A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kritios alebo Kritias (starogr. Κριτίος, Κριτίας) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[2][3]
Sochár Kritios pochádzal pravdepodobne z Atén. Aktívny bol približne v rokoch 480 až 460 pred Kr. Z jeho nezachovalých sôch je známych šesť podstavcov objavených v Atike, ktoré signoval spolu s Nésiótom.[4][2] Zo starovekých autorov nám správu o jeho sochárskom diele, súsoší Tyranobijcov, ktoré stálo v Aténach, zaznamenal v 2. storočí cestovateľ Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku: „Neďaleko potom stojí Harmiodos a Aristogeitón, ktorí zabili Hipparcha. Aký bol dôvod a spôsob, akým čin vykonali, povedali už iní. Z týchto sôch sú jedni dielom Kritiovým, staršie vytvoril Anténor.“[5]
Vytvorením nového súsošia Tyranobijcov Harmodia a Aristogeitóna, ktoré malo nahradiť súsošie od Anténora, boli Kritios a Nésiótes poverení v roku 477 pred Kr.[2] Pôvodné Anténorovo dielo, ktoré stálo na aténskej agore, dal Xerxes I. v roku 480 pred Kr. previesť do Perzie a do Atén sa vrátilo až za vlády Seleukovcov.[6] Je známych niekoľko rímskych kópií tohto súsošia.[2]
Kritios a Nésiótes sa ešte prísne pridŕžali predpisov dórskej bronziarskej školy.[6] Staroveký spisovateľ Lukianos, ktorý sa v mladosti venoval sochárstvu, uvádza, že niektorí rečníci sú pri prejavoch meraví ako Kritiove a Nésiótove sochy.[6] Vo vývine gréckeho sochárstva sa síce tieto sochy časovo zaraďujú už do novej epochy,[7] ale z dôvodov konzervatizmu zachovávajú ešte zčasti tradičný archaický štýl. Na základe tohto štýlu sa Kritiovi pripisujú aj ďalšie sochy, medzi ktoré patrí napr. Kritiov chlapec, zhotovený približne v roku 480 pred Kr., objavený v Aténach.[1]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 81.
- ↑ a b c d Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 400.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 367.
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 846, IG I³ 847, IG I³ 848, IG I³ 849, IG I³ 850, IG I³ 851
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 37.
- ↑ a b c José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 76.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 241.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kritios
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk