A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kvantové previazanie je fyzikálny jav, ktorý nastáva, keď skupina častíc vznikne alebo spolu interaguje spôsobom, ktorý vylučuje, aby ich kvantové stavy boli popísané nezávisle. Existuje tak len kvantový stav celého systému.
Dôsledkom tohto javu je, že výsledky meraní fyzikálnych vlastností ako poloha, hybnosť, spin alebo polarizácia atď. kvantovo previazaných častíc sú korelované.
Najjednoduchším príkladom je rozdelenie páru dvoch častíc, ktorých usporiadanie vyžaduje, aby ich spiny boli opačné (napr. atóm vodíka) – pokiaľ sa po rozdelení zmeria, že prvá častica mala spin 1/2, druhá častica potom musí mať spin -1/2. Teda kvôli povahe meraní v kvantovej fyzike, zmeraním spinu prvej častice jej spin v momente nadobudne konkrétnu hodnotu, a v rovnakom okamihu ju nadobudne aj spin druhej častice, pretože ide o ten istý parameter systému (čo znie paradoxne a zdanlivo odporuje teórii relativity).[1]
Bolo experimentálne dokázané, že tento kolaps kvantových stavov sa prenáša okamžite (nie rýchlosťou svetla alebo pomalšie).[2] Nie je ale známe, ako by sa tento jav dal využiť na prenos informácie nadsvetelnou rýchlosťou, aj keď nové poznatky ukazujú, že to nemusí byť pravda.[3] Kvantové previazanie sa považuje za jeden z kľúčových javov na zostrojenie kvantového počítača a využívajú ho niektoré plánované protokoly kvantovej kryptografie.
Na nepochopenom výklade kvantového previazania sa zakladajú mnohé príbehy sci-fi literatúry (napríklad Spektrum od Sergeja Lukjanenka) a praktiky alternatívnej medicíny (rozličné spôsoby, ktoré vraj telo zviažu s "duchovnou podstatou" a tým vyliečia).
Referencie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Časticovo-vlnový dualizmus
Absolútne čierne teleso
Antihmota
Atómové jadro
Augerov jav
Bellova nerovnosť
Bohrov model atómu
Bohrov polomer
Boseho-Einsteinovo rozdelenie
Boseho-Einsteinov kondenzát
Casimirov jav
Comptonov jav
Davissonov Germerov experiment
De Broglieho vlna
Dráhový integrál
Einsteinov-Podolského-Rosenov paradox
Elektrónová konfigurácia
Elektroslabá interakcia
Energia vákua
Feshbachová rezonancia
Feynmanov diagram
Fotón
Fotoelektrický jav
Hamiltonov operátor (Hamiltonovej funkcie)
Heisenbergov princíp neurčitosti
Holografický princíp
Ionizačná energia
Kvant
Kvantová chromodynamika
Kvantová elektrodynamika
Kvantová fyzika
Kvantová gravitácia
Kvantová logika
Kvantová teória
Kvantové číslo
Kvantové previazanie
Kvantový počítač
Luminiscencia
Mnohosvetová interpretácia
Molekulový orbitál
Moment hybnosti
Pauliho vylučovací princíp
Paul Dirac
Pilotná vlna
Planckova konštanta
Potenciálová bariéra
Pravdepodobnostná interpretácia
Princíp korešpondencie
Slaterov determinant
Spin (fyzika)
Tunelový jav
Ultrafialová katastrofa
Vlnová funkcia
Vnútorné kvantové číslo
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk