A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kostol svätého Štefana (Kostol svätého Štefana v Troyes) | |
Collégiale Saint-Étienne de Troyes | |
rímskokatolícky kostol | |
Litografia náhrobku Henricha I. zo Champagne v kostole sv. Štefana
| |
Patrocínium: Svätý Štefan Prvomučeník | |
Štát | Francúzsko |
---|---|
Región | Champagne-Ardenne |
Departement | Aube |
Mesto | Troyes |
Náboženstvo | rímskokatolícke |
- diecéza | Diecéza troyeská |
Súradnice | 48°17′54″S 4°04′54″V / 48,298451°S 4,081588°V |
Štýl | Gotika |
Výstavba | |
- dokončenie | 1157 |
Dátum | |
- date 2 | 1792 |
Francúzsko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: Collégiale Saint-Etienne de Troyes | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kostol svätého Štefana v Troyes býval kolegiátny kostol v Troyes, založený v roku 1157 Henrichom zo Champagne ako súčasť grófskeho palácového komplexu. Bol zamýšľaný ako nekropola grófov zo Champagne, v ktorom by sa prejavila vznešenosť dynastie Blois, a k jeho dokončeniu došlo zrejme roku 1174. Po celú dobu existencie dynastie miestni kanovníci získavali bohaté dary.[1] Obe stavby, kostol aj palác, boli zničené počas francúzskej revolúcie a náhrobky fundátora Henricha a jeho syna Theobalda[2] boli roztavené.
Založenie
Hlavný palác grófov zo Champagne sa nachádzal v Troyes na mieste, ktoré je v súčastnosti povodím kanála. Jeho súčasťou bola malá kaplnka zasvätená svätému Ondrejovi, v ktorej slúžili dvaja kapláni. V roku 1157 Henrich I. zo Champagne (1127 – 1181) založil veľký a nádherný kostol zasvätený svätému Štefanovi (Saint Étienne), ktorý nahradil kaplnku.[3]:5 Je možné, že Henrich dal kostol zasvätiť svätému Štefanovi na pamiatku svojho strýka Štefana z Blois, ktorý vládol v Anglicku v rokoch 1135 – 1154.[4] Kolegiát a mnohé z domov kanonikov sa nachádzali v mestskej časti Troyes, ktorá sa dnes nazýva „Cloître-Saint-Etienne“.[5] Zakladajúca listina predpokladala deväť hodnostárov a 72 kanonikov, čím sa stala jednou z najdôležitejších kapitul vo Francúzsku.[4] Deviatimi hodnostármi boli dekan, poddekan, prepošt, kantor, podkantor, pokladník, správca budovy, prednosta a hodnostár.[3]:6
Nadácia
Kostol sv. Štefana mal veľké príjmi, množstvo relikvií a veľké bohatstvo. V mesto Troes kapitula vlastnila tucet domov, mýtne práva, dane z predaja miestnych produktov a príjmy z jarmoku v Clos, ktorý sa konal dva týždne v januári. Mimo mesta vlastnila kapitula pôdu, ľudí, mlyny, pece a odvádzala desiatky na piatich miestach. V roku 1173 Henrich I. rozšíril nadáciu na dvojnásobný počet domov a odvádzanie desiatkov z desiatich dedín. Na jarmokoch kapitula zarábala na dani z predaja farbeného súkna, vosku, soli, korenie a solených rýb.[4]
Kolegiát vlastnilo mnoho cenných predmetov vrátane zlatého stola s basreliéfmi zdobenými diamantmi, ktorý sa používal ako oltár pri najslávnostnejších obradoch. Neskôr ho vzal Robert de Fiennes (1308 – 1385), Connétable de France, ako súčasť výkupného za francúzskeho kráľa Jána II. (1319 – 1364). Na hlavných veľtrhoch bol vystavený aj veľký zlatý kríž zdobený emailom a drahokamami. Keď v roku 1367 francúzsky kráľ Karol V. navštívil Troyes, bol očarený krásou tohto kríža a vyjadril túžbu vlastniť ho. Dvaja členovia kapituly boli poverení, aby mu ponúkli tento vzácny predmet, ktorý sa stal súčasťou pokladu Sainte-Chapelle v Paríži.[3]:7
História
