Lăvov most - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Lăvov most
Lăvov most
LionsBridge-Sofia008.jpg
pohľad na most z východu
Základné údaje
ŠtátBulharsko Bulharsko
MestoSofia
PremosťujeVladajska reka
ArchitektAntonín Kolář,
Václav Prošek,
Josef Prošek
Začiatok výstavby1888
Koniec výstavby1891
Otvorený1891
Súradnice42°42′18″S 23°19′26″V / 42,705°S 23,323889°V / 42.705; 23.323889Súradnice: 42°42′18″S 23°19′26″V / 42,705°S 23,323889°V / 42.705; 23.323889
Parametre
Dĺžka26 m
Poloha
Poloha v rámci Bulharska
Red pog.svg
Poloha v rámci Bulharska
CommonsLăvov most

Lăvov most (bulh. Лъвов мост, doslova Leví most)[1][2][3][4][5] je most na rieke Vladajska reka, ktorý sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.[1][2][3][4] Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.[5][1]

Lokalita

Lăvov most sa nachádza v centrálnej časti Sofie[1][5][3][4] v rajóne Serdika (bulh. Сердика) v štvrti Starite Pazarišta (bulh. Старите Пазарища)[5] na križovatke bulvárov Kňagiňa Marija Luiza (bulh. Княгиня Мария Луиза) a Slivnica (bulh. Сливница).[5][3][4] Je postavený na rieke Vladajska reka.[1][3][2][4]

Charakteristika

Je dielom architektov českých architektov Antonína Kolářa[3][4][6] (udávaný aj ako Adolf Václav Kolář,[6][3] Anton Václav Kolář, alebo Antonín Václav Kolář[6]), Václava Proška[3][2][4] a Josefa Proška.[1]

Na každom zo štyroch koncoch mostných parapetov sa nachádza bronzová socha leva, podľa ktorých most získal svoje meno.[1] Kovové elementy, teda bronzové sochy levov, lampy a ďalšie kovové časti, sú výrobkom viedenskej firmy Waagner[1][3][4] Rudolpha Philippa Waagnera. Vyrobené a dodané boli v roku 1891.[3]

Lăvov most bol postavený ako súčasť plánovaného memoriálu na počesť štyroch bulharských revolucionárov, Georgiho Abadžijatu, Kira Geoševa, Nikolu Krušin-Čolaku a hadžiho Stojana Tabakova, ktorí boli obesení 15. novembra 1877 na rôznych miestach v Sofii za účasť v národno-oslobodzovacích aktivitách.[4] Revolucionárov predstavujú sochy levov na okrajoch mostných parapetov.[3][4]

Dejiny

Antický most

Prvý známy most stál približne na mieste dnešného mostu už v priebehu 3. – 4. storočia. Tento most bol súčasťou rímskej cesty Via Militaris, ktorá spájala dnešný Belehrad s dnešným Istanbulom.[3]

fragment pôvodného antického mostu

Stredoveký most

Neskôr stál na mieste stredoveký kamenný most, ktorý bol známy pod názvom Šarenija most (bulh. Шарения мост, doslova Farebný most),[2][1][4][3] alebo Slamen most (bulh. Сламен мост, doslova Slamený most).[4] Názov Farebný most most získal na základe žltých a červených pruhov, ktorými bol dekorovaný.[3][4] Názov Slamený most bol zase odvodený od faktu, že iniciátor výstavby bol bohatý turecký obchodník so slamou.[4] Most bol postavený v období osmanskej nadvlády na základe iniciatívy Halila Saliho Efendiho.[3]

Súčasný most

Súčasný Lăvov most nahradil osmanský stredoveký kamenný most.[3] V čase výstavby stál most na okraji vtedajšej Sofie a predstavoval jednu zo vstupných brán do mesta. Bol postavený na ceste, ktorá vedie od hlavnej sofijskej železničnej stanice do politického a administratívneho centra mesta.[1][3][4]

Hlavná časť výstavby mostu prebehla v rokoch 1888 – 1889[1][2][4][3] a úplne bol most dokončený inštalovaním kovových častí v roku 1891.[3][4][1] Výstavba mostu stála vtedajších 260 000 zlatých levov, čo bola na tú dobu veľmi vysoká čiastka.[4]

Lăvov most na pohľadnici z roku 1896

Most ostal hlavným vstupom do mesta až do 20. rokov 20. storočia.[3] V roku 1955 bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.[5]

V roku 2014 prebehla úprava okolia mostu a cestných komunikácií. V rámci rekonštrukcie boli objavené zvyšky pôvodného antického mostu zo 4. storočia. Fragmenty z tohto mostu sú dnes vystavené pri súčasnom moste.

