Kurská magnetická anomália (rus. Курская магнитная аномалия) často označovaná skratkou KMA je oblasť v Ruskej federácii, čiastočne na východnej Ukrajine, bohatá na železnú rudu. Zaberá časti Kurskej, Belgorodskej, a Oriolskej a Voronežskej oblasti. Samotná kurská panva presahuje aj do ďalších oblastí a zaberá asi 160 000 km². Ložiská sa nachádzajú v línii dlhej asi 850 a širokej približne 40 – 100 km. Južne pokračuje do obdobných ložísk pri Kremenčugu a ďalej až do oblasti krivojrožskskej rudnej zóny^[1] Kurská magnetická anomália je najväčšou magnetickou anomáliou zaznamenanou na Zemi^[2].

Bola objavená už v 18. storočí pri mapovaní oblasti Petrom Inochodcevom. Významné ložiská železných rúd však boli objavené až v 20. a 30. rokoch 20. storočia pod vedením Ivana Gubkina. Cieľom tohto výskumu bola pôvodne ropa.

Geológia

Kurská magnetická anomália sa nachádza v prekambrickom Voronežskom masíve. Väčšina jeho prekambrických hornín je na ňom hlboko pochovaná, jeho východná časť však vychádza na povrch v doline rieky Don. Kurská skupina geologicky zodpovedá horninám Krivojrožskej skupiny, je však intenzívnejšie metamorfovaná. Na zvrásnené prekambické horniny nasadaju na severe horniny devónu, na juhu karbónu v strede oblasti jurské sedimenty.

Rudné polohy reprezentujú železné kvarcity, ktoré tvoria strednú formáciu, obklopené kryštalickými bridlicami, rulami, polohami vápencov a granitoidných intrúzií vrchnej a spodnej formácie. Vrchnú formáciu tvoria diskordantne nasadajúce fylity, zlepence a vápence. Horizonty na rudu bohatých hornín sú asi 200 m hrubé a nachádzajú sa od 30 do 350 m pod povrchom. V ich podloží možno nájsť premenené pieskovce, fylity a svory, ruly a migmatity spodnej formácie. Celá oblasť je intenzívne zvrásnená a postihnutá zlomovou tektonikou^[3]. Najvýznamnejšími rudami sú magnetit, hematit a siderit. Ruda obsahuje priemerne od 26 do 46 % železa. V regióne sa podľa dnešných predstáv nachádza asi 25 Mt stredne kvalitnej rudy s obsahom Fe 32-37 % a 30 Mt rúd s obsahom 52-66 % Fe. Bilančné zásoby sú odhadované na 40 miliárd ton^[4]. Situované sú v dvoch rovnobežných SZ – JV sa tiahnúcich pruhoch. Východný 1 – 60 km široký pás sa tiahne asi 400 km medzi mestami Valujky na juhovýchod k Starému Oskolu, Ščigrám a východne od Kurska k mestu Oriol. Západný pás je asi 600 km dlhý a 2 – 40 km široký, tiahne sa od mesta Vovčansk na juh k Belgorodu, Ľgovu a západne od Kurska k Boljatinu na severe.

Ťažba

Ložiská železných rúd, geneticky zaraďované medzi páskované železné rudy, boli objavené 7. apríla 1923 v blízkosti mesta Ščigry v hĺbke 167 metrov. V roku 1935 sa začalo s výstavbou prvých overovacích štôlní. Prieskumná ťažba následne prebiehala iba hlbinným spôsobom, v decembri bolo vyťažených prvých 35 ton rudy. V 40. a začiatkom 50. rokov prieskum pokračoval. Bola odkrytá väčšina povrchových banských diel. Prvý kombinát na úpravu rudy bol uvedený do prevádzky v roku 1956.

Územie Kurskej anomálie je rozdelené na niekoľko banských oblastí, niektoré z nich sa vymykajú administratívnemu deleniu sú to: Lebedinská, Michailovská, Stojlenská, Korobkovská, Jakovlevská, Pogremecká, Novojaltijská a Boľšetroická železnorudná oblasť. Významnými banskými a spracovateľskými mestami sú tu Gubkin, Železnogorsk, Starij Oskol, Stroiteľ, Šebekino, Dimitrovsk a ďalšie. Ruda sa tu ťaží prevažne povrchovým spôsobom (napr. v Stojlenskej, Lebedinskej a Michajlovskej rudnej oblasti) zatiaľ čo v iných (napr. Korobkovská rudná oblasť) sa ťaží banským spôsobom.

Najväčším povrchovým lomom Kurskej magnetickej anomálie je v súčasnosti Lebedinskij, medzi mestami Gubkin a Starij Oskol. Má hĺbku 350 metrov (z toho takmer 150 pod úrovňou hladiny mora), od roku 1971 tu bola vyťažená viac než miliarda ton železnej rudy.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kurská magnetická anomália

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kurská magnetická anomálie na českej Wikipédii.

Portál vedy o Zemi