Kurt Alder
nemecký fyzik
Narodenie	10. júl 1902 Königshütte, Poľsko
Úmrtie	20. jún 1958 (55 rokov) Kolín nad Rýnom, Nemecko
Odkazy
Commons	Kurt Alder
Chemický portál  Biografický portál

Kurt Alder (* 10. júl 1902, Königshütte, Poľsko – † 20. jún 1958, Kolín nad Rýnom, Nemecko) bol nemecký chemik. Spolu s Ottom Dielsom v roku 1950 získali Nobelovu cenu za ich prácu o syntéze diénov známu aj ako Dielsova-Alderova reakcia, ktorá sa používa pri syntéze cyklických organických látok.^[1]

Životopis

Narodil sa v priemyselnej štvrti Königshütte v Hornom Sliezsku, kde aj navštevoval základnú školu. Po prvej svetovej vojne odišiel do Berlína, pretože časť, v ktorej žil sa vrátila pod správu Poľska. Od roku 1922 študoval na Humboldtovej univerzite v Berlíne a neskôr na Univerzite Christiana Alberta v Kieli. Tu v roku 1926 získal doktorát za prácu Über die Ursachen der Azoester-reaktion (On the causes of the azoester reaction). Na univerzite sa spoznal so svojim učiteľom Ottom Dielsom. V 1930 bol Alder prednášajúcim chémie a v roku 1934 sa habilitoval. V roku 1936 opustil Kiel, aby sa mohol pridať k I.G. Farbenindustrie AG v Leverkusene (vtedy najväčšia chemická továreň na svete), kde pracoval na syntéze kaučuku. Neskôr v roku 1940 sa stal profesorom chémie na Kolínskej univerzite a riaditeľom Chemického inštitútu. V roku 1944 dostal pozvanie z Berlínskej univerzity a v 1950 z Marburgskej univerzity, ale obe odmietol.

Ocenenia

Alder dostal niekoľko čestných vyznamenaní ako napríklad v roku 1938 Emil Fischer Memorial Medal od asociácie nemeckých chemikov. V tom istom roku sa stal členom Imperial Leopold.-Karol.-German Academy of Natural Philosophers (Kaiserlich Leopold.-Karol.-Deutsche Akademie der Naturforscher – Cisárska Leopoldovsko-Karolovská nemecká spoločnosť prírodovedcov) v Halle. V roku 1950 dostal aj Nobelovu cenu za chémiu, s ktorou sa podelil so svojim učiteľom Ottom Dielsom. Lekárska fakulta na Univerzite v Kolíne mu udelila čestné ocenenie M.D. v roku 1950 a v roku 1954 dostal čestný doktorát od univerzity v Salamanke.

Kráter na Mesiaci je pomenovaný na jeho pamiatku.^[2]

Výskum

V roku 1928 Alder a Diels vynašli reakciu, ktorá nesie ich meno. Dielsova-Alderova reakcia (alebo aj diénová syntéza) sa skladá z diénu, ktorý obsahuje dvojitú väzbu a dienofilu, čo je zložka obsahujúce dvojitý alebo trojitý väzbový atóm uhlíka. Dién a dienofil ľahko reagujú so šesť-uhlíkatou cyklickou zlúčeninou. Podobné reakcie boli už opísané inými vedcami, ale až Alder a Diels uskutočnili prvý pokus s bezpečnou reakciou a demonštrovali jej použitie pre syntézu širokého okruhu cyklických zlúčenín. Diénové syntézy možno uskutočniť bez silných reaktantov. Táto reakcia sa používa na syntetizovanie komplexných molekúl (napríklad morfium, rezerpín, kortizón a iné steroidy, insekticídy, aldrin a iné alkaloidy a polyméry).

Svoje poznatky publikoval v 150 dokumentoch, hlavne v dielach Justus Liebig's Annalen der Chemie, in the Berichte der Deutschen Chemischen Gesellschaft a v Angewandte Chemie.

Referencie

1. ↑ http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/chemistry/laureates/1950/
2. ↑ Alder . Gazetteer of Planetary Nomenclature. Dostupné online.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kurt Alder

Externé odkazy

• Kurt Alder na nobelprize.org