A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Kremnica | ||
| mesto | ||
 Pohľad na mesto
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Žiar nad Hronom | |
| Región | Tekov[1][2][3], Pohronie[4] | |
| Vodné toky | Kremnický potok, Skalka | |
| Nadmorská výška | 550 m n. m. | |
| Súradnice | 48°41′59″S 18°54′57″V / 48,699722°S 18,915833°V | |
| Rozloha | 43,13 km² (4 313 ha) [5] | |
| Obyvateľstvo | 4 812 (31. 12. 2022) [6] | |
| Hustota | 111,57 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1328 | |
| Primátor | Martin Novodomec[7] (KDH) | |
| PSČ | 967 XX | |
| ŠÚJ | 516970 | |
| EČV (do r. 2022) | ZH | |
| Tel. predvoľba | +421-45 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Štefánikovo námestie 1/1 967 01 Kremnica | |
| E-mailová adresa | msu@kremnica.sk | |
| Telefón | 045 / 678 27 14 | |
| Fax | 045 / 674 25 05 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Kremnica | ||
| Webová stránka: kremnica.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Kremnica (nem. Kremnitz, maď. Körmöcbánya, lat. Cremnicium) je mesto ležiace v okrese Žiar nad Hronom. Už od 10. storočia sa v meste a okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. Mestský hrad v Kremnici je národná kultúrna pamiatka. V Kremnici sa uskutočňujú viaceré umelecké a športové podujatia slovenského a medzinárodného významu.
Polohopis
Mesto sa nachádza v Kremnických vrchoch, v severnej časti Tekova a okresu Žiar nad Hronom. Zo severu mestom preteká Kremnický potok, ktorý tu priberá viacero prítokov a údolím pokračuje južným smerom. Údolím vedú aj hlavné komunikácie – cesta I/65 na Martin a rovnakým smerom vedúca železničná trať.
Martin je vzdialený 50 km severne, Žiar nad Hronom 17 km južne.
Ulice
Angyalova, Banská cesta, Bystrická, Československej armády, Dolná, Galandov majer, J. Horvátha, S. Chalupku, Kollárova, Kutnohorská, P. Križku, Matunákova, Námestie SNP, Nová dolina, Partizánska dolina, Revolta, Rumunskej armády, Štefánikovo námestie, Ľ. Štúra, Továrenská, Ulica Jurka Langsfelda, Veternícka, Zámocké námestie, Zechenterova, Zlatá.
Vodné toky
V blízkosti Kremnice je prameň Kremnického potoka, ktorý cez mesto preteká. Dĺžka jeho toku po ústie do rieky Hron je 18,7 km. Pramene tohto toku sú v nadmorskej výške 990 m n. m. Má bystrinný charakter. Podobne ako ďalšie toky pretekajúce priľahlými územiami, má i Kremnický potok najväčší prietok začiatkom jari, vyššie položené územia v marci. Zvýšený prietok súvisí s topením snehu. Najnižšie vodné stavy dosahuje koncom leta.
Pre mesto Kremnica je významný termálny prameň, ktorý napája termálne kúpalisko Katarína. Prírodná voda je mierne rádioaktívna, silne mineralizovaná s liečebnými účinkami. Teplota vody pri prameni v hĺbke 900 m je 46 °C, teplota vody pri výtoku je 36 °C.
Symboly mesta
Symbolmi mesta sú erb, znak, vlajka (4 pruhy) a pečať. Erb Kremnice tvorí zlaté písmeno C (podľa sv. Katarína alebo iniciálka mesta), zlatá polovica ozubeného kolesa, červeno-biele pruhy rodu Arpádovcov a zlaté anjuovské ľalie.[8]
Dejiny
Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných ľudí vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana[9] privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí. Kremnické zlaté dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty).[10] Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a je jedným z mála, ktoré fungujú nepretržite doteraz od roku 1328. Vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince.
Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf (comes), ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica.
Privilégium z 1328 zabezpečovalo Kremnici rôzne výsady – obyvatelia (aj hostia) mali právo na banské podnikanie, slobodnú voľbu mestskej rady a richtára. Časť obyvateľstva mala domáci pôvod, prichádzali však aj osadníci z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska, Čiech (minciari z Kutnej Hory). K rozvoju mesta prispelo oslobodenie od kráľovského cla a získanie hrdelného práva (1400), právo mešťanov na výčap vína a varenie piva, trhové právo (1425), jarmočné právo (1695).[11]
Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Jej osídlenie bolo národnostne zmiešané, ale nemecký živel dominoval v kráľovských mestách až do roku 1608.
V meste bol postavený v rokoch 1765 – 1772 morový stĺp, jedna z posledných takýchto stavieb v bývalých habsburských krajinách.
Pri príležitosti inžinierskej konferencie v roku 1889 nainštaloval Bohuslav Križko v Kremnici mestské verejné elektrické osvetlenie.[12] V Bratislave sa ako zdroj trvalého verejného osvetlenia začala elektrina používať v rovnakom roku (1889) len na Továrenskej ulici avšak už 25. augusta 1878 v záhrade Grassalkovichovho paláca na slávnosti Spolku typografov rozsvietili 200 elektrických svietidiel. [13]
V roku 2019 bolo mesto Kremnica zapísané do zoznamu vypálených obcí na základe nového výskumu a požiadaviek zástupcov obcí a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB). [14]
Obyvateľstvo
Jazykové a etnické zloženie
údaje: [15]
Sčítanie 2011 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 5 601 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská-4903 | 88 % | |||
| nezistená-543 | 10 % | |||
| rómska-61 | 1 % | |||
| nemecká-45 | 1 % | |||
Sčítanie 2001 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 5 822 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská-5575 | 96 % | |||
| nemecká-69 | 1 % | |||
| česká-51 | 1 % | |||
| rómska-50 | 1 % | |||
| nezistená-48 | 1 % | |||
Sčítanie 1991 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 7 130 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská - 6748 | 95 % | |||
| nemecká-148 | 2 % | |||
| rómska-86 | 1 % | |||
| česká-73 | 1 % | |||
| maďarská-36 | 1 % | |||
Sčítanie 1930 (národnosť v %):