Hodnostári kapituly vždy patrili k popredným rodinám Champagne.[5] Kostol slúžil farnosti Saint-Pierre v troyeskej diecéze v rámci cirkevnej provincie Sens.[6] Henrich I. používal kostol ako svoju kanceláriu, pokladnicu a knižnicua snažil sa tvrdiť, že ako jeho súkramná kaplnka nespadá pod jurisdikciu biskupa z Troyes.[7]:253 V rokoch 1171 – 1172 došlo ku konfliktu medzi Henrichom a Mathieu, biskupom z Troyes, v ktorom sa Henrichovi nepodarilo zabezpečiť úplnu nezávislosť. V roku 1177 francúzsky kráľ Ľudovít VII. využil príležitosť zasiahnuť do záležitostí biskupa z Troyes udelením diplomu, ktorý potvrdil jeho majetok.[4] Manassès II de Pougy, biskup z Troyes v rokoch 1181 – 1190, je pravdepodobne Manassès de Pougy, prepošt zo Saint-Etienne.[8]:268
Grófi mohli benefitovať z bohatstva kapituly. 15. mája 1223 Thibaud IV. potvrdil prijatie zlatého oltárneho stola a veľkého zlatého kríža zo Saint-Etienne, ktoré slúžili ako záruka za pôžičku z opátstva Saint-Denis.[4] Biskupi postupne prevzali moc nad kolegiátom od grófov, potvrdených listinou z roku 1230. Kanonici však zostali zblížený s grófmi. V 13. storočí kapitula viedla grófovu administratívne záznamy vrátane registra jeho lén.[4]
V rokoch 1266 – 1268 sa rozvinul škandál, keď sa Ode de Pougy, opátka z Notre Dame aux Nonnains, pokúsila zabrániť výstavbe baziliky svätého Urbana v Troyes. Keď sa pápež dozvedel o udalostiach, spustil vyšetrovanie arcidiakona z Luxeuil a dekana zo Saint-Étienne de Troyes.[9]:18 V marci 1269 pápež exkomunikoval Ode de Pougy a niekoľkých spolupracovníkov, ktorí jej pomáhali.[9]:22
Okolo roku 1300 bol Filipovi IV., francúzskemu kráľovi, daný odhad ročných príjmov kapituly 3619 libier.[4] Saint-Étienne sa stalo kráľovským kolégiom po smrti Jany I. Navarrskej, manželky Filipa IV., 2. apríla 1305.[6]
Počas Francúzskej revolúcie bola v roku 1790 kapitula zrušená a zbúraná v roku 1792.[5] Vitráže z kostola boli roztrúsené a teraz sa nachádzajú v rôznych súkromných a verejných zbierkach. Frangmenty štýlovo nadväzujú na mosanské emaily a vykazujú prechod od románskeho ku gotickému slohu.[10]:68
Stavba
Práce na kostole sa začali v roku 1157 a dokončené boli okolo roku 1171 – 1172. Kostol mohol byť navrhnutý slávnym majstrom André a podľa vzoru katedrály svätého Štefana v Sens. Bola to jedna z prvých gotických stavieb v južnom Champagne.[4] Bol postavený v areály grófskeho paláca, orientovaný k nemu v pravom uhle. Spájal sa priamo s grófskymi apartmánmi cez rečnisko pri vstupe do lode, ktorá bola lemovaná uličkami. Apsida mala chórovú ochodzu s jednou kaplnkou, na osi. Budova bola trojposchodová. Kostolu chýbal transept, ale bol lemovaný dvoma vyčnievajúcimi vežami. Z kostola sa nezachovalo nič okrem krásnej hlavice zachovanej v Musée des beaux-arts de Troyes.[4]
Henrich I. mal v úmysle z kostola urobiť nekropolu rodu Blois a pamätník jeho slávy.[4] Jeho manželka Mária zo Champagne (cca 1174 – 1204), zariadila, aby bola v kostole umiestnená veľkolepá hrobka pre Henricha I..[11]:79 Henrichovu hrobku podrobne opísal kanonik zo Saint-Étienne Jean Hugot v roku 1704 a možno ju vidieť na dvoch rytinách z kresby pred revolúciou. Hrob jeho syna Theobalda III. bol umiestnený na spoločnom podstavci s Henrychovým bližšie k oltáru.[12]:10 Obe hrobky boli premiestnené zo Saint-Etienne do katedrály sv. Petra a Pavla v Troyes, ktoré boli zničiné v roku 1793.[12]:202 V kostole boli sochy Márie Francúzskej a Školastiky zo Champagne (1172 – 1219).[3]:33 – 34 Saint-Étienne sa však nestalo nekropolou, ktorú Henrich plánoval. Mária zo Champagne bola pochovaná v katedrále svätého Štefana v Meaux. Henrich II. (1166 – 1197) bol pochovaný v Sainte-Croix de Saint-Jean d'Acre. Blanka Navarrská (zomrela v roku 1229) bola pochovaná v opátstve Argensolles. Ďaľší potomkovia boli pochovani v Pamplone, Provins a v Kláštore Clairvaux.[4]
Galéria
-
Hrobka Henricha I.
