Kultúra Suciu de Sus alebo skupina Suciu de Sus (v Maďarsku nazývaná felsöszöcsská kultúra/skupina) bola kultúra v strednej bronzovej dobe v severovýchodnom Maďarsku, Podkarpatskej Rusi, severozápadnom Sedmohradsku a na východnom Slovensku (Východoslovenská nížina). Je súčasť okruhu (kultúrneho komplexu) juhovýchodných popolnicových polí.

Pomenovaná je podľa náleziska Suciu de Sus v Sedmohradsku.

Vyvinula sa sčasti z otomanskej kultúry.

Stavala tellovité osady na brehoch riek a na vyvýšeninách s nadzemnými príbytkami. Pochovávala v mohylách a v žiarových popolnicových a jamových hroboch. Sú pre ňu typické žiaroviská v tesnej blízkosti žiarových hrobov a keramika s kurvolineárnymi výzdobnými motívmi vyplnenými bielou inkrustáciou.

Slovensko

Náleziská sú najmä žiarové pohrebiská Bracovce, Budkovce, Zemplínske Kopčany, Veľké Raškovce, Viničky. Vo Veľkých Raškovciach sa v hrobe z 15. stor. pred Kr. našla amfora, na ktorej je zobrazený epický príbeh, ktorý sa prekvapivo zhoduje s Homérovým opisom pohrebu Patrokla. Je to najstarší príklad napodobenia starogréckeho prvku v kultúrach súvekej strednej Európy.