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[5][4]

Budova bola vyhlásená v roku 1955 za kultúrnu pamiatku miestneho významu. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská, historická ako aj umelecká hodnota stavby. V roku 1988 bol štatút potvrdený. Dôvody ochrany ostali nezmenené.[5]

Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Lăvov most (bulh. Лъвов мост, doslova Leví most).[5]

Galéria

Referencie

  1. a b c d e f g h i j k l KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 7 – kru-mom. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104296. S. 2637. (po bulharsky)
  2. a b c d e f RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 30. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 277. (po anglicky)
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 200 – 202. (bulharsky)
  5. a b c d e f g h i Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.
  6. a b c KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 6 – zna-kru. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104289. S. 2367. (po bulharsky)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lăvov most
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Lăvov most

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku...
čítajte viac na tomto odkaze: Kultúrne pamiatky

Čalăkovov dom
Červený chrám (Peruštica)
Čifte chamam (Plovdiv)
Šachbedinova mešita Imaret
Žltá škola
Antická knižnica (Plovdiv)
Antické divadlo (Plovdiv)
Antický štadión (Plovdiv)
Antický odeon (Plovdiv)
Arbanaský monastier svätého Mikuláša
Arménsky chrám svätého Kríža
Asenova pevnosť
Bakalovovej dom
Bazilika č. 1 (Chisaria)
Bazilika č. 3 (Chisaria)
Bazilika č. 8 (Chisaria)
Birdasov dom
Buchalov chan
Budova Národného zhromaždenia (Bulharsko)
Bulharská akadémia vied (centrálna budova)
Bulharská národná banka (hlavná budova)
Cársky palác (Sofia)
Centrálne minerálne kúpele (Sofia)
Centrálne sofijské haly
Centrálny vojenský klub
Chindlijanov dom
Chisar kapija
Chrám-hrobka (Chisaria)
Chrám-kostnica svätej Nedele (Batak)
Chrám-pamätník svätých Cyrila a Metoda a svätého Alexandra Nevského
Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)
Chrám stará svätá Petka (Plovdiv)
Chrám svätého Štefana (Nesebar)
Chrám svätého Demetera (Chisaria)
Chrám svätého Demetera (Peštera)
Chrám svätého Demetera Solúnskeho (Plovdiv)
Chrám svätého Františka z Assisi (Sofia)
Chrám svätého Jána Aliturgeta
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Asenovgrad)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Bracigovo)
Chrám svätého Jána Krstiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Juraja (Ambelino, Asenovgrad)
Chrám svätého Juraja (bazilika, Sofia)
Chrám svätého Juraja (Plovdiv)
Chrám svätého Juraja (Sofia)
Chrám svätého Michala archanjela (Peruštica)
Chrám svätého Mikuláša (Dolen)
Chrám svätého Mikuláša (Karlovo)
Chrám svätého Mikuláša (Kovačevica)
Chrám svätého Mikuláša (Plovdiv)
Chrám svätého Mikuláša Sofijského
Chrám svätého Premenenia Pána (Pazardžik)
Chrám svätého Spasiteľa (Nesebar)
Chrám svätého Teodora (Nesebar)
Chrám svätého Teodora Tirona (Panagiurište)
Chrám svätých archanjelov Michala a Gabriela (Nesebar)
Chrám svätých Cyrila a Metoda (Sofia)
Chrám svätých Konštantína a Heleny (Plovdiv)
Chrám svätých Petra a Pavla (Dobrinište)
Chrám svätých Sedmopočetníkov (Sofia)
Chrám svätej Bohorodičky Eleusy
Chrám svätej Bohorodičky Petričskej
Chrám svätej Nedele (Arapovský monastier)
Chrám svätej Paraskevy (Lešten)
Chrám svätej Paraskevy (Nesebar)
Chrám svätej Paraskevy (Sofia)
Chrám svätej Petky (Peštera)
Chrám svätej Petky Samardžijskej
Chrám svätej Sofie (Nesebar)
Chrám svätej Sofie (Sofia)
Chrám svätej Trojice (Bansko)
Chrám svätej Trojice (rumunský, Sofia)
Chrám Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu (Panagiurište)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Batak)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Chisaria)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Karlovo)
Chrám Zosnutia Bohorodičky (Nesebar)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Asenovgrad)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Burgas)
Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Gabare)
Chrám Zosnutia svätej Bohorodičky (Peštera)
Dančovov dom
Danovov dom
Doktorský pamätník
Dom-múzeum Georgiho Dimitrova (Sofia)
Dom-mýtnica Aleksiho Bojadžieva
Dom Ďada Dobriho (Triavna)
Dom Andreja Georgiadiho
Dom Artina Gidikova
Dom Caňa Šiškova
Dom chadžiho Dragana Kaloferecu
Dom Chadžiho Stojana Bagrianova
Dom chadžiho Vlasakiho Čochadžijatu
Dom Dimităra Sergiuva
Dom doktora Stojana Čomakova
Dom Dragošina Marangozova
Dom Filibosa Nišaňana
Dom Georgiho chadžiho Nikolaidiho
Dom Georgiho Jovčeva
Dom Ivana Furnadžieva
Dom Kasandry Bajatovovej
Dom Kirkora Mesroboviča
Dom Klianti
Dom Konstantina Stoilova
Dom múzeum Rajny Kňagine
Dom múzeum Stanislava Dospevského
Dom Neďalka Nemského
Dom Neveny Atanasovovej
Dom Nikolakiho Christoviča
Dom Nikolu Stojčeva
Dom Ovanesa Stepaňana
Dom Rajna Popoviča
Dom s hlavami
Dom s medailónom
Dom Verena Stamboľana
Drjanovský monastier
Dudekovov dom
Eirene (Plovdiv)
Etnografické múzeum (Burgas)
Etnografický dom (Asenovgrad)
Evanjelický kongregačný kostol (Plovdiv)
Fórum Filipopolu
Fontána Demetra
Francúzske kolégium svätého Jozefa
Georgiadiho dom
Historická škola svätého Juraja
Historická budova Bulharskej národnej banky (Plovdiv)
Historické múzeum (Asenovgrad)
Historické múzeum (Batak)
Historické múzeum (Karlovo)
Hodinová veža (Peštera)
Hodinová veža (Plovdiv)
Humanistické gymnázium svätých Cyrila a Metoda (Plovdiv)
Južná brána (Chisaria)
Juhovýchodný chrám (Peristera)
Kăštata s glavite
Kăštata s medaľona
Kănevov dom
Kalinčevov dom
Katedrála svätej Nedele
Katedrála Zosnutia Bohorodičky (Plovdiv)
Katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda (Burgas)
Katedrálny chrám Zosnutia Bohorodičky (Pazardžik)
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov (Plovdiv)
Kostol Panny Márie Lurdskej (Plovdiv)
Kričimský nápis
Lăvov most
Lamartinov dom
Lekáreň Hippokrates (Plovdiv)
Lekovov dom
Malá bazilika (Plovdiv)
Mauzóleum kniežaťa Alexandra I.
Mazakovov dom
Mešita Baňa Baši
Mešita Bujuk
Mešita Džumaja
Mešita Kuršum (Karlovo)
Mešita Kuršum (Pazardžik)
Mešita Taškiupriu
Mešita Taš kjuprju
Mevlevi Chane
Národná čitáreň Vasila Petleškova
Národné múzeum Vasiľa Levského
Nebet tepe
Nedkovičov dom
Občianska bazilika Filipopolu
Orlov most
Pamätník „Aprilci a Antonivanovci“
Pamätník Adrianopolského eposu (Sofia)
Pamätník Cára Osloboditeľa
Pamätník Septemvrijci 1923
Pamätník Vasiľa Levského (Karlovo)
Pamätník Vasiľa Levského (Sofia)
Patevova maaza
Patevov dom
Pavlitiho dom
Peristera (pevnosť)
Petleškovov dom
Pevnostné hradby starého Nesebaru
Pevnostné múry a opevnenia Diocletianopolu
Popovov dom
Prvé dievčenské gymnázium (Plovdiv)
Prvý evanjelický kostol (Sofia)
Ranobyzantské termálne kúpele (Nesebar)
Ranobyzantský keramický komplex (Plovdiv)
Ranokresťanské baziliky v Diocletianopole
Regionálne etnografické múzeum (Plovdiv)
Rezidencia (Filipopolis)
Ritorov dom
Ruský pamätník (Sofia)
Súdny palác (Sofia)
Severovýchodný chrám (Peristera)
Slavejkovova škola (Plovdiv)
Sofijská synagóga
Staré kúpele Orta mezar
Synodálny palác (Sofia)
Trojanský monastier
Tutevov dom
Veľká bazilika (Plovdiv)
Veterné mlyny (Nesebar)
Vojenský klub (Plovdiv)
Základná škola Gea Mileva (Plovdiv)
Západná brána (Chisaria)




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk