Konrád Gaal

	Konrád Gaal
	zvonolejárský a kovolejársky majster
	; Štefan Kovaľ, podobizeň majstra Konráda na pamätníku Miesto prianí, 2012, Radničné námestie v Spišskej Novej Vsi
Štát pôsob.	Uhorsko
Narodenie	prvá tretina 14. storočia; asi Eberswalde/prípadne niekde v Brandenbursku
Úmrtie	asi 1380; Spišská Nová Ves
Národnosť	nemecká
Rodičia	pripisovaný: Šalamún (Konrád) Gaal ?
Príbuzní	Mikuláš Gaal ml. (syn Mikuláša Gaala st.); Matej Gaal (neznámy príbuzenský vzťah); Vincent Gaal a Pavol Gaal (synovia Mikuláša Gaala ml.)
Súrodenci	Mikuláš Gaal st.; Ján Gaal
Odkazy
Commons	Konrád Gaal
	Biografický portál

Konrád Gaal (iné mená pozri nižšie; * asi prvá tretina 14. storočia, Eberswalde/Brandenbursko – † asi 1380, Spišská Nová Ves) bol prvý známy zvonolejársky a kovolejársky majster nemeckého pôvodu na Spiši. Zakladateľ najvýznamnejšej nekláštornej stredovekej kovolejárskej dielne na Spiši a na Slovensku.

Mená

Bronzová krstiteľnica od majstra Konráda, druhá polovica 14. storočia, Kostol nanebovzatia Panny Márie v Podolínci

V odbornej literatúre nesprávne označovaný ako: Konrád Gaal
- iná nesprávna forma mena: Konrád Gál
- iná nesprávna (staršia) forma mena: Konrád Galurw, Konrád Gaalnaw alebo Konrád Gallus
Niekedy sa v (najmä v novej) odbornej literatúre používa označenie ako: Majster Konrád alebo zriedkavo: Majster Konrád Zvonár
lat. Conrad campanista, Salmon Conrad campanista, Conradus magister, Conradus Salamonis de Galnow, Conradis Salamonis de Gaalnaw, Salmon Conrad. V listinách sa niekedy nachádzajú aj iné latinské formy mena ako: Corrardus, Conrardus alebo Conradus.
nem. Konrad Gaal
maď. Gaál Konrád

Život

Konrádov život pred príchodom do Uhorska nie je veľmi známy. Okrem toho, že pochádzal z Eberswalde (prípadne odniekiaľ z Brandenburska) a bol talentovaný zvonolejárský majster. Prvou písomnou zmienkou je príchod majstra Konráda spolu s jeho bratmi Mikulášom a Jánom na uhorský kráľovský dvor Ľudovíta I. na Vyšehrade. Tam majster Konrád niekedy pred 1. augustom 1357 pre kráľovské rezidenčné sídlo odlial jeden z najväčších zvonov (campana magna) v stredovekej Európe.¹⁴ Svedčí o tom archeologický objav zvyškov lejárskej formy s odtlačkami reliéfnej výzdoby na nádvorí dolného hradu pri Šalamúnovej veži.² V listine z 1. augusta 1357 kráľ Ľudovít I., za zásluhy o uliatie zvonu pre chrám na Vyšehrade, udelil majstrovi Konrádovi a jeho bratom viaceré výsady – prijal ich medzi svojich familiárov, povýšil ich do šľachtického stavu, oslobodil od všetkých pozemkových daní a umožnil im usadiť sa kdekoľvek v Uhorsku.^{p. 4}¹⁴

