Kurikulum je súhrnná informácia o vzdelávacích zámeroch, hovorí komplexne o vyučovaní alebo o vzdelávacom procese a jeho dôležitých bodoch, o realizácii a výsledkoch. Prekračuje rámec učebných osnov a učebného plánu. Súčasťou kurikula sú informácie o učebných cieľoch, obsahu učiva, organizácii učiva, o vyučovacích a študijných metódach a prostriedkoch, o spôsobe kontroly a hodnotenia. Kurikulum odpovedá na otázky : koho, prečo, v čom, ako, kedy, za akých podmienok, s akými očakávaniami, budeme vzdelávať.

Členenie kurikula

• z hľadiska obsahu
  • plánované – učebné osnovy, plán, ciele, predpokladaný obsah a organizácia, formy a metódy, dohodnutý spôsob kontroly a hodnotenia
  • realizované – realizovaný priebeh obsahu, metód, foriem, kontrola a hodnotenie, miera odchýlky od plánovaného
  • osvojené – naplnenie plánovaných cieľov, miera osvojenia obsahu kurikula

• z hľadiska účelovej učebnej činnosti
  • formálne – komplexný projekt k získaniu uznávaných certifikátov a kvalifikácií
  • neformálne – ciele a obsahy k doplneniu formálneho vzdelávania – získavané z neformalizovaného prostredia
  • informálne – skryté – patria sem vzdelávacie klíma – vzťahy, image, podniková kultúra

• z hľadiska zamerania kurikula
  • na predmetný prístup – projektovaný vzdelávací proces, zameraný špecificky podľa logiky vyučovanej disciplíny
  • na praktickú orientáciu – predávané znalosti a zručnosti majú konkrétny, merateľný cieľ
  • na rozvoj osobnosti – iniciatíva, kreativita, komunikácia, tímová práca, nesenie rizika
  • na sociálne záujmy a potreby – zamerané na utváranie sociálnych postojov a väzieb

• z hľadiska zamýšľaného poňatia kurikula
  • zamýšľané – plánované, projektované, vytvárané, vypracované
  • skryté – vzniknuté pri realizácii vplyvom prostredia, kultúry vzťahu medzi študujúcimi, vzťahu študujúcich k lektorovi, študujúcich k predmetu, inštitúcii,...

• z hľadiska prístupu
  • inštrukcionistické – jednoznačne určené, lineárne, systematické (učenie je pasívne, učiteľ učí, demonštruje, vysvetľuje, žiak kopíruje a integruje, obsah učenia je chápaný ako uzatvorený systém znalostí a prvkov)
  • konštruktivistické – založené na situáciách, ktorých výsledky nie je možné predvídať ( učenie je aktívne, konštruktívne, výsledky sa nedajú predpovedať, študent hrá aktívnu rolu, určuje si ju sám. Učiteľ je poradca, pomáha stanovovať učebný proces. Obsah učenia a znalostí nie je definovaný)

• z hľadiska vzdelávacieho konceptu – kurikulum pre
  • ďalšie vzdelávanie – zamerané na získavanie znalostí, lineárne doplnenie učenia v priebehu života
  • pre celoživotné učenie – pre obnovovanie a získavanie kompetencií v novom kontexte ( spojenie medzi znalosťami získanými v počiatkoch vzdelávania a znalosťami získanými neskôr a medzi teoretickými a praktickými znalosťami.)

Tvorba kurikula

Školské kurikulum je jednoznačnejšie ako vo vzdelávaní dospelých ( musia sa chovať trhovo a hľadať na vzdelávacom trhu miesto pre svoje uplatnenie). Dospelý si vyberá vzdelávanie podľa vlastných potrieb, nepodlieha vzdelávaciemu nátlaku. Pri tvorbe kurikula platí :

• čím vyššie je počiatočné vzdelanie, tým väčší prospech môže mať človek z ďalšieho vzdelávania počas celého života
• profesijná príprava je stálou investíciou do základu kvalifikácie
• profesijná príprava je nástrojom adekvátnej úrovne zamestnateľnosti, adaptability, schopnosti orientovať sa a prispôsobovať sa zmenám v živote
• v počiatočnej profesijnej príprave musí človek získať :
  • zručnosti – čítať, písať, počítať, vedieť sa učiť, organizovať činnosť, zodpovednosť
  • kľúčové kompetencie, použiteľné v rámci profesijných skupín, schopnosti aplikácie kompetencií