Letecká snímka ramien observatória LIGO v Hanforde

Zjednodušená schéma detektoru

Schéma deketoru a graf so spektrálnymi hustotami šumu detektorov v Hanforde (červený priebeh) a v Livingstone (modrý priebeh)

Časové priebehy z historicky prvej detekcie gravitačných vĺn 14. septembra 2015. Záznam (GW150914) pokrýva interval približne 200 ms (0,2 sekundy). Vlny boli vyžiarené počas konečného štádia splynutia dvoch čiernych dier vo vzdialenosti približne 1,3 miliardy svetelných rokov od Zeme.

Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory (LIGO) je rozsiahly fyzikálny experiment a observatórium, ktoré deteguje kozmické gravitačné vlny (súčasť všeobecnej teórie relativity).^[1] V USA boli postavené dve veľké observatória (Hanford v štáte Washington a Livingston v Louisiane), ktoré detegujú gravitačné vlny pomocou laserovej interferometrie. Dokážu zaznamenať zmeny na ploche veľkej ako desaťtisícina nábojového polomeru protónu na zrkadlách vzdialených 4 km.^[2] Relatívne veľká vzdialenosť oboch lokalít (3 000 km) umožňuje jednak elimináciu šumu a miestnych rušivých vplyvov, napríklad v dôsledku zemetrasení a iných otrasov a v druhom rade, ideálne v súčinnosti s ďalšími detektormi (Virgo v Taliansku), určiť z rozdielov v časoch detekcie smer v priestore z ktorého detegovaná gravitačná vlna pochádzala.^[3]

Observatóriá boli financované National Science Foundation (NSF) a boli koncipované, postavené a prevádzkované univerzitami Caltech a MIT.^[4][5] Zbierali dáta od roku 2002 až do 2010 ale žiadne gravitačné vlny nepozorovali.

Pokročilý projekt LIGO začal v roku 2008 s podporou NSF a s príspevkami od britskej Science and Technology Facilities Council, nemeckej Max-Planck-Gesellschaft a austrálskej Australian Research Council.^[6][7] Pokročilé merania začali v roku 2015. V roku 2016 oznámila LIGO Scientific Collaboration (LSC) a Virgo, v spolupráci s viacerým univerzitami a výskumnými zariadeniami, objav gravitačných vĺn. Vedci spolupracujúci na projekte a analýza dát boli organizovaní LSC. Išlo o viac ako tisíc vedcov po celom svete^[8][9][10] a 440 tisíc aktívnych užívateľov Einstein@Home (v decembri 2016).^[11]

LIGO bol najväčší a najambicióznejší projekt financovaný NSF.^[12]

V roku 2017 získali Rainer Weiss, Kip Thorne a Barry C. Barish Nobelovu cena za fyziku „za rozhodujúce príspevky k detektoru LIGO a pozorovanie gravitačných vĺn“.^[13]

V decembri 2018 LIGO pozoroval 11 gravitačných vĺn, z ktorých 10 boli kolízie binárnych čiernych dier. Ostatná jedenásta udalosť bola kolízia dvoch neutrónových hviezd (GW170817) dňa 17. augusta 2017, ktorej optické signály zachytili aj konvenčné teleskopy. Všetkých 11 pozorovaní zachytil pokročilý projekt LIGO.^[14]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému LIGO

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Byly už konečně přímo pozorovány gravitační vlny? – článok RNDr. Vladimír Wagnera, CSc. na portáli OSEL.cz

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Astronomický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku LIGO na anglickej Wikipédii.