Majster Konrád sa spolu so svojimi bratmi usadil v Spišskej Novej Vsi z logických dôvodov a to: blízkosť palivového dreva, ložiská medi, hámrov a dobré cestné spojenia na dovoz cínu z Krakova. Na základe týchto výhod vznikla zvonolejárska dielňa majstra Konráda.¹⁴ Kráľovské výsady si nechal Konrád potvrdiť 6. októbra 1364 pri návšteve kráľa Ľudovíta I. v Levoči. Počas svojho života majster Konrád pôsobil ako člen mestskej rady. V roku 1369 sa majster Konrád dohodol s mestskou radou a miestnym farárom Jánom na vydržiavaní osobitého kaplána (presbyter capella), ktorý mal na úmysel zakladateľa každodenne slúžiť omšu vo farskom kostole. Kaplán dostával 12 zlatých od Konráda a ďalších 12 zlatých od mesta. Na základe čoho bola 8. júna 1369 v Spišskej Kapitule vydaná listina, ktorá svedčí o zriadení kaplnky a vydržiavaní kaplána. Okrem toho Konrádovi sa pripisuje zriadenie majetkovej a finančnej základiny na výstavbu špitála vo výške 1 zlatého.^{p. 5} Dokazujú to listiny uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského, poľských kráľov Jána Albrechta a Žigmunda Starého vydané pre mesto Spišská Nová Ves. Pravdepodobne po zriadení základiny majster Konrád ešte 10 rokov žil. Posledná správou je z roku 1379, keď postavil pri kaplnke špitál pre chorých, chudobných a starých. Podľa dobovej kresby z roku 1501 sa kaplnka a špitál nachádzali na dnešnej Levočskej ulici mimo mestských hradieb pri Levočskej bráne.¹³ Majster Konrád zomrel v roku 1380 vo Spišskej Novej Vsi. Pravdepodobne po sebe nezanechal žiadnych potomkov.¹⁶

Dielo

Zvonolejárska dielňa

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Zvonolejárska dielňa majstra Konráda.

Rok 1357 sa všeobecne považuje za začiatok činnosti spišskej zvonolejárskej dielne, ktorú majster Konrád spolu s jeho bratmi založil a viedol v Spišskej Novej Vsi. Dielňa vznikla na výhodách blízkosti mestských lesov, medenej rudy a dovozu cínu z Krakova. Nástupcovia majstra Konráda boli súčasne aj banskými podnikateľmi. Zvonolejárska dielňa majstra Konráda nepretržite fungovala až do 20. rokov 16. storočia. Produkcia dielne sa sústredila na výrobu zvonov, krstiteľníc a ďalších predmetov každodenného života. Dvojdielne krstiteľnice a zvony sa vyznačovali jemnou ornamentálnou a epigrafickou výzdobou. Okruh objednávateľov siahal od Hevešskej župy po Malopoľsko. Na území dnešného Slovenska to bol hlavne klientela zo Spiša, Šariša, Liptova, Abova, Gemera a Oravy.¹³²

Zvony a krstiteľnice

Za prvú prácu na území Uhorska od majstra Konráda sa tradične považuje odliatie zvonu na kráľovskom dvore na Vyšehrade (1357). S dolným priemerom 280 cm, výškou 300 cm a hmotnosťou približne 13 ton išlo pravdepodobne o jeden z najväčších zvonov v stredovekej Európe. Ďalšou Konrádovou prácou bol veľký zvon v Kysaku (1375, dosiaľ najstarší známy datovaný zvon na Slovensku), veľký zvon v Hrabušiciach (pôvodne pochádzal z Kláštoriska), stredný zvon renesančnej zvonice v Spišskej Sobote, zvon v Batizovciach (nezachoval sa) a zvon v Nižných Lapšách (dnes vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach). Majstrovi Konrádovi sa prisudzujú fragmenty zvona zo Spišského hradu (1393) a úlomky nájdené v Krypte svätého Leonarda vo Wawelskej katedrále v Krakove.⁷ Okrem iného vytvoril bronzovú krstiteľnicu vo Švedlári (1360, pôvodne odliata v dnes neexistujúcej obci Tichá Voda), na ktorej sa nachádza desať odliatkov erbu kráľa Ľudovíta I.,¹⁴⁷ krstiteľnica v Spišskej Novej Vsi (vrchná kupa), krstiteľnica v Podolínci a Gelnici.⁷

