Kremičitan alebo silikát je súhrnný názov skupiny chemických zlúčenín, ktorých molekula obsahuje kremičitanový anión. Kremičitanový anión je tvorený centrálnym atómom kremíka, ktorý tetraedricky obklopený štyrmi atómami kyslíka. Medzi kremičitany sa nezaraďujú zlúčeniny, kde je atóm kyslíka nahradený iným atómom (napr. atómom fluóru v hexaflourokremičitanoch ²⁻). V závislosti od stupňa polymerizácie sa kremičitanové anióny vyskytujú v molekulách jednak ako jednoduché anióny ⁴⁻, ale aj ako zdvojčatené ⁴⁻, prípadne zložitejšie reťazcové štruktúry (otvorené jedno/dvojvláknové reťazce, alebo uzavreté), pospájané do plošnej siete, prípadne ako trojrozmerné skelety. V zložitejších štruktúrach je niekedy atóm kremíka zastupovaný iným (napr. hliníkom, hlavne v prírodných zlúčeninách). Typ štruktúry závisí od bilancie kladných a záporných nábojov v molekule. Extrémnym prípadom je oxid kremičitý, ktorý sa niekedy považuje za priestorový silikát s nulovou bilanciou.

Väčšina kremičitanov je nerozpustná vo vode, jedinú výnimku tvoria jednoduché kremičitany alkalických kovov (Na₂SiO₃ - vodné sklo, kvapalné sklo a K₂SiO₃). Kremičitany vápenaté, hlinité, železité sú rozpustné v kyselinách a sú súčasťou prírodných minerálnych surovín pre priemysel stavebných hmôt. Všetky kremičitany možno rozpustiť v koncentrovaných roztokoch alkalických hydroxidov alebo za vysokých teplôt v ich taveninách. Kyslík a kremík sú najhojnešie prvky v zemskej kôre. Kremičitany sa často vyskytujú v prírode ako minerály nekovového vzhľadu a sú súčasťou veľkého počtu hornín. Okrem niektorých špecifických prípadov je väčšina magmy a vyvretých hornín prevažne silikátového zloženia.^[1]

Chemický portál

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.