Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore

	Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore; (Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore)
	Patrocínium: Panna Mária
Štát	Taliansko
Región	Lazio
Mesto	Rím
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
Adresa	Corso del Renascimento 27
- súradnice	41°53′54″S 12°28′25″V / 41,89823°S 12,47353°V
Štýl	renesancia
Výstavba	1450
	Taliansko s vyznačenou polohou kostola
	Wikimedia Commons: Nostra Signora del Sacro Cuore (Rome)
	Webová stránka: http://www.060608.it/it/cultura-e-svago/luoghi-di-culto-di-interesse-storico-artistico/chiese-cattoliche/chiesa-nostra-signora-del-sacro-cuore-a-piazza-navona.html
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 41°53′54″S 12°28′25″V / 41,89823°S 12,47353°V

Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore (tal. Chiesa di Nostra Signora del Sacro Cuore, slov. Kostol Nasvätejšieho Srdca Panny Márie) je renesančná sakrálna stavba, nachádzajúca sa v južnej časti rímskeho námestia Piazza Navona.

História výstavby

Dnešný kostol stojí na mieste stavby pochádzajúcej z 13. storočia. Bola ňou svätyňa, postavená na zvyškoch pôvodného Domiciánovho stadia na počesť mučeníkov, zabitých počas prenasledovania kresťanov v prvých storočiach po Kr.

V polovici 15. storočia sa tu na popud kastílskeho infanta a rímskeho senátora Henricha, syna kastílskeho kráľa Ferdinanda III. začalo s prestavbou na renesančný kostol, zasvätený španielskemu národnému patrónovi svätému Jakubovi. Autorom projektu bol taliansky sochár a architekt Bernardo Rossellini. Kostol pomenovaný San Giacomo degli Spagnoli dostal praktický dnešný vzhľad s výstavným hlavným priečelím, ktoré však, na rozdiel od súčasnosti, bolo obrátené na opačnú stranu.

Od začiatku 16. storočia sa kostol stal národným chrámom Španielov a túto funkciu plnil až do postavenia Kostola Santa Maria in Monserrato degli Spagnoli v 17. storočí.

Ďalšie stavebné úpravy na kostole vykonal v roku 1518 Antonio da Sangallo mladší.

Chrám sa v priebehu svojej existencie stal skutočnou pokladnicou výtvarného umenia. Tri chrámové lode i trinásť bočných kaplniek bolo zdobených hodnotnými umeleckými dielami – obrazmi, freskami, sochami a dekoratívnymi prvkami. Na hlavnom oltári bol umiestnený obraz Ukrižovanie Krista od Girolama Siciolanteho da Sermonetu (1521 – 1580).

Po dostavaní Kostola Santa Maria in Monserrato degli Spagnoli sa on stal novou národnou svätyňou a španielska komunita sa presunula tam. Do nového kostola bola premiestnená aj väčšina umeleckých diel.

Kostol ostal opustený a chátral. Na konci 19. storočia dal budovu chrámu pápež Lev XIII., podľa plánov architekta Lucu Cariminiho, renovovať. Vtedy otočili hlavné priečelie s vchodom do námestia Piazza Navona a zbúrali transept, ktorý musel ustúpiť ulici Corso del Rinascimento. Po prestavbe bolo zmenené aj zasvätenie kostola na súčasné a kostol bol zverený mužskej kongregácii Misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Missionari del Sacro Cuore di Gesù).

Prehliadka kostola

Vcelku nenápadné hladké priečelie bez výrazných ozdôb, splývajúce s okolitou zástavbou, je členené horizontálnou rímsou na dve podlažia. Chrámový priestor však zaberá iba výšku prízemia; poschodie s trojicou rozetových okien obsahuje súkromné priestory pre rehoľníkov. Stavbu završuje malý trojuholníkový štít.

Kostol má štvorcový pôdorys s troma širokými loďami oddelenými stĺporadiami.

Z množstva pôvodného umeleckého vybavenia tu ostalo iba torzo – napr. renesančný chór z farebného mramoru a mramorové pozadie neobarokového hlavného oltára.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Nostra Signora del Sacro Cuore

Zdroje

Kostol na romanchurches.wikia.com
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chiesa di Nostra Signora del Sacro Cuore (Roma) na talianskej Wikipédii.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.