A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kostol Panny Márie Ružencovej | |
farský kostol | |
Patrocínium: Ružencová Panna Mária | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Ružomberok |
Mesto | Ružomberok |
Mestská časť | Černová |
Náboženstvo | |
- cirkev | rímskokatolícka |
- diecéza | Biskupstvo Spišské Podhradie |
- farnosť | Rímskokatolícka farnosť Černová |
Súradnice | 49°05′29″S 19°15′26″V / 49,0913°S 19,25715°V |
Architekt | Milan Michal Harminc |
Štýl | neogotický |
Výstavba | |
- dokončenie | 1907 |
Dátum | |
- posvätenia | 1910[1] |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[2] | |
- súčasť | Pamiatky černovskej masakry |
- dátum vyhlásenia | 1991 |
ÚZPF[3] | |
- číslo | 370/1 |
- dátum zápisu | 23. 3. 1963 |
Poloha kostola na Slovensku
| |
Poloha v rámci kraja
| |
Wikimedia Commons: Kostol Panny Márie Ružencovej (Černová) | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kostol Panny Márie Ružencovej je rímskokatolícky kostol v Černovej, mestskej časti Ružomberka. Viaže sa k osobnosti černovského rodáka Andreja Hlinku, ktorý inicioval výstavbu kostola. Pri pokuse o jeho posvätenie 27. októbra 1907 došlo k tragickej udalosti známej ako černovská tragédia.
Objekt reprezentuje neogotickú sakrálnu tvorbu slovenského architekta Milana Michala Harminca. Architektúra kostola je urbanisktickou a krajinárskou dominantou sídla Černová, dotvára jeho charakteriskickú siluetu.
História kostola a farnosti
Na výstavbu filiálneho kostola bola uskutočnená zbierka v Černovej. Koncom decembra 1905 bol vypísaný verejný súbeh na výstavbu Kostola Panny Márie Ružencovej v Černovej. Práca bola zadaná začínajúcemu mladému slovenskému architektovi Milanovi Michalovi Harmincovi. Práce na stavbe sa začali v roku 1906 a trvali necelé dva roky. Posviacka nového kostola bola určená na nedeľu 27. októbra 1907. Vzhľadom k sporom medzi Andrejom Hlinkom a spišským biskupom Alexandrom Párvym, ktoré vyústili do Hlinkovej suspendácie, nesmel černovský rodák osobne posvätiť kostol. Dedinčania sa snažili zabrániť príchodu kňazov, ktorí boli určení posvätiť kostol a pri následnom zákroku žandárov bolo usmrtených 15 osôb.
Kostol bol požehnaný až v roku 1910 Andrejom Hlinkom. V roku 1929 bola v Černovej zriadená samostatná farnosť a kostol sa stal farským kostolom.[1]
Opis
Kostol je situovaný na miernej vyvýšenine, východne od stredu obce Černová. Vstup do kostola je zo západnej strany. Chrám je jednoloďová stavba s transeptom s polygonálnym uzáverom presbytéria. Na západnom priečelí je situovaná mohutná hexagonálna veža.
Pôdorys kostola je tvaru latinského kríža. Jeho kapacita je asi 250 miest na sedenie. Presbytérium je polygonálne, päťuholníkové, zaklenuté rebrovou klenbou, dosadajúcou na konzoly s rastlinnou ornamentikou. Klenba kríženia transeptu je hviezdicová, po bokoch valená s lunetami. Loď je zaklenutá dvomi poľami krížovej klenby. Klenby dosadajú na hlavice združených prípor. Vstavaná empora, prístupná vnútorným schodiskom má drevený parapet, je nesená stĺpmi s rastlinnými hlavicami, situovaná je v hĺbke ½ hlavnej lode kostola. Empora mala pôvodne drevenú konštrukciu, v roku 1983 bola staticky a stavebne upravená. Dva stĺpy empory, nachádzajúce sa v lodi kostola majú kruhový prierez.
Fasády v interiéri objektu sú hladké, bez plastického členenia, členené sú len okennými otvormi a príporami. Vonkajšie fasády sú hladké, delené len okennými a dverovými otvormi. Okenné a dverové otvory hlavného vstupu a vstupu do veže majú lomený, prevýšený oblúk. Otvory okien majú šikmé ostenia, otvory v lodi a vo svätyni sú lancetové. Okenné otvory transeptu, orientované na južnej a na severnej stene sú združené, rozdelené medziokenným pilierom na dve časti (bifórium). Hlavný vstup do kostola zo západnej strany má profilovaný neogotický portál. V redukovanej podobe je realizovaný i portál bočného vstupu zo západnej strany transeptu. Kordónovú rímsu tvoria trojuholníkové tympanóny so zuborezom. Vo vrcholoch tympanónov je umiestnená krížová kytica.
