Laborec
knieža
Biografické údaje
Narodenie	neznáme
Úmrtie	pri rieke Sviržava
Rodina
Matka	neznáma
Biografický portál

Laborec (rusín. Лаборець, ukr. Лаборець; * aj † v 9. storočí) bol legendárny knieža ranofeudálneho štátu slovanského kmeňového zväzu Bielych Chorvátov žijúcich medzi riekami Tisa a Dunaj. Základom obrany tohto štátu bol hrad na mieste terajšieho užhorodského zámku (castrum Hung). Podľa stredovekých povestí na ňom vládol práve knieža Laborec.

Životopis

Historici predpokladajú, že knieža Laborec vládol v  čase panovania Svätopluka vo Veľkomoravskej ríši (871 – 894), Olega Múdreho v Kyjevskej Rusi (879 – 912) a Simeona I. v Bulharskom cárstve (893 – 927). Existuje predpoklad, že knieža Laborec sa  podriadil Svätoplukovi a platil mu dane. Rovnako Simeon, rozširujúc svoju moc na sever, sa snažil si ho podriadiť.

Meno kniežaťa Laborca sa prvýkrát objavuje v uhorskej kronike Anonyma (Gesta Hungarorum) z 12. storočia. V nej sa uvádza, že v roku 896 sa knieža Laborec postavil proti útokom uhorských kmeňov spoza karpatských hôr na čele s Árpádom.^[1][2][3] V preklade:

Príbeh z Anonymovej kroniky je však iba legenda.^[4] V regióne hornej Tisy, ktorá v tom čase patrila k Podkarpatskej Rusi, ale skutočne existovali kmeňoví vodcovia, ktorí boli porazení počas maďarských vpádov do strednej Európy.^[5]

Odraz v kultúre

Meno Laborca našlo široký odraz v pamäti rusínskeho národa. Existujú o ňom legendy a piesne. Užhorodský historik 19. storočia Michail Lučkaj o kniežati Laborcovi povedal slovenskému spisovateľovi Bohuslavovi Nosákovi-Nezabudovovi, ktorý neskôr napísal prvú historickú povesť v rusínskom jazyku Laborec (Laborec – rusynska povisť). Knieža Laborec bol témou umeleckých diel aj ďalších spisovateľov:  Anatolij Kralickij – Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Jevgenij Andrejevič Fencik – Pokorjenije Užgoroda (po slovensky Dobytie Užhorodu), Marijka Podgorjanka – Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Vasiľ  Stepanovič Grenža-Donskij – Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec), Petro Volodymyrovič Uhľarenko – Kňaz Laborec (po slovensky Knieža Laborec) а ďalší...

V Užhorode je po kniežati Laborcovi pomenované jedno z námestí.

Socha kniežaťa Laborca je umiestnená nad obcou Habura (v chotári susednej dediny Čertižné je žriedlo rieky Laborec).^[6][7] Je vysoká vyše päť metrov a stojí na takmer dvojmetrovom podstavci z prírodného kameňa.^[8] Autorom bronzovej sochy je akademický sochár Ján Ťapák.^[9] V podstavci pod sochou sa nachádza schránka so zeminou zo 106 rusínskych obcí,^[10] čo symbolizuje jednotu Rusínov.^[11][12]

V júli 2017 darovala nadácia Drevený kostolík Habura repliku sochy kniežaťa Laborca Múzeu rusínskej kultúry v Prešove.^[13]

Referencie

Externé odkazy

• Kto bol knieža Laborec
• Knieža Laborec
• Povesť o kniežati Laborcovi v rusínskom jazyku
• História mesta Medzilaborce

Literatúra

• Богуслав Носак-Незабудов, Лаборець ( Русинська повість),1966, Словацьке педагогічне видавництво в Братіславі

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Князь Лаборець na neurčenej Wikipédii, Лаборец (князь) na ruskej Wikipédii, Laborec (ruler) na anglickej Wikipédii a Князь Лаборець na ukrajinskej Wikipédii.