Poznámky

↑ Podľa Františka Žifčáka priezvisko Gaal vzniklo nesprávnym transkribovaním textu listín z rokov 1364 a 1369 Matúšom Pajdušákom, Alexandrom Münnichom a Jánosom Illéssym. Autori nesprávne transkribovali časť textu listiny z roku 1369: „ac Jacobo Andrei Judice Item Saal nato Salmon Conrado Campanista et Hanus Koch Civibus Juratis de eadem Nova Villa“. Namiesto časti „Saal nato Salmon“ v preklade: „(z) Saalom rodeným Salmon(om)“ alebo „Saalom synom Salmona“ tak prišli s transkripciou „Gaalnaw Salom“, z čoho odvodili chybnú interpretáciu priezviska Gaal. Starší bádatelia tak nesprávne spojili priezvisko Gaal pôvodne Saal, ktoré patrilo členovi mestskej rady istému Salmonovi Šalamún s majstrom Konrádom. Tieto chybné informácie neskôr preberali automaticky ďalší historici. Žifčák upozorňuje na fakt, že neexistujú dôkazy o prítomnosti rodiny Gaalovcov počas 14. a 15. storočia v Spišskej Novej Vsi. Rovnako spochybňuje súvis rodín Gallenhof a Gaal Topper so zvonolejárskou dielňou majstra Konráda, ktorá mala údajne patriť rodine Gaalovcov).⁶
↑ Regionálny historik Eduard Pavlík na základe všeobecnej mylnej interpretácie spomína otca majstra Konráda istého Šalamúna (Konráda) Gaala, ktorý bol miestnym učiteľom farskej školy v Spišskej Novej Vsi
↑ Väčšina historikov sa prikláňa k pôvodu majstra Konráda v nemeckých hovoriacich krajinách, kým Matúš Pajdušák mu pripisoval francúzsky pôvod.
↑ Listina sa nezachovala v origináli, ale je transkribovaná v neskoršej listine z roku 1364.⁶
↑ František Žifčák toto tvrdenie spochybnil kvôli nezrovnalostiam medzi listinami uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského a poľských kráľov Jána Albrechta a Žigmunda Starého vydané pre mesto Spišská Nová Ves.⁶

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d GAAL, Konrád. In: Slovenský biografický slovník: od roku 833 do roku 1990. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. S. 146.
↑ ^a ^b ^c BEVILAQUA, Dušan. Majster Konrád. Levoča: Spišský dejepisný spolok, cit. 2022-04-26.
↑ Gaal, Konrad. In: WISPELWEY, Berend. Biographical Index of the Middle Ages. Vol. 1. A – I. Berlin : K. G. Saur. S. 101. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d GAAL (Gaalnaw), Konrád. In: SPIRITZA, Juraj. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. ISBN 80-968632-5-8. S. 27 – 28.
↑ Juraj Gembický. Zvonolejári, zvonári a zvonenie vo zvoniciach na Spiši. In: Pramene slovenskej hudby IX: Slovenská hudba a architektúra v rôznych perspektívach. Ed. Lucia Jakubisková, Anna Žilková. Bratislava : Slovenská národná skupina IAML, Hudobné centrum, 2020. Zborník z 9. konferencie hudobných knihovníkov, archivárov a dokumentaristov 27. – 28.11 2019. ISBN 978-80972230-5-2, 978-80-89427-48-2. S. 46.
↑ ^a ^b ^c ^d František Žifčák. Zo stredovekých dejín Spišskej Novej Vsi. In: Poznávanie dejín Slovenska: Pramene, metódy a poznatky. Ed. Marcela Domenová, Drahoslav Magdoško. Prešov, Košice : Universum, 2015. ISBN 978-80-89046-90-4. S. 119 – 126.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Juraj Gembický. GÁL, Konrád Majster (14. storočie). In: Historia Scepusii. Ed. Martin Homza, František Žifčák, Stanislaw Andrzej Sroka. Vol. I. Bratislava, Krakov : Katedra slovenských dejín FiF UK, Instytut Historii Uniwersytetu Jagiellońskiego, 2009. ISBN 978-80-968948-2-6. S. 522 – 524.
↑ Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život (Martin: Matica slovenská), 1949, s. 133.
↑ SPIRITZA, Juraj; BORODÁČ, Ladislav. Podoby starého Spiša. Bratislava : Pallas, 1975. S. 133.
↑ KOTRBA, Viktor. Umělecké řemeslo ve službách památkové péče. Umění: časopis Ústavu dějin umění Akademie věd České republiky (Praha: ČSAV), 1972, roč. 20, čís. 6, s. 548. (po česky)
↑ SPIRITZA, Juraj; UČNÍKOVÁ, Danuta. Spišské gotické krstiteľnice z tvorivého okruhu Konráda Gaala. História: zborník Slovenského národného múzea (Martin: Osveta), 1973, roč. 59, čís. 12, s. 10.
↑ RUTTKAY, Alexander T. Farebné kovy v hmotnej kultúre stredoveku na Slovensku s osobitným zreteľom na využitie striebra. Zborník Slovenského banského múzea (Banská Štiavnica: Slovenské banské múzeum), 2002, roč. 29, s. 17.
↑ ^a ^b ^c ^d GEMBICKÝ, Juraj. Výskum zvonov a zvonolejárov na Spiši. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513 – 2013. Ed. Mirosav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. ISBN 9788085173086. S. 11 – 14.
↑ ^a ^b ^c LYKA, K. Gaal, Konrad. In: THIEME, Ulrich; BECKER, Felix. Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Band. 13. Gaab – Ginus. Leipzig : E. A. Seemann, 1921. S. 2. (po nemecky)
↑ Gaál Konrád In: Magyar életrajzi lexikon online. Cit. 2022-05-02. Dostupné online. (po maďarsky)
↑ Mátyás Szőke, Gergely Buzás, Beatrix Romhányi. Veľký zvon vo Vyšehrade. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513 – 2013. Ed. Miroslav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. S. 11 – 14.

Literatúra

ILLÉSY, János. Igló kir. korona- és bányaváros levéltára. Budapest : Athenaeum, 1899. (Preklad: Inventár kráľovsko-banského mesta Spišská Nová Ves od roku 1250 do roku 1700). S. 17.
PAJDUŠÁK, Matúš. Krátky prehľad dejín R. k. vikariátu nachodiaceho sa pod patronátom kr. kor. a baňského mesta Iglova. Igló : József Schmidt, 1906. S. 10, 39 – 40.
Anton C. Glatz. Stredoveké kovolejárstvo v Spišskej Novej Vsi. In: Spišská Nová Ves I.: Zborník príspevkov k dejinám a výstavbe mesta. Ed. Jozef Kuruc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1968. S. 241 – 257.
SPIRITZA, Juraj. Spišské zvony. Martin : Osveta, 1972. 221 s.
PIIRAINEN, Ilpo Tapani; MEIER, Jörg. Das Stadtbuch von Schwedler/Švedlár: Texte und Untersuchungen zum entstehenden Neuhochdeutsch in der Slowake. Levoča : Polypress, 1993. ISBN 9788088704027. S. 35 – 36.
Zuzana Francová. Slovakia, V. Decorative arts. In: The dictionary of art. Ed. Jane Turner. Vol. 28. Savoy to Soderini. New York : Grove's Dictionaries Inc., 1996. ISBN 1-884446-00-0. S. 856.
Juraj Gembický. Majster Konrád. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513-2013. Ed. Mirosav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. ISBN 9788085173086. S. 8.

Pozri aj

kampanológia

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konrád Gaal

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[7] Podľa Františka Žifčáka priezvisko Gaal vzniklo nesprávnym transkribovaním textu listín z rokov 1364 a 1369 Matúšom Pajdušákom, Alexandrom Münnichom a Jánosom Illéssym. Autori nesprávne transkribovali časť textu listiny z roku 1369: „ac Jacobo Andrei Judice Item Saal nato Salmon Conrado Campanista et Hanus Koch Civibus Juratis de eadem Nova Villa“. Namiesto časti „Saal nato Salmon“ v preklade: „(z) Saalom rodeným Salmon(om)“ alebo „Saalom synom Salmona“ tak prišli s transkripciou „Gaalnaw Salom“, z čoho odvodili chybnú interpretáciu priezviska Gaal. Starší bádatelia tak nesprávne spojili priezvisko Gaal pôvodne Saal, ktoré patrilo členovi mestskej rady istému Salmonovi Šalamún s majstrom Konrádom. Tieto chybné informácie neskôr preberali automaticky ďalší historici. Žifčák upozorňuje na fakt, že neexistujú dôkazy o prítomnosti rodiny Gaalovcov počas 14. a 15. storočia v Spišskej Novej Vsi. Rovnako spochybňuje súvis rodín Gallenhof a Gaal Topper so zvonolejárskou dielňou majstra Konráda, ktorá mala údajne patriť rodine Gaalovcov).⁶

[17] Regionálny historik Eduard Pavlík na základe všeobecnej mylnej interpretácie spomína otca majstra Konráda istého Šalamúna (Konráda) Gaala, ktorý bol miestnym učiteľom farskej školy v Spišskej Novej Vsi

[18] Väčšina historikov sa prikláňa k pôvodu majstra Konráda v nemeckých hovoriacich krajinách, kým Matúš Pajdušák mu pripisoval francúzsky pôvod.

