Krupinská planina

	Krupinská planina; (Krupinská výšina)
	geomorfologický celok
Štát	Slovensko
Regióny	Banskobystrický, Nitriansky
Okresy	Veľký Krtíš, Zvolen, Krupina, Levice
Nadradená ; jednotka	Slovenské stredohorie
Susedné ; jednotky	Štiavnické vrchy; Pliešovská kotlina; Javorie; Ostrôžky; Juhoslovenská kotlina; Podunajská pahorkatina
Podradené ; jednotky	Bzovícka pahorkatina; Dačolomská planina; Modrokamenské úboče; Závozská vrchovina
Súradnice	48°17′0″S 19°12′0″V / 48,28333°S 19,20000°V
Najvyšší bod	Kopaný závoz
- výška	775 m n. m.
Rozloha	853 km² (85 300 ha)
Geologické zloženie	neovulkanity
	Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska Poloha v rámci Slovenska
	Krupinská planina na mape geomorfologických celkov Krupinská planina na mape geomorfologických celkov
	Wikimedia Commons: Krupinská planina
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°17′0″S 19°12′0″V / 48,28333°S 19,20000°V

Krupinská planina alebo staršie Krupinská výšina je geomorfologický celok v rámci Slovenského stredohoria.

Vymedzenie

Na východe susedí pohorie Ostrôžky, severným smerom leží Javorie a Pliešovská kotlina. Severozápadným smerom nadväzujú Štiavnické vrchy, západne krajina klesá do Podunajskej pahorkatiny. Južný a juhovýchodný okraj lemuje Juhoslovenská kotlina.^[1]

Delenie

Krupinská planina sa člení na 4 podcelky:^[1]

Charakteristika

Je sopečného pôvodu a má ráz plošiny. Najvyšší vrch je 775 m n. m. vysoký Kopaný závoz neďaleko obce Senohrad, ktorý je však pre polohu vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť neprístupný.^[2] Nad 700 m n. m. dosahuje len niekoľko málo vrchov v Závozskej vrchovine na hranici s Ostrôžkami, pomerne časté sú však vrcholy nad 500 m n. m. Nad obcou Horné Plachtince sa nachádza vrch Španí laz s vysielačom a chatou na vrchole.

Smerom na juh sa objavujú hlboké údolia a planina sa postupne znižuje. Územie odvodňujú málo vodnaté vodné toky, ktoré patria do povodia Ipľa. Medzi významné patrí Krtíš, Tisovník, Stará rieka, Krupinica a Litava.

Planina patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti, čo umožňuje rast teplomilnej flóry. V južnej časti sú vhodné podmienky na pestovanie viniča a zasahuje tu Stredoslovenská vinohradnícka oblasť. Územie je charakteristické laznícke osídlenie, čomu zodpovedá aj obhospodarovanie územia. Úrodné pôdy sú len na južnom okraji, planiny sú hojne využívané na pestovanie ovocia a pastiersky chov dobytka a oviec. Lesy sú predovšetkým hrabové a dubové.

Referencie

↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krupinská planina

Externé odkazy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[GCS-1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[2] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[1]

[2]