Kovářův mlýn
Prírodná pamiatka
Štát	Česko
Región	Liberecký kraj
Okres	Semily
Lokalita	Košťálov
Nadmorská výška	350 – 358 m n. m.
Súradnice	50°34′25″S 15°23′44″V / 50,57361°S 15,39556°V / 50.57361; 15.39556
Rozloha	0,228 ha
Vznik	1. november 1990[1]
- Vyhlásil	Okresný národný výbor Semily
Správa	AOPK ČR
Kód AOPK ČR	1750
Kovářův mlýn Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Kovářův mlýn
Webová stránka: BioLib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Kovářův mlyn je prírodná pamiatka na západnom okraji obce Košťálov v okrese Semily. Nachádza sa na ľavom brehu riečky Oleška a jedná sa o starý bridlicový lom^[2] v nadmorskej výške 350 m n. m.^[3] Dôvodom ochrany je stratigrafické nálezisko skamenelín zo spodného permu, ktoré je navyše v Podkrkonoší pomerne vzácne, výnimkou sú skamenelé drevá na Novopakovsku.^[4]

Šírka samotného lomu je asi 20 metrov a výška odkryvov nepresahuje 5 metrov.^[4] Okrem samotného lomu zahŕňa lokalita lesný pozemok, ktorý zaberá väčšinu plochy. Starý mlyn dodnes stojí v susedstve pozemku aj s novo postavenými radovými garážami.^[5] V lokalite sa nachádzajú bežné druhy flóry a fauny, ktoré nie sú ochranársky významné. Význam spočíva vo skamenelinách.

História

Prvotný význam lokality bola ťažba tzv. horľavých lupkov, ktoré miestni obyvatelia ťažili až do začiatku 20. storočia.^[2] Horľavý lupok čiže bituminózna bridlica je vrstevnatý ílovec, ktorého hlavnou zložkou je kaolinit. Geologické a paleontologické práce tu začali už v polovici 19. storočia. Najvýznamnejšou osobnosťou, ktorá v tejto lokalite vykonávala výskum, bol profesor Antonín Frič (1883-1901) a svoje nálezy aj z Kovářovho mlyna publikoval v knihe "Fauna der Gakohle".^[4] Z miestnych sa do histórie zapísal učiteľ z Lomnice nad Popelkou Jan Benda (1855-1919), ktorý skameneliny venoval do radu múzeí.^[6]

Kovářov mlyn bol ako chránené územie vyhlásený 1. novembra 1990 ako chránený prírodný výtvor okresným národným výborom Semily. V roku 1994 bol prevedený do kategórie prírodná pamiatka okresným úradom Semily.^[7] O jeho významnosti svedčí aj to, že v roku 1997 bol cieľom exkurzie svetového herpetologického kongresu.^[8] Dnes sú skameneliny z Kovářovho mlyna vystavené v Národnom múzeum v Prahe alebo v Múzeu Českého Ráje v Turnove.^[4]

Prírodné pomery

Geológia

Z geologického hľadiska je oblasť z usadených hornín spodného permu až k hranici vrchného karbónu a patrí k vrchlabskému súvrstviu.^[2] Celá podkrkonošská panva preniká svoju väčšiu časťou na povrch a možno ju pozorovať v okolí Turnova a Jičína až k hronovsko-poříčskej poruche, kde je oddelená od vnútrosudetskej panvy. Vrchlabské súvrstvie má miestami mocnosť až 500 metrov a má transgresivny ráz. Obsahuje značné plochy šedých pieskovcov, prachovcov, bitúmenových ílovcov a sladkovodných ílovcov a bridlice známe ako fosiliferné obzory. Najvýznamnejší z vrchlabského súvrstvia je rudnický obzor, v ktorom leží Kovářov mlyn. Jedná sa o spodnú časť tohto súvrstvia, jeho priemerná mocnosť je 60 metrov a možno ho pozorovať až do vzdialenosti 30 km. Rudnický obzor zodpovedá humídnejšiemu klimatickému výskytu (vlhko s množstvom zrážok).^[9] Začiatkom permu (približne pred 300 miliónmi rokov) celú severnú časť podkrkonošskej panvy pokrývalo anoxické jazero, ktoré sa v teplej a vlhkej klíme značne rozšírilo. Po neskoršom znížení zrážok a vlhkosti toto jazero zaniklo a bolo zanesené hrubším materiálom z tokov.^[10]

Geologický význam Kovářovho mlyna je klasifikovaný ako geologická a paleontologická lokalita národného významu. Pre sledovanie Rudnického obzoru možno navštíviť aj ďalšie miesta v okolí, ako je kúpalisko v Košťálove alebo riečišťe Labe vo Vrchlabí, Hrabačov, Valteřice, Semily, Háje nad Jizerou a ďalšie miesta.^[6]

Skameneliny

V plytkej vode jazera, ktoré sa tu rozkladalo v období permu, zrejme bujnel život a zachoval sa v podobe skamenelín ako rastlín, tak živočíchov. Tieto nálezy pomohli osvetliť geologické pomery a stratigrafické pozície podkrkonošskej panvy.^[4]

Flóra

Ukážok vtedajšej flóry sa zachovalo len málo, ide pravdepodobne o splavné úlomky.^[4] Jedná sa predovšetkým o druhy papradí, prasličiek a ihličňanov. Zo zástupcov papradí je to Odontopteris subcrenulata, dlhšie Mixoneura sp., Callipteris conferta a Pecopteris sp. Z prasličiek môžeme nájsť Annularia sphenophylloides a ihličnanov Lebachia sp. a Ernestiodendron sp.^[6]

Fauna

Skameneliny živočíchov môžeme nájsť oveľa viac oproti pozostatkom rastlín. Malé bezstavovce ako je škeblovka rodu Pseudestheria tenella slúžili ako zdroj potravy pre lúčoplútve ryby, ktoré tu žili pravdepodobne v najväčšom počte. Z týchto rýb boli nájdené skameneliny druhu Paramblypterus rohani už v roku 1861 alebo dvojdyšná ryba Ctenodus tardus nájdená v roku 1889. Jeden exemplár Ctenodus tardus s dĺžkou 50 cm pochádza práve z Kovářovho mlyna. Z novších nálezov je to Neslovicella elongata (2010). Ďalšou evidovanou skupinou sú akantódy a druh Acanthodes gracilit (1848) alebo sladkovodné žraloky a druh Bohemiacanthus carinatus (1890). Zaujímavé sú nálezy fosílnych výkalov, ktoré majú na povrchu špirálové vinutie, spôsobené špirálovou riasou v črevách žralokov, a preto aj tieto nálezy môžeme radiť k druhu Bohemiacanthus carinatus. Vo vtedajšom jazere žili aj obojživelníky, nájdené boli nedospelé štádiá Ptyonius bendai (1895) a Melanerpeton sp (1990). Krokodílovitého obojživelníka reprezentuje Archegosaurus dyscriton (1838), ktorý bol v Košťálove tiež nájdený.^[6]

Ochrana a manažment

Prírodnú pamiatku Kovářův mlyn udržuje Liberecký kraj, ochranná zóna je 50 metrov^[11], lokalita nie je oplotená a je voľne prístupná. Ohrozenie Kovářovho mlyna spočíva v náletových drevinách, zberu geologického materiálu a v neposlednom rade aj odpadkoch, ktoré sa sem dostávajú z miest radových garáží.^[12] Dlhodobým cieľom je udržanie horninových odkryvov lomu. Starostlivosť stanovená Libereckým krajom zahŕňa predovšetkým odstraňovanie náletových drevín, zber odpadkov a kosba ruderálnych spoločenstiev.^[13] Táto prírodná pamiatka nie je medzi verejnosťou príliš známa, a preto turisticky málo navštevovaná.^[4]

Referencie

1. ↑ Stránky AOPK ČR . . Dostupné online. (po česky)
2. ↑ ^{a b c} LORENCOVÁ, Markéta. Geologické lokality - Kovářův mlýn . 26.6.2007, rev. 2010-10-22, . Dostupné online.
3. ↑ ZICHA, Ondřej. PP Kovářův mlýn . . Dostupné online.
4. ↑ ^{a b c d e f g} DVOŘÁK, Jiří. Časopis Krkonoše - Jizerské hory . KRNAP, 2009, . Dostupné online.
5. ↑ PP Kovářův mlýn . AOPK ČR, . Dostupné online.
6. ↑ ^{a b c d} Geopark Český ráj . Geopark Český ráj, . Dostupné online.
7. ↑ AOPK ČR. Právní dokumentace . . Dostupné online.
8. ↑ Plán starostlivosti pre prírodnú pamiatku Kovářův mlyn, Petr Havránek 2004, str. 53.
9. ↑ Geologická minulosť Českej republiky, Chlupáč I., 2011, str. 224.
10. ↑ VLASÁK, Jiří. Kámen a člověk . Geopark UNESCO Český ráj, . Dostupné online.
11. ↑ Přírodní památka Kovářův mlýn online. Liberecký kraj, cit. 2013-10-19. Dostupné online.
12. ↑ Plán starostlivosti pre prírodnú pamiatku Kovářův mlyn, Petr Havránek 2004, str. 3
13. ↑ Plán starostlivosť pre prírodnú pamiatku Kovářův mlyn, Petr Havránek 2004, str. 4

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Zoznam chránených území v okrese Semily

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kovářův mlýn

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Výnos Rady ONV Semily o zriadení chráneného územia
• Na stránke Český ráj.cz

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kovářův mlýn na českej Wikipédii.

Portál vedy o Zemi