Okolo celého objektu obieha sokel prerušený vstupnými otvormi. Pred hlavným vstupom bolo vybudované predložené priamočiare schodisko. Strecha veže, ako i zastrešenie oktogonálnej hmoty schodiska je ihlanová s trojuholníkovými tympanónmi v spodnej časti. Bočné fasády sú členené neogotickými oknami, opornými piliermi a podstrešnou rímsou so zuborezom.
Z južnej strany je k objektu pristavná sakristia. Zo severnej strany je novo pristavaná plynová kotolňa v rovnakej hmote.
Výmaľba interiéru z roku 1913 je od Jozefa Hanulu. Vnútorné zariadenie (mobiliár) je pôvodné, neogotické.
Na hlavnom oltári sa nachádza socha patrónky kostola Panny Márie na rukách s dieťatkom Ježiškom podávajúca ruženec sv. Dominikovi a Kataríne Sienskej. Po stranách hlavného výjavu sú sochy sv. pápeža Klementa a sv. Vendelína. Na dvoch bočných oltároch sa nachádzajú výjavy Božského Srdca Ježišovho s apoštolmi Petrom a Pavlom a Sv. Ondreja apoštola s vierozvestami sv. Cyrilom a sv. Metodom. Na troch oknách v lodi sú vitráže zobrazujúce svätcov a v ich dolnej časti biskupa Jána Vojtaššáka a Andreja Hlinku. Nástenné fresky znázorňujú vybraných svätcov, ako napr. sv. František z Assisi, sv. Ľudmila, sv. Andrej-Svorad a Benedikt a pod. V 50-tych rokoch namontovali vežové hodiny.
Dlažby v lodi sú keramické, ktoré nahradili nevkusné predchádzajúce keramické, po inštalácii podlahového vykurovania. V sanktuáriu je kamenná dlažba, ktorá bola realizovná v roku 1984. V roku 2006 a 2007, veriaci pod vedením miestneho farára Jozefa Trstenského (správca farnosti v rokoch 2004-2018), vykonali rozsiahlu opravu interiéru kostola, pri ktorej bolo inštalované podlahové kúrenie, vytvorená spovedná miestnosť, vymenené lavice a vstupné dvere do kostola, obnovená sakristia, obnovená fasáda kostola, vymenené okná a upravený areál kostola. Zároveň bola pristavená kotolňa s prípojkou vody, WC a skladovými priestormi. V roku 2010, pri príležitosti 100 rokov jeho požehnania, bol kostol 29.júna 2010 slávnostne konsekrovaný biskupom Mons. Andrejom Imrichom.
Galéria
-
Kostol Panny Márie Ružencovej
-
pôdorys kostola
-
interiér kostola
-
oktagonálna veža kostola
-
exteriér kostola s hlavným vstupom
-
kostol v noci
-
kostol v noci, pohľad z cintorína
Referencie
- ↑ a b História farnosti . cernova.fara.sk, . Dostupné online.
- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti . Bratislava: Pamiatkový úrad SR, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Panny Márie Ružencovej (Černová)
Zdroje
- Kulašík, M.: Aktualizačný list kutúrnej pamiatky 245/0, Ružomberok: Pamiatkový ústav, 10/2002.