[19] Listina sa nezachovala v origináli, ale je transkribovaná v neskoršej listine z roku 1364.⁶

[20] František Žifčák toto tvrdenie spochybnil kvôli nezrovnalostiam medzi listinami uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského a poľských kráľov Jána Albrechta a Žigmunda Starého vydané pre mesto Spišská Nová Ves.⁶

[:3-1] GAAL, Konrád. In: Slovenský biografický slovník: od roku 833 do roku 1990. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. S. 146.

[:4-2] BEVILAQUA, Dušan. Majster Konrád. Levoča: Spišský dejepisný spolok, cit. 2022-04-26.

[3] Gaal, Konrad. In: WISPELWEY, Berend. Biographical Index of the Middle Ages. Vol. 1. A – I. Berlin : K. G. Saur. S. 101. (po anglicky)

[:5-4] GAAL (Gaalnaw), Konrád. In: SPIRITZA, Juraj. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. ISBN 80-968632-5-8. S. 27 – 28.

[5] Juraj Gembický. Zvonolejári, zvonári a zvonenie vo zvoniciach na Spiši. In: Pramene slovenskej hudby IX: Slovenská hudba a architektúra v rôznych perspektívach. Ed. Lucia Jakubisková, Anna Žilková. Bratislava : Slovenská národná skupina IAML, Hudobné centrum, 2020. Zborník z 9. konferencie hudobných knihovníkov, archivárov a dokumentaristov 27. – 28.11 2019. ISBN 978-80972230-5-2, 978-80-89427-48-2. S. 46.

[:FŽ-6] František Žifčák. Zo stredovekých dejín Spišskej Novej Vsi. In: Poznávanie dejín Slovenska: Pramene, metódy a poznatky. Ed. Marcela Domenová, Drahoslav Magdoško. Prešov, Košice : Universum, 2015. ISBN 978-80-89046-90-4. S. 119 – 126.

[:0-8] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Juraj Gembický. GÁL, Konrád Majster (14. storočie). In: Historia Scepusii. Ed. Martin Homza, František Žifčák, Stanislaw Andrzej Sroka. Vol. I. Bratislava, Krakov : Katedra slovenských dejín FiF UK, Instytut Historii Uniwersytetu Jagiellońskiego, 2009. ISBN 978-80-968948-2-6. S. 522 – 524.

[9] Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život (Martin: Matica slovenská), 1949, s. 133.

[10] SPIRITZA, Juraj; BORODÁČ, Ladislav. Podoby starého Spiša. Bratislava : Pallas, 1975. S. 133.

[11] KOTRBA, Viktor. Umělecké řemeslo ve službách památkové péče. Umění: časopis Ústavu dějin umění Akademie věd České republiky (Praha: ČSAV), 1972, roč. 20, čís. 6, s. 548. (po česky)

[12] SPIRITZA, Juraj; UČNÍKOVÁ, Danuta. Spišské gotické krstiteľnice z tvorivého okruhu Konráda Gaala. História: zborník Slovenského národného múzea (Martin: Osveta), 1973, roč. 59, čís. 12, s. 10.

[13] RUTTKAY, Alexander T. Farebné kovy v hmotnej kultúre stredoveku na Slovensku s osobitným zreteľom na využitie striebra. Zborník Slovenského banského múzea (Banská Štiavnica: Slovenské banské múzeum), 2002, roč. 29, s. 17.

[:2-14] GEMBICKÝ, Juraj. Výskum zvonov a zvonolejárov na Spiši. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513 – 2013. Ed. Mirosav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. ISBN 9788085173086. S. 11 – 14.

[:1-15] LYKA, K. Gaal, Konrad. In: THIEME, Ulrich; BECKER, Felix. Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Band. 13. Gaab – Ginus. Leipzig : E. A. Seemann, 1921. S. 2. (po nemecky)

[16] Gaál Konrád In: Magyar életrajzi lexikon online. Cit. 2022-05-02. Dostupné online. (po maďarsky)

[21] Mátyás Szőke, Gergely Buzás, Beatrix Romhányi. Veľký zvon vo Vyšehrade. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513 – 2013. Ed. Miroslav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. S. 11 – 14.

1

4

2

p. 4

p. 5

13

16

7

14

6