A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
László Moholy-Nagy | |
maďarský maliar a fotograf | |
Rod. meno | László Weisz |
---|---|
Narodenie | 20. júl 1895 Bácsborsód, Uhorsko |
Úmrtie | 24. november 1946 (51 rokov) Chicago, USA |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | László Moholy-Nagy |
László Moholy-Nagy (* 20. júl 1895 – † 24. november 1946) bol maďarský maliar a fotograf a tiež profesor na výtvarnej škole Bauhaus. Veľký vplyv mal naňho konštruktivizmus. Bol tiež silným zástancom integrácie technológie a priemyslu do umenia.
Životopis
Narodil sa ako László Weisz v rodine zmiešaného židovskomaďarského páru. Zmenil si svoje nemecké, židovské priezvisko na maďarské priezvisko jeho strýka, Nagy. Neskôr, si pridal pseudonym "Moholy" k svojmu priezvisku, podľa mesta v ktorom vyrastal. Po štúdiu práva v Budapešti a službe v prvej svetovej vojne bol, v roku 1919 vo Viedni kde sa prvýkrát stretol s konštruktivizmom na výstave práci od Malevicha, Naum Gaba a El Lissitzkeho.
V roku 1923, nahradil Johannesa Ittena ako inštruktor prípravného kurzu v škole Bauhaus. Táto udalosť jasne označila koniec expresionistickej orientácie školy a posunula ju bližšie k jej pôvodnému cieľu ako školy dizajnu a priemyselnej integrácie. Bauhaus sa stal známy univerzálnosťou jeho umelcov a Moholy-Nagy nebol žiadna výnimka. Počas svoje kariéry sa stal zručný a novátorský na poliach fotografie, typografie, sochárstva, maľby, a priemyselného dizajnu. Jeho hlavné zameranie bolo na fotografiu. Vytvoril termín "the New Vision", pre jeho presvedčenie že fotografia môže vytvoriť úplne nový spôsob pohľadu na okolitý svet , ktorý ľudským okom nie je možný. Jeho teória umenia a učenia bola zhrnutá v knihe The New Vision, from Material to Architecture. Experimentoval s fotografickým procesom nazvaným photogram, pri ktorom exponoval na svetlo citlivý papier, ktorého povrch bol pokrytý predmetmi .
Od roku 1927 do roku 1929 bol editorom oddelenia umenia a fotografie európskeho avantgardného časopisu International Rewue i 10. Moholy-Nagy odišiel v roku 1928 z Bauhausu a pracoval s filmovým a javiskovým dizajnom v Berlíne avšak musel predkladať svoju prácu cenzure. Pred odchodom do Londýna v roku 1935 pracoval ešte v Paríži a Holandsku. V Anglicku Moholy-Nagy sformoval časť krúžku emigre umelcov a intelektuálov, ktorý si založili sami v Hampstead. Počas ôsmich mesiacov žil s Walterom Gropiusom v budove Isokon a potom sa usadil v Golders Green. Gropius a Moholy-Nagy plánovali zriadiť anglickú verziu Bauhausu ale nemohli zabezpečiť podporu a potom bol Moholy-Nagy odmietnutý ako učiteľ na kráľovskej fakulte umenia. Moholy-Nagy počas svojho pobytu v Londýne prijímal rôzne dizajnérske práce vrátane práce pre Imperial Airways a výkladu predajne pre pánsku spodnú bielizeň. Fotografoval súčasnú architektúru pre Architecture Review kde bol pomocným redaktorom John Betjeman ktorý poveril Moholy-Nagyho urobiť dokumentárne fotografie pre ilustrovanie jeho knihy An Oxford University Chest. V roku 1936 bol poverený svojim priateľom maďarským filmovým producentom Alexandrom Kordom navrhnuť špeciálne efekty pre Things to Come. Pracujúc v Denham Studios, vytvoril kinetické skulptúry a abstraktné svetelné efekty avšak boli zamietnuté režisérom filmu. Na pozvanie Leslieho Martina prednášal na škole architektúry Hull University.
V roku 1937, na pozvanie Valtera Paepcke, predsedu Container Corporation of America, sa Moholy-Nagy presťahoval do Chicaga, aby sa tu stal riaditeľom školy New Bauhaus. Filozofia školy bola v podstate nezmenená od tej originálnej a jej ústredie bolo obytné sídlo Prairie Avenue ktoré architekt Richard Morris Hunt navrhol pre magnáta obchodných domov Marshalla Fielda.
Bohužiaľ, škola stratila finančnú podporu jeho prívržencov už po jedinom akademickom roku a bola zatvorená v roku 1938. Paepcke, však pokračoval so svojou podporou, a v roku 1939, Moholy-Nagy otvoril školu dizajnu. V roku 1944, sa táto stala Institute of Design. Úvahy o jeho úsilí pri tvorení školských osnov školy dizajnu vydal v jeho knižke Vision in Motion.
Moholy-Nagy umrel na leukémiu v Chicagu v roku 1946.
Moholy-Nagyho univerzita umenia a dizajnu v Budapešti je po ňom pomenovaná na jeho počesť .
Jeho diela sú momentálne vystavené v Corcoran Gallery of Art vo Washingtone DC.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému László Moholy-Nagy
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk