Kuna skalná
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) živorodé (Theria) Nadrad (superordo) placentovce (Eutheria) Rad (ordo) mäsožravce (Carnivora) Podrad (subordo) suchozemské (Fissipedia) Čeľaď (familia) lasicovité (Mustelidae) Rod (genus) kuna (Martes) Druh (species) kuna skalná (Martes foina)
Vedecký názov
Kuna skalná Erxleben, 1777
Rozšírenie kuny skalnej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Kuna skalná^[1] (zastarano: kuna domáca^[2]; lat. Martes foina) je mäsožravec z čeľade lasicovité (Mustelidae). Obýva Palearktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 47,6 % územia.^[1]

Vzhľad

Oproti kune lesnej (Martes martes) je kratšia, má okolo 45 cm, ale je robustnejšia, dosahuje hmotnosť až do 2 kg. Srsť má sivobielu, hrdelná škvrna je biela alebo len slabo žltavá (na rozdiel od kuny lesnej, ktorá má hrdlo a dolnú časť krku žltkovo-žltú), dolu sa vidlicovito rozdvojuje a siaha až na vnútornú stranu predných nôh. Okraje uší má biele, špičku ňucháča ružovo sfarbenú. Chvost je menší menej osrstený, na konci mierne zahrotený a tmavší. Tlapky na nohách sú osrstené len slabo, takže v stope vynikajú aj brušká chodidiel. Ostré pazúry na prstoch jej umožňujú šplhanie sa aj po zdanlivo hladkých skalách.

Výskyt

Je teplomilnejšia než kuna lesná a jej rozšírenie zasahuje viac na juh.^[3] Žije v južnej a strednej Európe, v európskej časti Ruska, v Strednej Ázii, v severnej Indii, Tibete a Nepále. Kuna skalná obýva okraje lesov, skalnatý terén, staré zrúcaniny budov, kôlne. Je to typický samotár, úkryt môže mať aj v skalnej štrbine, stromovej dutine alebo v nore po nejakom hlodavcovi.^[4] V Európe žije obvykle v blízkosti ľudských stavieb, a to aj v centrách veľkých miest. V mestách vyhľadáva povaly, opustené budovy, šachty a podobné objekty. Živí sa tu potkanmi, holubmi aj odpadkami. Známa je tiež návštevami chát a chalúp, v ktorých ničí izoláciu, zanecháva trus i zvyšky potravy, ľuďom môžu vadiť tiež hlučné aktivity kún v období párenia. Občas sa vyskytuje aj v lese a šplhá po stromoch, avšak ide o zriedkavé prípady, lebo tu sa darí jej príbuznej kune lesnej.

Rozšírenie na Slovensku

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 205 (47,6 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 16, 3,7 %) v nadmorských výškach 100 (Leles) – 1 600 m n. m. (Tále).^[1]

Potrava

Jej hlavnou potravou sú myši a zvlášť obľubuje vajcia vtákov. Loví aj potkany, zajace a domácu hydinu. Rada navštevuje ovocné sady. Požiera hmyz, dážďovky, obojživelníky i plazy. Často vyhrabáva zo zeme larvy a kukly čmeľov a ôs.

Rozmnožovanie

Samčeky a samičky sú spolu len počas párenia v letnom období. Vtedy sa ozývajú pri ľúbostných hrách typickým prskavým škrekotom a pišťaním. Samica je gravidná 9 mesiacov. Sedem mesiacov trvá skrytá, takzvaná predĺžená brezivosť a až potom sa zárodok implantuje – uhniezdi v maternici a okamžite sa vyvíja. Samičky rodia od februára^[3] v priebehu apríla až mája^[5] 2 až 6 slepých mláďat, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Osamostatňujú sa na jeseň, keď ich vodí len matka. Pohlavne dospievajú v 3 rokoch. Kuna sa dožíva približne 10 rokov.^[3]

Galéria

• 
• 
• 
• 
  Kostra

Referencie

Literatúra

• MICHAELLI, Lorenzo. Naše šelmy. Žilina : Knižné centrum, 1999.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuna skalná
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kuna skalná

Externé odkazy

• Kuna skalná na iucnredlist.org, verzia 2017.1., prístup 25. júna 2017