Kyjov
vrch
Pohľad na Kyjov z vrcholu Vihorlatu
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Humenné
Obec	Valaškovce (vojenský obvod)
Katastrálne územie	Valaškovce-Juh
Časť	Kyjovská planina
Pohorie	Vihorlatské vrchy
Podcelok	Vihorlat
Povodie	Laborec
Nadmorská výška	821,1 m n. m.
Súradnice	48°51′20″S 22°00′53″V / 48,8556°S 22,0148°V / 48.8556; 22.0148
Geologické zloženie	andezit
Najľahší výstup	z obce Porúbka
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Kyjov (vrch vo Vihorlatských vrchoch)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Vrchol Kyjova sa nachádza v Kyjovskom pralese, kde platí zákaz vstupu.

Kyjov^[1] (821,1 m n. m.^[2][3]) je vrch vo Vihorlatských vrchoch, krajinnom celku Vihorlatsko-gutinskej oblasti.^[4] Leží vo vojenskom obvode Valaškovce, nad obcou Porúbka, približne 10 km juhovýchodne od Humenného.^[5]

Nachádza sa v juhozápadnej časti Vihorlatské vrchov, v geomorfologickom podcelku Vihorlat a jeho časti Kyjovská planina.^[4] Masív leží v Prešovskom kraji, v okrese Humenné a na katastrálnom území obce (vojenského obvodu) Valaškovce.^[1] Najbližšími sídlami sú západne situovaná Porúbka a južne ležiaci Klokočov a Kaluža^[2], juhozápadne sa nachádza Vinné, juhovýchodne Kusín a Jovsa a severne Kamienka a Ptičie. Masív je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Kyjovský prales.^[5]

Kyjov leží v hlavnom hrebeni, ktorý vedie z Vihorlatu (1 076 m n. m.) západným smerom, v juhozápadnej časti náhornej plošiny. Vznikol až v najmladšej dobe sopečnej činnosti a je porastený pralesovitými bučinami, ktoré tvoria chránené územie. Vrcholová časť Kyjova má kamenitý charakter, miestami s vystupujúcimi skalami. Prevládajúcou drevinou v tejto časti je jaseň štíhly, ktorý tu dosahuje mohutné rozmery. Najhrubší nameraný obvod kmeňa jaseňa dosiahol 380 cm. Z ďalších drevín sa tu vyskytuje buk, javor horský, brest horský a javor mliečny.^[6] Celá lokalita je chránená v rámci Národnej prírodnej rezervácie Kyjovský prales, vyhlásenej v roku 1974 a rozšírenej v roku 2007 na výmere 397,42 ha, s najvyšším 5. stupňom ochrany. Účelom rezervácie je chrániť bukové pralesy s vyše 350 ročnými bukmi a iné cenné listnáče, ktoré sa tu zachovali.^[7] Kyjovský prales bol kandidátom na zápis na zoznam Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské pralesy. Vrch zároveň patrí do lokality Kyjovský prales (SKUEV0051)^[8], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Južné svahy Kyjova sú strmšie ako severné, majú prevažne kamenitý, miestami až sutinový charakter. Nachádza sa tu zachovalý bukový les s prímesou jaseňa štíhleho, javora a bresta horského, ktoré sa presadzujú najmä v kamenitých častiach, kde je oslabená konkurenčná schopnosť buka. Pri javore horskom bol najhrubší nameraný obvod kmeňa 390 cm.^[9] Na juhozápadnom úbočí Kyjova sa zachoval partizánsky bunker.

Západným smerom sa nachádza Dlhá (527 m n. m.), Pirnagov vrch (644 m n. m.), Krivoštianka (549 m n. m.) a Čierna hora (743 m n. m.), severným Skalka (570 m n. m.), Čierna (612 m n. m.) a Čierny grúň (635 m n. m.), východným Vihorlat (1 076 m n. m.), Ľadovisko (894 m n. m.), Rozdielňa (785 m n. m.), Štok (709 m n. m.) a Ostrý (666 m n. m.) a južným Jasenický vrch (590 m n. m.), Tomášov vrch (468 m n. m.), Zaňovec (507 m n. m.) a Marečková (402 m n. m.).^[2] Južné svahy odvodňujú Skalný a Kamenný potok do Zemplínskej šíravy, vodu zo západných odvádza Motyčka, zo severných Bystrý potok a zo severovýchodných Lopušiansky potok, všetky ústiace do Laborca.^[5] Na vrchol nevedie značená turistická trasa^[10], no nachádza sa tu schránka s vrcholovou knihou.

Vrchol pokrýva lesný porast^[10], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Vihorlatských vrchov a Východoslovenskú nížinu, ojedinele tiež Slanské vrchy, Ondavskú a Laboreckú vrchovinu a ukrajinské Karpaty.^[11]

Vrch sa nachádza na území Vojenského obvodu Valaškovce.^[5] Z uvedeného dôvodu na vrchol nevedie žiadna turistická značka. Oblasť vrchu patrí pod správu štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR, nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Kyjovský prales, s najvyšším 5. stupňom ochrany, kde neexistujú vyznačené turistické chodníky a akýkoľvek pohyb je tam nepovolený.

Prístup existuje po neoficiálnej červenej značke pozostávajúcej z červeného (vodiaceho) a bieleho pásu. Značka začína nad obcou Porúbka na lesnej asfaltovej ceste spájajúcej spomínanú obec s oblasťou Vinianskeho jazera pri obci Vinné. Neoficiálne vyznačený chodník prechádza povedľa dvoch partizánskych bunkrov, cez Pirnagov vrch (644,0 m n. m.), Kyjov (821,1 m n. m.), Rozdielňu (784,7 m n. m.), Malý Peňažník (738,4 m n. m.) a pokračuje na najvyšší vrch pohoria Vihorlat (1 075,5 m n. m.). Najľahší je výstup z obce Porúbka.

Poď na Podhoroď (prechod Vihorlatských vrchov)

Usporiadateľ: Turistický klub LOKO Humenné

Termín konania: máj

Trasa: 1. deň: Podhoroď – Strihovské sedlo – Sninský kameň

2. deň: Sninský kameň – Vihorlat – Kyjov – Porúbka

Druh podujatia: pešia turistika

Turistický klub LOKO Humenné organizuje každoročne, od roku 1986, v máji, tradičný viacdňový peší turistický prechod Vihorlatských vrchov, pod názvom Poď na Podhoroď, pri ktorom sa prechádza celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov. Ide o legálny výstup s vybavenou výnimkou zo zákazu vstupu.

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

• 
  Pohľad na Kyjov (vľavo) z hrebeňa Vihorlatu
• 
  Skalnatý vrchol Kyjova
• 
  Vrchol Kyjova
• 
  Schránka s vrcholovou knihou
• 
  Pohľad na Zemplínsku šíravu spod Kyjova
• 
  Bývalý partizánsky bunker pod Kyjovom
• 
  Pohľad na Kyjov z Vihorlatu

• Vihorlatské vrchy
• Vihorlat (geomorfologický podcelok)
• Kyjovská planina
• Kyjovský prales
• Zoznam vrcholov vo Vihorlatských vrchoch

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyjov (vrch vo Vihorlatských vrchoch)

• Poloha na turistickej mape
• Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
• Harmonogram vojenských cvičení na území vojenských obvodov na MO SR