Kráľovské Uhorsko Königliches Ungarn Királyi Magyarország ←  1541 – 1686  → vlajka znak
Motto: Regnum Mariae Patrona Hungariae
Geografia
Hlavné mesto	Bratislava
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie	Slováci, Nemci, Chorváti, Maďari, Rumuni, Rusíni, Srbi, Slovinci
Jazyky	latinčina, nemčina, slovenčina, chorvátčina, maďarčina, rumunčina, rusínčina, srbčina, slovinčina
Náboženstvo	rímskokatolícka cirkev, kalvinizmus, luteranizmus, pravoslávie, unitárstvo, judaizmus
Štátny útvar
Štátne zriadenie	absolutistická monarchia
Materský štát	Habsburská monarchia
Vznik	1541
Zánik	1686
Predchádzajúce štáty: Uhorsko Nástupnícke štáty: Uhorsko

Kráľovské Uhorsko (nem. Königliches Ungarn; maď. Királyi Magyarország) bol oficiálny názov pre územie, ktoré zostalo z bývalého územia Uhorska po dobytí dnešného Maďarska Osmanskými Turkami (dobytie sa uskutočnilo v rokoch 1536 – 1541). Názov sa postupne prestal používať koncom 17. storočia po znovudobytí bývalého územia Uhorska a znova sa začal používať názov Uhorsko/Uhorské kráľovstvo.

Kráľovskému Uhorsku zodpovedalo dnešné Slovensko (bez menších osmanských území na juhu stredného Slovenska), Burgenland, západné Chorvátsko, a priľahlé časti severozápadného a severovýchodného Maďarska, dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny a dnešného Rumunska. V dôsledku neustálych vojen s Osmanskou ríšou sa hranice neustále rôzne posúvali.

Z ostatných bývalých území Uhorska väčšina dnešného Maďarska a ostatné územia na juhu boli v čase existencie Kráľovského Uhorska priamou súčasťou Osmanskej ríše (ejálet, Budínsky pašalík) a v Sedmohradsku vznikol formálne nezávislý štát, ktorý bol v skutočnosti vazalom Osmanskej ríše.

Mapa Kr. Uhorska k roku 1572. (Poznámky: 1. Mapa je nepresná, 2. V nasledujúcich desaťročiach územie Kráľovského Uhorska často vyzeralo inak, predovšetkým nezahŕňalo územia v dnešnej Ukrajine, Rumunsku a severovýchodnom Maďarsku. ^[1][2])

Kráľovské Uhorsko bolo formálne neprerušeným pokračovateľom Uhorska, ale de facto išlo o provinciu habsburskej monarchie, teda Rakúska (Habsburgovci sa na uhorský trón dostali práve v čase vzniku Kráľovského Uhorska). Hlavné mesto bola Bratislava. Všetky podstatné udalosti, napríklad protihabsburské stavovské povstania, sa odohrávali na území Slovenska, ktoré tvorilo jeho jadro.

Kráľovské Uhorsko bolo vojensko-správne rozdelené na hlavné kapitanáty a územie chorvátsko-slavónskeho bána, pozri hlavný kapitanát (Kráľovské Uhorsko) a bán. Popri nich existovali tradičné stolice (župy), pozri stolica (územie).

Neformálne sa rozdeľovalo na Horné Uhorsko (zhodné s územím kompetenčne spadajúcim pod Hornouhorský hlavný kapitanát a Spišskú komoru) a od 60. rokov 16. storočia Dolné Uhorsko (ostatné územie neobsadené Turkami, okrem Chorvátska a Slavónska)

Literatúra

• Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 26 – 27.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kráľovské Uhorsko