-
Biblia z kostola
-
Mária od Domenica del Barbieriho z kostola
-
Vitráž z kostola
Hodnostári zo Saint-Étienne
Hodnostári kapituly patrili k veľkým rodinám Champagne; teda prepošt Manassès je pravdepodobne Manassès II de Pougy, ktorý bol biskupom v Troyes v rokoch 1181 až 1190.[8] Poznáme mená niekoľkých týchto hodnostárov:[6]
- Dekan a arcidiakon 1157 – 1162 : Manassès de Villemaur
- Kantor 1162 – 1173 : Jean
- Dekan 1193 – 1203 : Herbert de Villemaur
- Dekan 1203 – 1206 : Herbert de Saint-Quentin
- Dekan 1206 : Etienne
- Kanonik 1209 : Dreux de Plancy
- Dekan 1212 – 1232 : Barthélémi
- Kantor 1227 – 1241 : Rainier de Saint-Quentin[13]
- Pokladník 1231 : Artaud de Nogent
- Dekan 1236–1276 : Milon de Bar-sur-Aube[n 1].
- Dekan 1276 – 1289 : Etienne de Luxeuil
- Dekan 1289 – 1298 : Garnier de Bricot
- Dekan 1298 – 1306 : Jean Osanne
- Dekan 1314 – 1334 : Arnoul de Châlons sur Marne
- Dekan 1337 – 1342 : Gautier d'Isle Aumont
- Pokladník okolo 1350 : Pierre d'Arcis[n 2]
- Dekan 1353 – 1374 : Jean Charlin dit de Barbonne
- Dekan 1374 – 1390 : Jean Buridan de Cambrai
- Dekan 1390 – 1397 : Etienne de Méry sur Seine
- Dekan 1397 – 1431 : Nicole le Bourgoing
- Arcidiakon 1426 : Jean Lesguisé[n 3]
- Dekan 1431 – 1438 : Jean du Chêne
- Dekan 1438 – 1439 : Lambert Milon
- Dekan 1439 – 1445 : Nicole Clément
- Pokladník 1444 – 1447 : Pierre Garnier[n 4]
- Dekan 1445 – 1475 : Jean Jacob
- Kantor 1472 – 1478 : Sébastien Mamerot
- Dekan 1476 – 1483 : Odard Hennequin
- Dekan 1483 – 1488 : Jean Pinette
- Dekan 1488 – 1509 : Jean de Vélu
- Dekan 1519 – 1527 : Pierre Jaquot
- Dekan 1527 – 1537 : Gilles Guillaume
- Dekan 1537 – 1562 : Yves Le Tartrier
- Dekan 1562 – 1565 : Antoine de Jours
- Dekan 1565 – 1590 : Yves le Tartrier[n 5]
- Dekan 1590 – 1591 : Jean le Maignan[n 6]
- Dekan 1591 – 1593 : Odard Hennequin
- Dekan 1593 – 1614 : Claude Paillot
- Dekan 1614 – 1634 : Nicolas de la Ferté[n 7]
Spomedzi kanonikov je najznámejší dramatik Pierre de Larivey, kanonik z roku 1587.
