A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kultúrna stredoslovenčina (iné názvy: kultúrna stredná slovenčina, stredoslovenská kultúrna slovenčina) bol variant kultúrnej predspisovnej slovenčiny - nekodifikovaná nadnárečová forma slovenčiny od vrcholného stredoveku do konca 18. storočia, ktorá vznikla na západnom Slovensku na základe stredoslovenských nárečí, reči mešťanov a domácej drobnej šľachty.
V písanej podobe vznikla a vyvíjala sa v stredoslovenskej oblasti na základe ústnych kultúrnych prejavov, ktoré svojím vznikom siahajú do 11. stor. V 13.-14. storočí ju v mestskom a zemianskom prostredí prezentovali ústne verejné žánre (rokovania, verejné vyhlásenia a pod.). Súvislé texty sú doložené od 16. storočia. Kultúrnu stredoslovenčinu najčastejšie reprezentujú dokumentárne a literárne žánre. Zo začiatku 17. storočia je známy aj tlačený text (Ostrihomský rituál, 1625). Na rozhraní 18. a 19. storočia sa rozšírilo organizované zbieranie stredoslovenského slovesného folklóru a inej ústnej literárnej tvorby. Záznamy v prvej polovici 19. storočia vyšli tlačou (J. Čaplovič, P. J. Šafárik, J. Kollár).
Jazyk písomností aj tlačí v tomto kultúrnom útvare predspisovnej slovenčiny odráža nadnárečový úzus vzdelanej stredoslovenskej honorácie (kňazov, notárov, správcov a podobne) alebo zemanov. Tento úzus geneticky súvisí s exponovanými stredoslovenskými nárečiami najmä v severozápadnej časti stredného Slovenska, t. j. s nárečiami na dolnej Orave, v Liptove, Turci a na okolí Zvolena. Texty charakterizuje výskyt starších i novších stredoslovenských zvláštností (napríklad l za dl a tl, prípady rat-, lat-, v nominatíve plurálu v slovách prestieralá, lakeť, ražeň, hajdúsi) i mladších osobitostí (napríklad výskyt ä, dvojhlások ie, uo, ia, mäkkých spoluhlások ď, ť, ň, ľ, tvary dobruo, dobrieho). V niektorých textoch sa možno stretnúť aj s javmi charakteristickými pre juhovýchodný areál strednej slovenčiny (dobrího, chodímd). Vyskytujú sa aj javy českého pôvodu (toho dne, když, pak a iné) a v lexike aj slová z latinčiny, nemčiny a maďarčiny.
Na ústnej forme kultúrnej stredoslovenčiny založil Ľudovít Štúr svoju kodifikáciu slovenčiny.
Zdroj
- presun z článku dejiny slovenčiny
Ďalšia literatúra
- kultúrna stredoslovenčina. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 252 – 253.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk