cievnaté rastliny
Lekno biele (Nyphaea alba).
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Plantae) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae)
Synonymá
Angiospermatophyta, Magnoliophyta
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Krytosemenné rastliny (iné názvy: krytosemenné^[1], kvitnúce rastliny^[2], kvetnaté rastliny; lat. Angiospermae, Angiospermatophyta) alebo magnóliorasty (Magnoliophyta) sú veľký taxón rastlín. Sú to semenné rastliny, ktoré majú semená ukryté v plode. Vzniku plodu predchádza obojpohlavný alebo jednopohlavný kvet.

Vnútorná systematika

Taxón sa tradične delí na dve triedy:
krytosemenné rastliny:

• dvojklíčnolistové rastliny (Dicotyledonopsida) = magnóliokveté/magnólie (Magnoliopsida)
• jednoklíčnolistové rastliny (Monocotyledonopsida) = ľaliokveté/ľalie (Liliopsida)

Odlišná je klasifikácia podľa systému APG IV (porov. ^[3] a systém APG IV), pretože sú v nej dvojklíčnolistové rastliny rozdelené na viacero samostatných taxónov, medzi ktoré je kvázi uprostred "vnorený" taxón jednoklíčnolistové rastliny. Konkrétne systém vyzerá takto:
krytosemenné rastliny (Angiospermae/Magnoliophyta):

• rad amborelotvaré (Amborellales)
• rad leknotvaré (Nymphaeales)
• rad austrobejliotvaré (Austrobaileyales)
• Mesangiospermae:
  • magnoliidy - delenie pozri v príslušnom článku
  • rad zelenokvetotvaré (Chloranthales)
  • jednoklíčnolistové rastliny - delenie pozri v príslušnom článku
  • rad rožkatcotvaré (Ceratophyllales)
  • pravé dvojklíčnolistové rastliny - delenie pozri v príslušnom článku

Životný cyklus

V semene krytosemennej rastliny je uložené embryo. Za vhodných podmienok začne semeno klíčiť a vyrastá z neho diploidný sporofyt. V prvom štádiu vývoja klíčiaceho semena sa objavujú klíčne listy, ktorých počet býva niekedy použitý ako základ klasifikácie krytosemenných rastlín (na jedno- a dvojklíčnolistové rastliny).

V čase pohlavnej dospelosti sa na rastline, sporofyte, utvoria kvety. Zrastením viacerých samičích pohlavných orgánov - výtrusníc - vzniká vajíčko (prostredná výtrusnica) a vajíčkové obaly (ostatné výtrusnice). Obaly vajíčka - integumenty - sú dva, vzácnejšie jeden, a obrastajú celé vajíčko. Na vrchole však zostáva nezrastený otvor - peľový vchod. Vajíčko je chránené plodolistami, ktoré niekedy zrastajú a vytvárajú piestik. V jednom piestiku sa môže nachádzať aj viac vajíčok. Vajíčka sú spojené s tzv. placentou vajíčkovou šnúrou.

V mnohobunkovom vajíčku vzniká jedna veľká bunka - materská bunka zárodočného mieška. Tá vstupuje do redukčného (meiotického) delenia, po ktorom vzniknú 4 haploidné bunky. Tri z nich zaniknú, štvrtá, sa nazýva jednobunkový mladý zárodočný miešok. V ňom prebehnú 3 mitotické delenia a vznikne tak 8-jadrový 7-bunkový útvar. V jeho strede vzniká diploidné centrálne jadro, k hornému koncu útvaru sa premiestni vajcová bunka - ooseféra. Ostatné bunky sa rozdeľujú na synergidy a antipódy.

Samčie pohlavné orgány sú tyčinky. V tyčinkách vznikajú peľové komôrky a v nich peľové zrnká. V čase zrelosti sa peľové zrnká skladajú z jednej vegetatívnej a jednej generatívnej bunky, alebo z jednej vegetatívnej a dvoch generatívnych buniek. Peľové zrnko sa musí nejakým spôsobom dostať na bliznu piestika (za pomoci vetra, živočíchov...). Tento proces na nazýva opelenie. Na blizne začne peľové zrnko klíčiť a vzniká peľové vrecúško. To preniká až k vajíčku. Jedna generatívna bunka oplodní vajcovú bunku, z nej vznikne zygota a postupným mitotickým delením zárodok budúcej rastliny (embryo). Druhá generatívna bunka oplodní centrálne jadro, ktoré je však už pred oplodnením diplodiné, preto oplodnením vzniká triploidná bunka, z ktorej sa utvorí triploidný tzv. sekundárny endosperm. Vajíčko sa postupne zmení na semeno a plodolisty na oplodie. Antipódy a synergidy zaniknú. Blizna a čnelka a nepodieľajú na vzniku plodu a väčšinou tiež zaniknú.

Zdroje