Poznámky
- ↑ Brat Pierra prvého z Bar, seigneur de Jaucourt ; spomína sa ako kantor zo Saint-Maclou à Bar-sur-Aube v roku 1226, kanonik katedrály v Troyes v roku 1230, arcidiakon zo Sézanne v roku 1260
- ↑ Biskup z Troyes v rokoch 1378 až 1395
- ↑ Biskup z Troyes v rokoch 1426 až 1450
- ↑ Pierre Garnier a Thierry Robichon, zároveň scholasticus boli v roku 1445 predmetom procesu za to, že napísali urážku na cti biskupa z Troyes Jean Lesguisé : pozri WALRAVENS-CREFF, Christelle. Insultes, blasphèmes ou hérésie ? Un procès à l’officialité épiscopale de Troyes en 1445. Bibliothèque de l'école des chartes, 1996, čís. 54, s. 485-507. Dostupné online.
- ↑ Synovec Antoine de Jours, predchádzajúceho dekana; v roku 1588 bol zástupcom generálneho štátu Blois
- ↑ Doktor teológie vyštudovaný na parížskej univerzite, farár v Saint-Jean de Troyes
- ↑ Alebo Laferté; bol chvályhodným opátom cisterciánskeho opátstva La Crête v diecéze Langres
Referencie
- ↑ www.lamop-intranet.univ-paris1.fr . . Dostupné online. Archivované 2015-12-22 z originálu.
- ↑ MCGEE MORGANSTERN, Anne; A. A. GOODALL, John. Gothic Tombs of Kinship in France, the Low Countries, and England. : Pennsylvania State Univ Press, 2000. ISBN 978-0271018591. S. 10. (anglicky)
- ↑ a b c d ABBÉ COFFINET. Trésor de Saint-Étienne. Troyes : Librairie Archéologique de Victor Didron, 1860. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k BAUDIN, Arnaud. Saint-Etienne de Troyes . 2006, . Dostupné online. Archivované 2015-12-22 z originálu. (francúzsky)
- ↑ a b c Chapitre de la collégiale Saint-Etienne. Troyes . BnF, . Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ a b c LAMAUVINIÈRE, Abel. Fiche de la collégiale Saint-Etienne de Troyes Collégiales – Base des collégiales séculières de France (816–1563) . 2015-09-13, . Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu. (francúzsky)
- ↑ CHURCH, Stephen; HARVEY, Ruth. Medieval Knighthood V: Papers from the Sixth Strawberry Hill Conference 1994. : Boydell & Brewer, 1995. Dostupné online. ISBN 978-0-85115-628-6.
- ↑ a b JUBAINVILLE, Henry Arbois de; PIGEOTTE, Léon. Histoire des ducs et des comtes de Champagne ...: Fin du catalogue des actes des comtes de Champagne, tables, etc. 1866. : A. Durand, 1866. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ a b COFFINET. Sceau de l'abbaye de Notre-Dame-aux-Nonnains de Troyes (douzième siècle). : on souscrit chez M. A. Forgeais, 1852. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ WIXOM, William D.; BOEHM, Barbara Drake. Mirror of the Medieval World. : Metropolitan Museum of Art, 1999. Dostupné online. ISBN 978-0-87099-785-3.
- ↑ EVERGATES, Theodore. Aristocratic Women in Medieval France. University of Pennsylvania Press. vyd. : , 2010. Dostupné online. ISBN 978-0-8122-0061-4.
- ↑ a b MORGANSTERN, Anne McGee. Gothic Tombs of Kinship in France, the Low Countries, and England. 2000. vyd. : Penn State Press. Dostupné online. ISBN 0-271-04317-2.
- ↑ LALORE, Charles. Collection des principaux cartulaires du diocèse de Troyes. 3. vyd. s.l. : s.n., 1878. Dostupné online. Kapitola Cartulaire de l'abbaye de Basse-Fontaine, s. 48 a 103 – 104. .
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kostel svatého Štěpána (Troyes) na českej Wikipédii, Collégiale Saint-Étienne de Troyes na francúzskej Wikipédii a Collegiate Church of Saint-Étienne (Troyes) na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk