Kuriatko jedlé

	kuriatko jedlé
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	huby (Fungi, Eumycota)
Oddelenie	bazídiové huby (Basidiomycota)
Trieda (classis)	Basidiomycetes
Podtrieda (subclassis)	Agaricomycetidae
Rad (ordo)	kuriatkotvaré (Cantharellales)
Čeľaď (familia)	kuriatkovité (Cantharellaceae)
Rod (genus)	kuriatko (Cantharellus)
Druh (species)	kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius)
Vedecký názov
	Cantharellus cibarius; Fries, 1821
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kuriatko jedlé (do roku 1954: kuriatka obyčajné^[1] alebo líška jedlá^[2]; ľudové názvy pozri nižšie; lat. Cantharellus cibarius) je veľmi chutná a vyhľadávaná jedlá huba.

Ľudové názvy

kurence, kurčatka, kuriačky, kuríčky, kuročky, kurky, kuriaše, kuriače, kohútky, lišky, lišočky, lišovky, kozačky, herhubky, hrajhubky, hajdahubky, hubky, červené hubky, tanečnice ^[3]

Opis

Kuriatko má klobúk široký 1 až 7 cm, v mladosti mierne klenutý, neskôr plochý a napokon prehĺbený, s laločnato zvlneným okrajom. Najprv býva žĺtkovo-žltý, neskôr blednúci, holý, matný.

Hlúbik je dlhý 3 až 6 cm, 0,8 až 2,5 cm hrubý.

Dužina je bledožltá, pevne mäsitá, má príjemne korenistú vôňu a chuť.

Výskyt

Rastie v listnatých aj v ihličnatých lesoch, zvyčajne vo veľkých húfoch, od mája do novembra.

Praktický význam

Je to výborná jedlá huba, známa na celom svete.^[4] Výsledky klinických štúdií u tejto huby preukázali, že zlepšuje videnie, podporuje trávenie, lieči infekcie dýchacej a tráviacej sústavy, a že má aj dobré výsledky v boji proti nádorovým ochoreniam.^[5]

Referencie

DERMEK, Aurel. Atlas našich húb. 3. vyd. Bratislava : Obzor, 1979. 439 s.

↑ NOVACKÝ, J. M. Názvy tržných jedlých húb. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1954, roč. 2, čís. 10, s. 292 – 300. Dostupné online . ISSN 0560-3048.
↑ líška jedlá. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 305.
↑
↑ Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 162.
↑ Vladimír Antonín, Ivan Jablonský, Václav Šašek, Zuzana Vančuříková. Huby ako liek. Praha : Ottovo nakladatelství, 2013. ISBN 978-80-7451-258-2. S. 72.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuriatko jedlé
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kuriatko jedlé

Tento článok týkajúci sa húb je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] NOVACKÝ, J. M. Názvy tržných jedlých húb. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1954, roč. 2, čís. 10, s. 292 – 300. Dostupné online . ISSN 0560-3048.

[2] íška jedlá. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 305.

[3] ↑

[:162-4] Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 162.

[:72-5] Vladimír Antonín, Ivan Jablonský, Václav Šašek, Zuzana Vančuříková. Huby ako liek. Praha : Ottovo nakladatelství, 2013. ISBN 978-80-7451-258-2. S. 72.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]