Leishmanióza je infekčné ochorenie vyvolané jednobunkovým bičíkovcom, prvokom leishmánia, pričom pre človeka sú patogénne viaceré druhy leishmánií: Leishmania donovani (spôsobuje viscerálnu leishmaniózu, nazývanú tiež kala-azar), Leishmania tropica, Leishmania major (spôsobuje kožnú leishmaniózu), Leishmania braziliensis (spôsobuje juhoamerickú mukokutánnu leishmaniózu). Leishmánie sú prenášané vektorom, ktorým je samica komára rodu Phlebotomus. Leishmánie infikujú makrofágy a prežívajú a rozmnožujú sa v ich fagolyzozómoch. Po zániku makrofága sa leishmánie dostávajú von z bunky a infikujú ďalšie makrofágy. Predpokladá sa, že leishmaniózou trpí až 12 miliónov ľudí.

Liečba leishmaniózy je dlhodobá a pomalá s mnohými výraznými nežiaducimi účinkami. Ako základné liečivá sa používajú antiprotozoiká, ktorými sú zlúčeniny päťmocného antimónu, ktoré boli zavedené do praxe v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Tieto liečivá sa podávajú intravenózne alebo intramuskulárne. Stiboglukonát sodný a meglumín antimonát sa považujú za najbezpečnejšie zlúčeniny päťmocného antimónu z farmakokinetických dôvodov (rýchlo sa vylučujú obličkami). Terapia je však trvá až štyri mesiace a prejavia sa ich toxické účinky: vyvolávajú poškodenie pankreasu, obličiek a srdca.

Stiboglukonát sodný (tiež natrium-stiboglukonát, nátriumantimónglukonát) je trisodná soľ komplexnej zlúčeniny, ktorá vzniká reakciou kyseliny glukónovej a kyseliny antimoničnej. Stiboglukonát sodný zasahuje do energetického metabolizmu vývojových štádiá leishmánii: amastigo: tie majú špeciálne organely nazývané glykozómy, čo sú peroxizómy, ktoré obsahujú enzýmy glykolýzy a β-oxidácie. Výsledkom pôsobenia je zastavenie glykolýzy, zníženie tvorby ATP a GTP. Ďalším mechanizmom účinku je väzba päťmocného antimónu na tiolové skupiny proteínov, čím sú inhibované. Stiboglukonát sodný je liekom voľby u leishmaniózy.

Meglumín antimonát (tiež meglumíniumantimonát) je komplexná zlúčenina antimónu, ktorej ligand tvorí aminopolyol.

Pentamidín je antiprotozoikum, ktoré je účinné proti viscerálnej leishmanióze a mukokutánnej leishmanióze.⁵ Pentamidín je liečivo zo skupiny aromatických diamidínov, ktorý má však závažné vedľajšie účinky, preto sa používa až po zlyhaní terapie liečivami založenými na päťmocnom antimóne.¹ Nežiaduce účinky zahrňujú bolesti hlavy, zvracanie, bolesť v mieste vpichu, sterilný absces. Rýchle intravenózne podanie môže spôsobiť hypotenziu a relexnú tychykardiu, ďalej sa pozorovala hypoglykémia a hyperglykémia, kvôli ktorým nie je možné použiť pentamidín u diabetikov.⁵

Amfotericín B je v niektorých krajinách schválený proti leishmanióze.¹ Ide o polyénové antibiotikum, ktoré je známe ako antimykotikum.⁴

Miltefosín je alkylfosfolipid, ktorý sa osvedčil v terpaii viscerálnej leishmanióze a pod komerčným názvom Impavido bol schválený v Indii a pracuje sa na schválení v ostatných krajinách.⁴ Miltefosín je možné podávať perorálne, má nežiaduce účinky nazo strany tráciacej sástavy.¹

Paromomycín je aminoglykozid, ktorý účinkuje podobne ako neomycín.⁵ Pôsobí len vo vnútri čreva.⁵ Bola preukázaná účinnosť paromomycínu proti viscerálnej¹ a kožnej leishmanióze.⁵

• 
  stiboglukonát sodný
• 
  meglumín antimonát
• 
  pentamidín
• 
  miltefosín
• 
  paromomycín
• 
  amfotericín B

Kala azar (sanskrit, v hindčine znamená čierna horúčka, čierna choroba⁶), tiež viscerálna leishmanióza, je typ leishmaniózy spôsobenej Leishmania donovani, resp. Leishmania chagasi alebo Leishmania infantum,⁶ ktorá je najnebezpečnejšou formou leishmaniózy.¹ V priebehu infekcie dochádza ku poškodeniu buniek retikuloendoteliálneho systému, čo sa prejaví horúčkou, zväčšením pečene, obličiek a generalizovnou lymfadenopatiou, anémiou, leukopéniou a kachexiou.¹² Ide o život ohrozujúce ochorenie,¹ ktoré ukončuje život človeka smrťou na interkurentnú infekciu.²

Kožná leishmanióza je typ leishmaniózy spôsobene Leishmania major,⁵ ďalej Leishmania tropica, Leishmania mexicana, Leishmania aethiopica.⁶ Prejavuje sa tvorbou vredov v mieste poštípania komárom: často na tvári, kde vznikajú vredy, ktoré sa hoja na znetvorujúce jazvy.¹ Kožná lieshmanióza nie je smrteľné ochorenie.⁶

Juhoamerická mukokutánna leishmanióza (tiež kožno-slizničná leishmanióza)⁶ sa vyskytuje v pralesoch Strednej a Južnej Ameriky.⁶ V priebehu ochorenia dochádza ku poškodeniu kože a deštrukcii chrupiek v oblasti tváre.⁶ Je spôsobená druhmi Leishmania braziliensis a Leishmania guaynensis.⁶

Leishmanióza sa prenáša poštípaním infikovaných samíc Phlebotomus, ktoré prenášajú infekčné štádium (t. j. promastigoty) zo svojich slín počas cicania krvi (1).⁷ Promastigoty, ktoré sa dostanú do bodnej rany, sú fagocytované makrofágmi (2) a inými typmi mononukleárnych fagocytujúcich buniek.⁷ Promastigoty sa v týchto bunkách transformujú do tkanivového štádia parazita (t.j. amastigoty) (3), ktoré sa jednoduchým delením rozmnožia a infikujú ďalšie mononukleárne fagocytárne bunky (4).⁷ Parazit, hostiteľ a ďalšie faktory ovplyvňujú, či sa infekcia stane symptomatickou a či vznikne kožná alebo viscerálna leishmanióza.⁷ Samice rodu Phlebotomus sa nakazia požitím infikovaných buniek počas cicania krvi (5, 6).⁷ U samíc rodu Phlebotomus sa amastigoty premieňajú na promastigoty, vyvíjajú sa v čreve (7) a migrujú do cicacieho orgánu (8).⁷

Neexistujú žiadne vakcíny ani lieky na prevenciu leishmaniózy.⁷ Najlepším spôsobom, ako zabrániť infekcii, je chrániť sa pred poštípaním komárom Phlebotomus prostredníctvom preventívnych opatrení.⁷ Prekonanie lieshmaniózy nezabráni opätovnej infekcii a vývoju klinických príznakov.⁷ Preto je dôležité dodržiavať preventívne opatrenia.⁷

Môžete prijať osobné ochranné opatrenia proti infekcii Leishmania spp. ako napríklad:

• obmedzenie pohybu vonku počas noci,
• nosenie ochranného odevu (dlhý rukáv, dlhé nohavice),
• použitie repelentu proti hmyzu registrovaného EPA na odhalenú pokožku.

Ak nespíte v dobre tienenom alebo klimatizovanom priestore, použite sieťku a zastrčte ju pod matrac. Ak je to možné, použite sieťku na posteľ, ktorá bola nasiaknutá alebo postriekaná insekticídom s obsahom pyretroidov. Rovnaké ošetrenie možno použiť na obrazovky, záclony, plachty a oblečenie (oblečenie by sa malo po piatich praniach ošetriť insekticídom).

Vo všeobecnosti musia byť preventívne a kontrolné opatrenia prispôsobené miestnemu prostrediu a zvyčajne sa ťažko udržiavajú. V niektorých prostrediach môžu byť účinné kontrolné opatrenia proti prenášačom Phlebotomus alebo živočíšnych rezervoárov.

V mnohých geografických oblastiach, kde sa leishmanióza vyskytuje u ľudí, nie sú infikovaní potrební na udržanie cyklu prenosu parazita v prírode; Cyklus udržiavajú hostitelia zvieracích rezervoárov (ako sú hlodavce alebo psy) spolu s pprenášačom Phlebotomus. Napríklad v endemických oblastiach L. infantum slúžia psy ako hlavný rezervoár hostiteľov; kontrolné stratégie pre takéto oblasti sa vyhodnocujú.

V niektorých častiach sveta sú na udržanie cyklu potrební infikovaní ľudia; tento typ prenosu (človek-komár Phlebotomus-človek) sa nazýva antroponotický. Napríklad na indickom subkontinente (Južná Ázia) je prenos L. donovani antroponotický. V takýchto oblastiach môže včasná detekcia a účinná liečba infikovaných osôb slúžiť ako kontrolné opatrenie; suboptimálna liečba môže viesť k rozvoju a šíreniu liekovej rezistencie. Pretože prenos je intra- a peridomiciliárny (skôr ako sylvatický), je vhodné postrekovanie domov insekticídmi so zvyškovým účinkom a používanie sietí s malými okami na postele ošetrené insekticídmi s dlhou životnosťou.⁸