr.:

• jeden z hlavných taxónov chordátov (klasifikovaný mimo stavovcov) ^[17],
• predchodcovia úhorov alebo kruhoústnic.^[2]
• príbuzní sliznatiek ^[18]
• taxón patriaci (ako celok) pod alebo úzko príbuzný s týmito taxónmi ^[14]:
  • ryby v zmysle rybovité stavovce (alebo sesterská skupina tohto taxónu ^[4])
  • štetinatoústky (pre všetky konodonty, nie len pre Protocondonta)
  • mäkkýše (obyčajne ulitníky alebo červovce)
  • obrúčkavce
  • článkonožce (trilobity alebo kôrovce)
  • chytadlovce
  • mechúrniky
  • rôzne nižšie prvoústovce
  • rasliny

Systematika primárne podľa Sweet a Donoghue (A, B... označuje rôzne významy toho istého názvu; / oddeľuje úplné synonymá)^{[3][7][11][19]}:
Conodonta (A):

• Paraconodontida:
  • Protoconodonta
  • Paraconodonta - niekedy spolu s Euconodonta označované ako Conodonta (B)
• Conodonta (C)/Euconodonta:
  • Proconodontida (A)/Cavidonti:
    • rad Proconodontida (B)
    • rad Belodellida
  • Conodonti:
    • bez mena (príp. Protopanderodontida (A) ):
      • rad Protopanderodontida (B) - vrátane rodu Teridontus
      • rad Panderodontida
    • bez mena (príp. Prioniodontida (A) ):
      • rad Prioniodontida (B)
      • rad Prioniodinida
      • rad Ozakodinida

Podrobnosťami klasifikácie vyšších konodontov sa zaoberá práca Donoghue et al. 2008 ^[20].

Systematika, ktorá bola uvedená na anglickej wikipédii v taxoboxe v rokoch 2009 - 2017 v hesle Conodont:

• Protoconodonta
• Conodonta
  • Paraconodonta
  • Euconodonta
    • Panderodontida
    • Prioniodontida
      • Prioniodinina
      • Ozarkodinina

R. J. Aldridge (2005) konodonty (presnejšie Euconodonta) člení takto:^[1]

• rad Proconodontida
• rad Belodellida
• rad Protopanderodontida
• rad Panderodontida
• rad Prioniodontida
• rad Prioniodinida
• rad Ozarkodinida

Matoušek-Trnka 1997 má nasledujúce delenie ^[17]:
podkmeň konodontochordáty (Conodontochordata) - jediná trieda konodonty (Conodontophorida) :

• rad konodontotvaré (Conodontiformes)
• rad vláknozubcotvaré (Neurodontiformes)

• monografia SWEET, W. C. The Conodonta. 1988

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konodonty