- Lukáčová, E. et al.: Sakrálna architektúra na Slovensku. 1. vyd., Komárno: KT, 1996, s. 146, ISBN 80-88804-67-1
- Mináč, Vladimír et. al.: Slovenský biografický slovník, II. zväzok , 1. vyd., Martin: Matica Slovenská, 1987, s. 289-290.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červený Kameň (hrad)
Červený kláštor
Šarišská galéria
Šoldov
Župný dom (Košice)
Župný dom (Liptovský Mikuláš)
Banícka a lesnícka akadémia (súbor budov)
Bazilika svätého Egídia (Bardejov)
Bazilika svätého Jakuba (Levoča)
Beckov (hrad)
Biskupský palác (Nitra)
Bojnický zámok
Branč (hrad)
Budimírsky kaštieľ
Budova bývalej notárskej ubytovne v Banskej Bystrici
Budova Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity
Budova Matice slovenskej (Martin)
Budova Slovenského národného múzea (Martin)
Dóm svätej Alžbety
Devín (hrad)
Dielo Jána Szilassyho
Dielo Majstra Pavla z Levoče
Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku
Evanjelická spojená škola (Prešov)
Evanjelické kolégium
Evanjelické lýceum (Kežmarok)
Evanjelické lýceum a pamätná tabuľa (Bratislava)
Evanjelický kostol (Štítnik)
Evanjelický kostol (Spišská Nová Ves)
Evanjelický kostol (Spišské Podhradie)
Fortifikačný systém mesta Komárno
Hámor v Medzeve
Havránok
Historická lesná úvraťová železnica
Historický fond Diecéznej knižnice
Holíčsky hrad
Humenský zámok
Kaštieľ Svätý Anton
Kaštieľ v Betliari
Kaštieľ v Budmericiach
Kaštieľ v Bytči
Kaštieľ v Strážkach
Kalište
Kamenný most v Dravciach
Kamenný most v Novoveskej Hute
Kamenný most v Spišskom Hrhove
Kaplnka svätej Rozálie (Košice)
Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)
Katedrála svätého Martina (Bratislava)
Kláštorisko
Kláštorný komplex pavlínov (Šaštín-Stráže)
Kláštor Hronský Beňadik
Kostolec (hradisko)
Kostol Ducha Svätého (Žehra)
Kostol Kráľovnej pokoja (Košice)
Kostol Krista Kráľa (Chorvátsky Grob)
Kostol Krista Kráľa (Košice)
Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)
Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Ľubica)
Kostol Narodenia Panny Márie (Horné Krškany)
Kostol Panny Márie Ružencovej (Černová)
Kostol Povýšenia svätého Kríža (Ružomberok)
Kostol svätého Antona Pustovníka (Červený Kláštor)
Kostol svätého Jána z Boha a kláštor Milosrdných bratov
Kostol svätého Juraja (Kostoľany pod Tribečom)
Kostol svätého Michala (Košice)
Kostol svätého Mikuláša (Liptovský Mikuláš)
Kostol svätého Ondreja (Ružomberok)
Kostol svätého Ondreja (Spišské Hanušovce)
Kostol svätých Petra a Pavla (Matiašovce)
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Kremnica)
Kostol Všetkých svätých (Kynek)
Kováčska vyhňa v Moldave nad Bodvou
Krásna Hôrka
Krajská galéria v Prešove
Krajské múzeum (Prešov)
Kumšt (vodná veža)
Levočská brána (Spišská Nová Ves)
Múzeum dopravy v Bratislave
Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej
Mariánsky stĺp (Spišská Nová Ves)
Mestská radnica (Bardejov)
Mestský hrad v Banskej Štiavnici
Mestský hrad v Banskej Bystrici
Mohyla Milana Rastislava Štefánika (Bradlo)
Molpír
Národná kultúrna pamiatka Solivar
Národné kultúrne pamiatky v archívoch Slovenskej republiky
Národný cintorín v Martine
Nitriansky hrad
Oravský hrad
Ortodoxná synagóga v Prešove
Pamätné budovy SNP (Banská Bystrica)
Pamätník Východoslovenského roľníckeho povstania
Pamätný dom Čierny orol
Pamätný dom Slovenskej národnej rady
Pamiatky černovskej masakry
Poľská brána (Levoča)
Premonštrátsky kláštor (Jasov)
Protiturecká pevnosť (Komárno)
Prvé slovenské patronátne gymnáziá
Prvý stoličný dom
Rímsky vojenský tábor v Iži
Radnica (Kežmarok)
Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka
Rotunda svätého Juraja (Skalica)
Súbor pamiatok k osobnosti Ľudovíta Štúra (Modra)
Súbor pamiatok k osobnosti Andreja Hlinku
Slavín (Bratislava)
Smolenický kaštieľ
Spišský hrad
Starý hrad (hrad)
Starý minoritský kostol
Strečno (hrad)
Synagóga v Banskej Štiavnici
Synagóga v Liptovskom Mikuláši
Synagóga v Lučenci
Synagóga v Malackách
Trenčiansky hrad
Universitas Istropolitana
Univerzitné budovy (Trnava)
Veľká lúka (Dúbravka)
Vysoká pec Karol
Zoznam národných kultúrnych pamiatok na Slovensku vyhlásených pred rokom 2002
Zvolenský hrad (nový)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk