A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Lazy | |
vrch | |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Banskobystrický |
Okres | Lučenec |
Obec | Šiatorská Bukovinka |
Pohorie | Cerová vrchovina |
Podcelok | Hajnáčska vrchovina |
Povodie | Ipeľ |
Nadmorská výška | 564,5 m n. m. |
Súradnice | 48°10′35″S 19°48′15″V / 48,1763°S 19,8041°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | neznačený zo Šiatorskej Bukovinky |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lazy[1] (564,5 m n. m.[2]) je vrch Cerovej vrchoviny. Leží nad obcou Šiatorská Bukovinka, približne 10 km južne od Fiľakova.[3]
Poloha
Masív sa nachádza na južnom okraji strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hajnáčska vrchovina.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Lučenec a v katastrálnom území obce Šiatorská Bukovinka.[1] Vrch je situovaný v blízkosti štátnej hranice a najbližším sídlom je na východnom úpätí situovaná Šiatorská Bukovinka a juhovýchodne ležiaca maďarská obec Somoskőújfalu.[3] Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.
Opis
Vrch leží v najvyššej časti pohoria, nad údolím potoka Belina. Ním, východným úpätím Lazov, vedie železničná trať Fiľakovo – Somoskőújfalu, ako aj cesta I/71 z Fiľakova do Salgótarjánu. Severne sa nachádza vrch Tri chotáre (445 m n. m.), východne Šiator (660 m n. m.) a Monica (584 m n. m.), južne Karanč (725 m n. m.) a západne Málnás-tető (614 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Ipľa; východné svahy odvodňuje potok Belina do riečky Suchá, voda zo západných odteká maďarským územím riečkou Dobroda.[3] Na vrchol nevedie značený chodník.
Výhľady
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z malých lokalít s redšou a nízkou vegetáciou je vidieť okolité vrchy Cerovej vrchoviny, ojedinele pri dobrých podmienkach tiež Javorie, Nízke Tatry, Poľanu, Ostrôžky a Stolické vrchy, južným smerom sú viditeľné viaceré horstvá v Maďarsku.[5]
Prístup
Na vrchol nevedie značený prístup, no hrebeňom po línii štátnej hranice vedie značený turistický chodník a východným úbočím chodník na Karanč.
- po
zelenej značke:
- od severozápadu zo Zlatého vrchu
- od juhu z vrchu Karanč
- po
červenej značke z obce Šiatorská Bukovinka[3]
Referencie
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online.
- ↑ a b Cerová vrchovina – Lučenec. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk